CHOROBA
choroba – poruchy telesných a duševných funkcií
vyúsťujúce do zníženia výkonnosti a/alebo skrátenia dĺžky života.
DIAGNOSTICKÝ A TERAPEUTICKÝ PROCES
Diagnostika
- je vedecká disciplína zaoberajúca sa
metódami zisťovania chorôb a ich príznakov.
-
Slovná
-
Fyzikálna
-
Laboratórna
Zosúladenie týchto postupov – syntéza. Ústne získavanie
informácii nemožno oddeliť od fyzikálneho vyšetrenia.
Časti diagnostiky:
Pozorovanie
– oboznámenie sa s osobnosťou, anamnézou, objektívnym nálezom
a výsledkami základných laboratórnych vyšetrení chorého
Zápis –
obsahuje všetky podstatné a dôležité údaje
Interpretácia –
výklad výsledkov pozorovania a porovnávanie nálezov.
Overenie
– vykonáva sa pomocou laboratórnych vyšetrení
Diferenciálna
diagnostika - rozlišovanie chorôb s
rovnakými resp. podobnými príznakmi
Diagnostický
záver – konečný výsledok
diagnostického postupu
Postupy
diagnostiky(z hľadiska postupu):
-
diagnóza
vstupná, s ktorou bol pacient odoslaný na vyšetrenie
-
diagnóza
pracovná, ktorá vychádza z anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia
-
diagnóza
konečná , je výsledkom kritického posúdenia všetkých nálezov je diagnóza
konečná
Diagnózy podľa času poznania choroby: včasná, neskorá,
retrospektívna, posmrtná
Anamnéza
- súbor údajov, ktoré sa získajú z odpovedí chorého, na cielené otázky pri rozhovore
a jeho zdravotnom stave.
Niekedy sa označuje aj ako subjektívne vyšetrenie
opakom je objektívne vyšetrenie.
Údaje získané od chorého sa nazývajú anamnestickými(údajmi)
a súbor všetkých údajov sa nazýva anamnéza chorého.
Schéma
odoberania anamnézy
Vlastná
anamnéza – vždy začína tzv. minimálnou anamnézou, t.j. stručným a výstižným
zhrnutím ťažkostí, pre ktoré pacient prichádza k lekárovi. Terajšie ochorenie –
v časti týkajúcej sa terajšieho ochorenia majú byť uvedené zmeny zdravotného
stavu. Vždy treba uvádzať presné časové údaje (dátum, hodina) kvalitu a
kvantitu subjektívnych a objektívnych príznakov (napr. kedy začal chorý
kašľať).
Osobná
anamnéza – informuje o všetkých ochoreniach, ktoré chorý prekonal od
narodenia až po vznik terajšieho ochorenia.
Sústreďuje sa na:
a) detské choroby,
b) dospievanie(prípadne problémy)
c) choroby v dospelosti,
d) úrazy a operácie,
e) aké lieky pacient užíva – pravidelnosť užívania
liekov a denné dávky užívaného lieku
f) zvyky: fajčenie, alkohol, čierna káva, drogová
závislosť...,
g) fyziologické funkcie (močenie, stolica, chuť do
jedenia, smäd, spánok, pocit sviežosti),
h) pohlavné choroby
i) gynekologická anamnéza u žien –menštruácia -
cyklus a jeho trvanie, pravidelnosť a intenzita, počet gravidít, počet pôrodov,
spontánnych potratov alebo interrupcií
Alergologická
anamnéza – sú to údaje o alergii na lieky, jedlo, peľ, prach...
Rodinná
anamnéza – uvádza sa zdravotný stav rodičov, súrodencov, detí; vždy sa
treba zamerať na dedičné a prenosné choroby
Pracovná a
sociálna anamnéza – informuje o rizikových faktoroch v práci, o stravovaní
a používanom dopravnom prostriedku. Netreba zabudnúť na sociálne a osobné
problémy.
Prognóza – je
predpoveď vývoja chorobného stavu. Mal by ju príbuzným oznamovať len ošetrujúci
lekár.
Subjektívne
a objektívne príznaky choroby
Prejavy
choroby – Príznaky(symptómy)
Subjektívne
príznaky – sa viažu na pocity chorého.
Objektívne
príznaky – nezávisia od pocitov chorého a možno ich zistiť pri vyšetrení
(fyzikálne vyšetrenie – poklep, pohmat, posluch...)
Syndróm
– je súbor objektívnych a subjektívnych príznakov, ktoré spoločne
charakterizujú určitý chorobný stav.
Príznaky sa
delia na:
1.nešpecifické, mnohoznačné, napr. nechuť do jedla
2.špecifické – svedčia o určitom ochorení
Symptomatológia – výraz na označenie súboru všetkých
príznakov choroby
Subjektívne
príznaky choroby
Bolesť
– je nepríjemný zmyslový vnem. Za normálnych
okolností funguje ako signál, ktorý nás má upozorniť na hroziace alebo už
vzniknuté nebezpečenstvo. Je to jeden z mnohých mechanizmov, ako chrániť naše
telo pred poškodením.
Pri bolesti sa hodnotí:
intenzita
bolesť malej intenzity – možno pri sústredení na
činnosť na ňu zabudnúť
bolesť strednej intenzity – upútava našu pozornosť,
ruší spánok, prácu...
silná bolesť – núti človeka koncentrovať sa na
ňu(nie je schopný nič iné robiť) neznesiteľná bolesť – rušia sa všetky
psychické zábrany, konvencie(kričanie, nariekanie...)
charakter bolesti
temná, vystreľujúca, ,
bodavá tepavá, vŕtavá, zvieravá...
bolesť zo spazmu hladkého
svalstva (kŕč) – kolika (neprekrvenie)/koliková bolesť/
ischemická – svalová
bolesť napr. stenokardia – pri nedostatku kyslíka v srdcovom svale
klaudikačná bolesť – v
daných končatinách pri nedostatku kyslíka v lítkovom svale
zápalová bolesť –
monotónna, trvalá
úrazová ,,tkaninová“
bolesť – tupá, presne lokalizovaná,
lokalizácia bolesti
povrchová – v koži
pravá útrobná bolesť –
bolesť orgánov vo vnútri tela
časová
závislosť bolesti
bolesť vzniknutá náhle, bolesť vzniknutá pomaly,
vzniknutá bolesť môže mať rozdielny časový priebeh (trvalý, stály, nemenný,
menlivý)
podnety, ktoré
bolesť vyvolávajú, zhoršujú alebo zmierňujú
námaha – vyvoláva ischemickú bolesť a pohyb kĺbov alebo
vertebrogénnu bolesť
poloha –bolesť zmierňuje a chorý si ju spontánne vyhľadáva,
bolesť môže vznikať pri jedení, vyprázdňovaní stolice a močení
tolerancia bolesti
,,prah
bolesti“ – endorfíny – ovplyvňujú vnímanie bolesti, takže ju človek ľahšie
znáša
Únava
prejavuje sa ako pocit zníženej fyzickej a psychickej
výkonnosti
Nechuť do jedenia
strata
apetítu. Môže mať spojitosť
s chorobou ale nemusí
Smäd
Špecifický
pocit, ktorý vyvoláva potrebu piť:
Primárna polydipsia – nadmerný smäd, ktorý núti
chorého prijímať tekutiny bez ohľadu na potreby organizmu.
Dipsománia – u neurotikov a psychopatov.
Sekundárna polydipsia – keď sa z organizmu stráca
veľké množstvo tekutín močením a smäd je druhotný.
Útlm pocitu smädu – starí ľudia.
Hlad
Núti jedinca čo najrýchlejšie prijať potravu a to
bez nároku na jej výber.
Poruchy
spánku
Nespavosť, hypersomnia – opakované krátkotrvajúce
zaspania cez deň
spánková inverzia – chorý cez deň spí a v noci je
hore
narkolepsia – záchvaty neprekonateľného spánku
Nevoľnosť –
nauzea
Nutkanie na vracanie
Palpitácia
Je vnímanie rýchlej, silnej, pravidelnej alebo nepravidelnej
činnosti srdca
Závrat
Chorý má pocit, že sa točí sám alebo jeho okolie.
Rozoznávajú sa:
a) vestibulárne závraty – je postihnutý
vestibulárny systém; točí sa svet okolo pacienta alebo s ním a pri zavretých
očiach sa stav zhoršuje;
b) nevestibulárne závraty – sú trvalé a dlhodobé
závraty s pocitom neistoty a neschopnosti bezpečne sa orientovať v priestore
napr. pri mozgovej hypoxii, intoxikácii;
c) vertebrogénne závraty – pri zmenách na krčnej
chrbtici napr. výrastky alebo porušené medzistavcové platničky;
d) zrakové závraty – vznikajú pri spore pocitov,
keď telom vnímame pokoj a zrakom pohyb napr. vlak
Svrbenie –
pruritus
Je nepríjemný pocit, ktorý dráždi na škrabanie a často sa
znáša horšie ako bolesť napr. kožné a infekčné ochorenia
Pálenie záhy –
pyróza
Nepríjemný pocit v nadbruší vyžarujúci pozdĺž pažeráka
až do krku. Nemá charakter bolesti alebo tlaku.
Objektívne
príznaky choroby
Prejavujú sa nezávislé od pocitov chorého, sú
viditeľné. Má ich zistiť lekár aj sestra.
Vedomie
Spracovávanie prichádzajúcich informácií, správne
orientovanie v čase, priestore
Zastreté vedomie:
Rovnomerne zníženie všetkých psychických funkcií
-
somnolencia: klesá pozornosť a záujem o
okolie, je spavý. Zo spánku sa dá prebudiť, na otázky odpovedá spomalene, ale správne.
-
sopor: hlbšia porucha vedomia, chorého
možno prebrať len silnejšími bolestivými podnetmi, časovo a miestne je
dezorientovaný
-
kóma: stav bezvedomia – plytká kóma-
chorý reaguje obrannými pohybmi na bolestivé podnety; hlboká kóma- sú zachované
iba vitálne funkcie
-
mdloba(synkopa, kolaps): krátkotrvajúca
strata vedomia
Omámene vedomie:
Skreslenie informácií
o okolí i vlastných duševných procesoch
-
delírium(delirantný stav): vyznačuje sa
vzrušením, nepokojom, ilúziami a halucináciami.
-
Demencia: získané chorobné oslabenie
rozumových schopností.
Poloha chorého
Určená celkovým stavom
a charakterom ochorenia
Aktívna poloha: je taká, ktorú chorý na posteli zaujal
sám.
Pasívna poloha: nie je výsledkom vôle pacienta, je
ovládaná zákonmi tiaže, zaujíma sa pri poškodení zdravia a vyžaduje zmenu
zdravotnými pracovníkmi.
- Vynútená
poloha : je taká ktorú si vyhľadáva chorý sám(je
preňho najpohodlnejšia)
- Ortoponická(vzpriamená
poloha): chorý si pri nej sadá na posteľ a spúšťa nohy
nadol.
- Fowlerova poloha: hlava a hrudník
chorého zdvihnutý o 45 až 60°.
- Poloha na
boku: zmenšia sa dýchacie pohyby, čím sa tlmí bolesť
- Poloha na
chrbte: vyhľadávajú chorí so zápalovými
ochoreniami v brušnej dutine
- Poloha na
bruchu: zaujímajú chorý s chorobami podžalúdkovej žľazy, v bolestivom
štádiu vredovej choroby žalúdka
- Opistotonus:
prehnutie tela dozadu pri kŕčovitých bolestiach
svalstva chrbta
- Nápadný
nepokoj a stále hľadanie novej polohy: ani jedna poloha neprináša
chorému úľavu.
Poruchy pohyblivosti
Najčastejšie vznikajú v
dôsledku nervovosvalového ochorenia alebo pri ochoreniach kĺbov.
- Parkinsonov syndróm: k
jeho hlavným príznakom patrí zvýšenie svalového tonusu – až stuhnutie svalov,
pokojový tremor – tras – postihujúci ruky, hlavu, pery, bradu, chýbanie
súhybnosti ramien pri chôdzi, šúchavé a krátke kroky, trvalo nemenný výraz
tváre
- Obrny: sú organicky
podmienené poruchy svalovej pohyblivosti.
Paréza – neúplná obrna.
Plégia – úplná obrna.
monoparéza (plégia) –
postihnutá je jedna končatina
hemiparéza (plégia) –
postihnutie polovice tela
kvadruparéza (plégia) –
postihuje všetky štyri končatiny
paraparéza (plégia) –
postihuje obidve dolné končatiny.
- Poruchy pohyblivosti
kĺbov: nadmerné uvoľnenie kĺbu (vykývavé koleno), obmedzená pohyblivosť až
stuhnutie kĺbov
- kontraktúra – chorobné skrátenie
svalov a šliach, ak kĺb ustrnie v jednej polohe a nemôže sa z nej bez bolesti a
bez pomoci dostať do ďalšieho pohybu, ohnutia alebo natiahnutia, hovorí sa o
blokáde alebo o ustrnutí kĺbu.
Výraz tváre
Z výrazu tváre možno
niekedy usudzovať určitý chorobný stav. Rozoznávame:
Facies febrilis –
horúčkovitá tvár
Facies thyreotoxica –
tvár pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy
Facies myxedematica –
tvár pri zníženej činnosti štítnej žľazy
Facies hippocratica –
tvár šokovaného
Facies mitralis – výraz
tváre pri stenóze mitrálnej chlopne
Facies adenoides –
otupený výraz v tvári u detí
Facies atrofica – starecký výraz
tváre u detí
Dýchavica
Je objektívny i
subjektívny príznak. Poruchy dýchania prejavujúce sa pocitom nedostatku vzduchu
spojené často s rýchlym a plytkým dýchaním.
-
dýchavica zapríčinená poruchou v dýchacích
ústrojoch
-
dýchavica zo zmenšenia dýchacej plochy
-
dýchavica zo zúženia dýchacích ciest
-
záchvatová dýchavica (priedušková astma)
-
stridor – chrčanie prejavujúce sa pískavým
zvukom pri vdychu a výdychu
-
dýchavica srdcového pôvodu ( namáhavá dýchavica,
záchvatová nočná dýchavica, srdcová astma, akútny opuch pľúc)
Kašeľ
Obranný reflex, ktorý
vyvoláva podráždenie sliznice dýchacích ciest
-
spútum – chrcheľ
-
hemoptýza
– vykašliavanie krvi
-
hemoptoe
– chrlenie krvi, vykašliavanie veľkého množstva krvi
Porucha prehĺtania – dysfágia
Je objektívny i subjektívny
príznak, sprevádza niektoré neurologické ochorenia
Aerogastria
Je zväčšenie fyziologickej
žalúdočnej bubliny, často je spojená s grganím
Grganie – eruktácie
Vypudzovanie vzduchu, prípadne
i malého množstva žalúdočného obsahu do hltana a ústnej dutiny
Vracanie – emesis
je to aj príznak ochorenia. Najčastejšie je vracanie príznakom
vírusovej infekcie tráviaceho traktu alebo diétnej chyby.
-
Periférne vracanie
-
centrálne vracanie
-
vracanie krvi – hemateméza.
Čkanie – singultus
Ak sa prudko kŕčovito zníži
bránica na krátkotrvajúce vdýchnutie pri privretej hrtanovej záklopke, vznikne
charakteristický ostrý zvuk – čkanie.
Príčiny: centrálne – hypoxia mozgu, periférne
- reflexné.
Stolica
-
Množstvo závisí od druhu potravy a od
vstrebávania v čreve
-
Konzistencia závisí od obsahu vody
-
farba závisí od žlčových farbív (acholická
stolica)
-
prímesi v stolici – všímame si hnis, hlien,
nestrávené zvyšky potravy, krv.
-
Tvar stolice – u dehydratovaných pacientov možno
pozorovať tzv. bobkovitú stolicu.
-
Zápach
stolice – je spôsobený kvasením a hnitím nestrávených zvyškov potravy. - -
-
Vyprázdňovanie (defekácia) – normál – 1 -2x
denne.
Zápcha
je sťažené vyprázdňovanie čriev
pri tuhej stolici
-
Akútna zápcha: je hlavným príznakom
nepriechodnosti čriev
-
Chronická zápcha(ako samostatná choroba): trvá
od detstva do puberty, postihuje ženy
-
Paradoxná hnačka pri ťažkej zápche
Hnačka(diarea)
Je časté vyprázdňovanie riedkej,
neformovanej stolice. Stolica môže byť kašovitá alebo vodnatá
-
akútna hnačka
-
inkontinencia: samovoľný odchod stolice
Močenie
-
polygúria - množstvo moču za 24 h. väčšie sko
3000ml
-
oligúria - množstvo moču za 24 h. sa pohybuje od
100ml do 500ml
-
anúria - množstvo moču za 24 h. je menšie ako
100ml
-
retencia - zdržanie moču v močovom mechúre
-
inkontinencia - samovoľný odchod moču
-
nyktúria - nočné močenie
-
dyzúria - bolestivé močenie
-
strangúria -
rezanie pri močení
-
polykazúria - časté močenie pri nezväčšenom
množstve moču zo psychogénnych
dôvodov(rozčúlenie, strach)
-
enuresis nocturna - mimovoľné nočné pomočovanie
-
paradoxná ischúria - Ide o
mimovoľnú stratu moču pri preplnenom močovom mechúre
Zloženie moču:
95% vody a 5% organických
a anorganických látok
Druhy
inkontinencie moču
-
stresová inkontinencia
-
urgentná inkontinencia
-
reflexná inkontinencia
-
inkontinencia pre nedostupnosť
Príčiny
inkontinencie
-
u detí
anomália konečníka
-
traumatické
príčiny inkontinencie(s pribúdajúcim vekom)
-
cerebrovaskulárne
choroby, novotvary, zápaly
Črevná
plynatosť(Meteorizmus)
Je to zvýšený obsah plynov v tráviacej rúre
Flutalencia – zvýšené vypudzovanie plynov prirodzenými
cestami
Krvácanie
Samovoľné(spontánne) krvácanie vzniká bez mechanické
vplyvu(poranenie)
-
do kože
-
do
slizníc
-
do
telových dutín
-
do
orgánov
Opuchy(edémy)
Vznikajú nahromadením nezápalovej tekutiny
-
v intersticiálnom priestore(priestor mimo
cievy a mimo bunky v podkožnom tkanive)
-
v niektorých dutinách: brušnej dutine,
hrudníkovej dutine, osrdcovníku
-
v niektorých orgánoch: pľúcach, mozgu
Príčiny opuchov:
-
zadržiavanie kyslíka v tele
-
nadmerný presun telovej tekutiny z cievneho priestoru do medzicievneho
priestoru
Farba Kože
-
bledá – pri nedostatočnom prekrvení, bledosť
môže zapríčiniť aj málokrvnosť
-
sčervenanie(erytém) – následkom prekrvenia(pri
horúčke, telesnej práci)
-
cyanóza – sfarbenie kože do fialova. Je
najvýraznejšia na periférnych mäkkých častiach tela.7
-
pigmenty –
-
žltačka(ikterus) – žlté sfarbenie kože
a viditeľných slizníc spôsobené bilirubínom.
-
Hnedé sfarbenie kože – nahromadené väčšie
množstvo pigmentov
-
Slamovohnedá koža – mávajú niektorý pacienti
s chronickým zlihaním obličiek
Kožné vyrážky
Zloženie vyrážky:
základný útvar -
eflorescencia- na úrovni kože – makula, ak je nad eflorescenciou pupenec
–papula
pľuzgier – obsahuje
zakalenú až hnisovú tekutinu
Bradavica(veruka) – môže
sa zjaviť na ktoromkoľvek mieste na tele
Žihľavka(urtika) –
svrbiace pupence
Opar(herpes) – drobné
pľuzgieriky
Akné – osobitný druh
vyrážky
Pavúčikovité névy
Liekové exantémy
Kožné defekty
dekubity
Žilová Kresba
Kŕčové žily(varixy)
Vlhkosť Kože
Závisí od potenia
Napätie(turgor) kože
Závisí od stavu
podkožného tkaniva
Strie – zvláštne ružové neskôr
biele pruhy(pruhovité trhlinky)
Vlasy a ochlpenie
-
Strata vlasov(alopécia)
-
Ochlpenie – strata ochlpenia u dospelého
človeka znamená zníženú činnosť niektorých žliaz
-
Hirzutizmus – nadmerné ochlpenie u žien
Nechty
Paličkovité prsty – nechty sú
vyklenuté do tvaru hodinkového sklíčka
Miazgové uzliny
Zväčšenie uzlín je príznakom
celkového ochorenia, napr. niektorých krvných chorôb alebo je to reakcia na ochorenie
určitej oblasti(napr. zápal)
Základné vyšetrenie
Fyzikálne vyšetrenie,
zmeranie pulzu, krvného tlaku, telesnej teploty, výšky a hmotnosti
-
Vyšetrenie pohľadom (aspekcia, inšpekcia):
vyšetrenie pohľadom/zrakom/vonkajším pozorovaním
-
Vyšetrenie pohmatom(palpácia):vyšetruje sa
povrch tela alebo telové otvory
-
Vyšetrenie posluchom (askultácia): vyšetrenie
fonendoskopom; posluch srdca
-
Vyšetrenie poklepom(perkusia): Ide v podstate o
kombináciu posluchového a pohmatového vyšetrenia, hodnotí sa zvuk a chvenie spôsobené
poklepom
Meranie a hodnotenie fyziologických funkcií
Vedomie, telesná teplota, krvný
tlak, pulz a dych
Vedomie – pozri Objektívne príznaky choroby
Telesná teplota
Hodnotenie telesnej
teploty(TT – vnútorné prostredie organizmu):
- Hypotermia (znížená TT) pod 35,9°C
- Normotermia (normálna TT) 36 - 36,9°C
- Subfebrilia (zvýšená TT) 37 - 37,9°C
- Febris (horúčka) : nad
38°C
Meranie telesnej teploty:
-
axilárne - v podpazuší
-
ingvinálne - v slabinovej ryhe
-
rektálne - v konečníku
-
vaginálne - v pošve -
bazálna teplota
-
orálne - v ústach
-
meranie v uchu
Krvný
tlak
Označujeme ním tepnový(arteriálny tlak) – tlak
ktorým krv pôsobí na stenu tepny
Hodnoty krvného tlaku:
-
Systolický alebo horný tlak krvi
-ktorý zodpovedá tlaku v tepnách počas systoly, čiže sťahu komôr. Systolický
krvný tlak vzniká, keď sa srdce sťahuje a pumpuje krv do artérií.
-
Diastolický alebo dolný tlak krvi
-ktorý zodpovedá tlaku v tepnách počas diastoly, čiže plnenia komôr krvou.
Diastolický krvný tlak, čiže tlak, ktorý vzniká, keď srdce vzápätí ochabne.
-
Vysoký krvný tlak-Hypertenzia, je
definovaná ako krvný tlak, ktorého hodnota dosahuje 160/95 mmHg a viac, resp.
leží nad hodnotou, ktorá by bola primeraná veku.
-
Nízky krvný tlak: ak krvný tlak leží
pod systolickou normovou hodnotou, u dospelých medzi 95 a 110 mmHg.
Pulz
Je objemová zmena
tepny, ktorú možno nahmatať. Pri pulze sa hodnotí frekvencia, pravidelnosť,
kvalita
Vyšetrene pulzu:na
tepnu sa priložia všetky prsty okrem palca a ľahko sa ku kosti pritlačia
tak aby ukazovák bol bližšie k srdcu
Normálna pulzová frekvencia: 70
až 80/min.
Dýchanie
Zdravý človek vydýchne za
minútu 16 – 18 ráz
-
Pokojné normálne dýchanie - eupnoe
-
Zrýchlene dýchanie - tachypnoe
-
Spomalené dýchanie – bradypnoe
Biochemické vyšetrenie
Predmetom biochemických
vyšetrovacích metód sú biochemické analýzy vnútorného prostredia
chorého(exkréty, sekréty telové tekutiny, plyny). Koncentrácia nejakej látky v krvi sa označuje
koncovkou émia, v moči úria.
Pozorujú sa:
-
Kvantitatívne zmeny
-
Kvalitatívne zmeny
Vyšetrovanie moču diagnostickými
papierikmi – na urýchlene vyšetrenie moču
Práca s biochemickými
výsledkami – sestra-músí poznať medzné hodnoty
Základné hematologické vyšetrenie-
stanovuje sa krvný obraz. V hematologickom laboratóriu
Mikrobiologické vyšetrenie
-
Bakteriologické
vyšetrenie -baktérie
-
Virologické
vyšetrenie - vírusy
-
Mykologické
vyšetrenie- plesne
-
Parazitologické
vyšetrenie- parazity
Spôsoby mikrobiologickej diagnostiky
-
Mikroskopické Vyšetrenie: vykonáva sa optickým
mikroskopom, ktorým je optické zariadenie(sústava šošoviek)
-
Kultivačné Vyšetrenie: je najpresnejší
diagnostický postup, ktorým z biologického materiálu môžeme izolovať pôvodcu ochorenia, zistiť citlivosť na antibiotiká a chemoterapeutická,
zistiť jeho vlastnosti.
-
Sérologické Vyšetrenie: je zamerané na dôkaz
prítomnosti či absencie sérových protilátok alebo antigénov počas ochorenia,
v rekonvalescencií a/alebo po očkovaní.
-
Pokusy na
Zvierati: túto metódu používame vtedy ak sa kultivácia nedarí
Materiál
-
výtery, krv,
hnis, stolica, moč, punktáty telových dutín, chrcheľ(spútum), stolica,
žalúdočná a dvanástniková šťava, vyvracaná potrava alebo žalúdočný výplach
Virologické
vyšetrenie
Predmetom
jej skúmania sú nebunkové organizmy – víri. Na vyšetrenie sa posiela materiál
uskutočnený výplachom nosohltana, výter tampónom, stolica. Keďže materiál je
veľmi chúlostivý, prepravuje sa v termofľašiach na suchom ľade.
Sérologické
vyšetrenie
ide o
vyšetrenie protilátok proti antigénu mikroorganizmov.
Mykologické
vyšetrenie
Hľadá sa pôvodca mykóz čiže plesňových ochorení
Parazitologické
vyšetrene
Ak je podozrenie, že pôvodcom
ochorenia je parazit(mikroorganizmus, ktorý odoberá živiny hstiťeľovi). Na
parazitologické vyšetrenie sa odoberá najčastejšie stolica
Bioptické
vyšetrenie
je histologické vyšetrenie tkanív získane od
živých pacientov. Tkanivá na toto vyšetrenie sa získavajú excíziou(punkciou).
Môžu sa získavať aj zoškrabovaním povrchu sliznice(abráziou), výterom zo
sliznice alebo výplachom orgánu alebo dutiny
Cytologické vyšetrenie – získavajú sa iba
jednotlivé bunky(výter, výplach)
Fixácia – proces, ktorý zastavuje samovoľný rozpad
tkaniva(odobratá vzorka sa ponorí do fixačnej tekutiny). Fixačný roztok spôsobuje
denaturáciu bielkovín a tým rýchle usmrtenie buniek.
Röntgenologické
vyšetrovacie metódy
Röntgenové
žiarenie vzniká v malej lampe(röntgenke). Nežidúce lúč sa odstraňujú
špeciálnym filtrom
Rádiodiagnostické metódy
-
Skiaskopia
-
Klasická skiaskopia
-
Skiaskopia zo zosilňovačom
-
Röntgénova televízia
-
Skiagrafia –na používanejší spôsob vyšetrenia
Rádiotografia
Röntgenova kinematografia
Sériografia
Tomografia
Pomocou tomografie možno zobraziť
len určitú vrstvu vyšetrovaného orgánu
Počítačová tomografia (CT)
pomocou röntgenového žiarenia umožňuje zobrazenie vnútra ľudského tela.
Základná technika RTG vyšetrenia
-
Natívne presvecovanie(snímkovanie):týmto
spôsobom sa vyšetrujú orgány, ktoré svjou hustotou s výrazne líšia od
ostatných
-
Vyšetrenie pomocou kontrastných látok:
s použitím látok, ktoré majú zvýšenú alebo zníženú schopnosť pohlcovať röntgenové
žiarenie:
-
Vyšetrenie pomocou negatívnych kontrastných
látok: používajú sa rôzne plyny- kyslík, oxid uhličitý, oxid dusný, vzduch
-
Vyšetrenie pomocou pozitívnych kontrastných
látok: používajú sa látky s vysokým atómovým číslom(bárium, jód)
-
Metóda dvojitého kontrastu: po vyprázdnení
pozitívneho kontrastu sa insufluje negatívny kontrast a tým sa ozrejmia aj
drobné zmeny na vyšetrovanom orgáne
Ochrana zdravotníckych pracovníkov
pred röntgenovým žiarením
-
BOZP
-
Dôsledné používanie zdravotníckych pomôcok
-
Dodržiavanie termínov preventívnych prehliadok
-
Nosenie osobných dozimetrov
Ochrana chorých pred röntgenovým
žiarením
-
Správne indikovanie röntgenového žiarenia
-
Zamedzenie dvojitých vyšetrení(jedno
v jednej poliklinike druhé v nemocnici)
-
Zbytočné opakovania vyšetrenia
Rádionuklidové vyšetrovacie metódy
Určité látky(napr. bielkoviny,
hormóny, lieky a pod.) sa značkujú rádionuklidom, rádioaktívne žiarenie,
ktoré potom vydávajú sa zisťuje detektormi, a tak možno určiť ako sa
pozorovaná látka v tele správa(kde sa hromadí, zúčastňovanie na fyziologických
a chorobných procesoch)
Nukleárna magnetická rezonancia(NMR)
Magnetická rezonančná spektroskopia
Elektrografické metódy(elektrodiagnostické vyšetrovacie metódy)
-
Elektrokardiorgafia – EKG
-
Elektroencefalografia – EEG
-
Elektromyografia – EMG
EKG
Vyšetrovacia metóda,
ktorá graficky zaznamenáva prúdy vznikajúce pri činnosti srdcového svalu
Elektrokardiogram –
nakreslená krivka podľa prúdov
vznikajúcich pri činnosti srdca. Analýza rôznych
vĺn a normálových vektorov depolarizácie a repolarizácie, dáva
dôležité diagnostické informácie.
Holterovo
monitorovanie – neustále snímanie EKG
krivky celých 24 hodín
EEG
Diagnostická
metóda, pri ktorej sa registrujú biolektrické
potenciály mozgovej kôry, používa sa na diagnostikovanie CNS
EMG
Zachytáva bioelektrické potenciály vznikajúce pri činnosti jednotlivých
svalov
Vyšetrenie ultrazvukom
-
Neinvazívna, nenáročná, bezpečná diagnostická
metóda
Endoskopické vyšetrovacie metódy
Endoskopia značí
pozerať dovnútra a typicky referuje na pozeranie do ľudského tela na medické
účely použitím inštrumentu zvaného endoskop.
Endoskop podľa
použitia(označovanie endoskopických vyšetrení):
-
Gastroskop(gastroskopia):vyšetrovanie žalúdka
-
Cytoskop(cytoskopia): vyšetrovanie močového
mechúra
-
Retroskop(retroskopia): vyšetrovanie konečníka
-
Bronchoskop(bronchoskopia): vyšetrovanie
priedušiek
-
Lataroskop(lataroskopia): vyšetrovanie brušnej
dutiny
Fybroskop – ohybný prístroj
vybavený vláknovou optikou, prenáša neskreslený obraz
Funkčne vyšetrenie
Vyšetrenie schopnosti
organizmu prispôsobiť sa záťaži
Funkčná diagnostika – vyšetrene
pri záťaží
Funkčné vyšetrenia srdca a dýchacích ústrojov
-> spirometria
Vyšetrenie EKG pri práci(bicyklová egrometria – záťažové EKG)
-
Patrí k základným diagnostickým metódam pri
podozrení na ICHS
-
Po ukončení testu sa chorý ešte pozoruje 10
minút(pozoruje sa pokles TK, kontroluje
sa EKG
Funkčné vyšetrenie pľúc
Spirometria - je
vyšetrenie, pri ktorom lekár zisťuje funkciu pacientových pľúc. Toto vyšetrenie
sa vykonáva pomocou spirometra - prístroja, ktorý zaznamenáva dýchanie
pacienta. Výsledkom je graf ukazujúci objem vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu
v závislosti na čase.
Funkčným vyšetrením pľúc sa dá
zistiť závažnosť ochorenia dýchacich orgánov
Funkčné vyšetrenia tráviacich orgánov
Na funkčné vyšetrenie tenkého
čreva sa používajú absorpčné testy
Funkčné vyšetrenie obličiek
-
Kreatíninový klírens
-
Vyšetrenie zrieďovacej funkcie obličiek
-
Vyšetrenie koncentračnej funkcie obličiek
Funkčné vyšetrenie žliaz s vnútornou sekréciou
-
Glukózovy tolerančný test
-
ACTH stimulačný test
Liečebné postupy
Operačne
–chirurgicky a neoperačne – konzervatívne. Tieto spôsoby sa najčastejšie kombinujú
Liečba
je komplexná činnosť, ktorá má za úlohu zmierniť utrpenie chorého, vrátiť mu
zdravie a/alebo zachrániť život.
Druhy
liečby:
-
Kauzálna liečba: príčinná, je to ideálny
liečebný postup
-
Substitučná: náhradná, nahrádza v organizme
chýbajúcu látku (napr.inzulín)
-
Symptomatická: liečba príznakov. Je zameraná na
zmiernenie alebo odstránenie chorobných príznakov
-
Paliatívna liečba: liečba zmierňujúca ťažkostí
Transfúzia krvi - Krvné skupiny
tabuľka kompatibility krvi
|
||||||||
príjemca
|
darca
|
|||||||
0−
|
0+
|
B−
|
B+
|
A−
|
A+
|
AB−
|
AB+
|
|
AB+
|
*
|
*
|
*
|
*
|
*
|
*
|
*
|
*
|
AB−
|
*
|
*
|
*
|
*
|
||||
A+
|
*
|
*
|
*
|
*
|
||||
A−
|
*
|
*
|
||||||
B+
|
*
|
*
|
*
|
*
|
||||
B−
|
*
|
*
|
||||||
0+
|
*
|
*
|
||||||
0−
|
*
|
|||||||
Najvýznamnejšie
kritérium pre rozdelenie krvi do skupín je tzv. AB0 systém. Ľudská
krv sa rozlišuje podľa prítomnosti antigénov A a B:
-
krv typu A obsahuje antigén A a protilátky anti-B
-
krv typu B obsahuje antigén B a protilátky anti-A
-
krv typu AB obsahuje antigény A i B a neobsahuje
protilátky anti-A ani anti-B
-
krv typu 0 neobsahuje antigény A ani B a obsahuje
protilátky anti-A i anti-B
Odber
vzoriek krvi u príjemcu
-
treba vylúčiť možnosť zámeny(najprv sa označí skúmavka
a až potom sa „použije“, nie naopak
Určenie
krvnej skupiny
-
kompatibilita sa preveruje krížovou skúškou
-
dôkladné prezretie dokumentácie
Transfúzne prípravky
-
konzervovaná krv si musí zachovať schopnosť prenášať
kyslík, nesmie sa zraziť a musí zostať sterilná
-
konzervovaná krv sa skladuje najviac tri týždne
v boxoch pri teplote 2-4°C. Predpísaná teplota sa musí dodržiavať aj pri
prevoze
-
Nezávadná krv má na spodku konzervy tmavočervenú
vrstvu(usadené eritrocyty, nad ňou tenká vrstva leukocitov a trombocytov),
na vrchu je slamovožltá číra plazma
Krvné
deriváty:
-
Plná krv
-
Erytrocytová masa
-
Erytrocytová suspenzia
-
Plazma
-
Kryoprecipitát
Technika transfúzie
Skúška inkompatibility krvi:
-
Skúška na papieri
-
Biologická skúška
Reakcie
a komplikácie po transfúzií
-
Pyretická reakcia
-
Obehová reakcia
-
Alergická reakcia
-
Septická reakcia
-
Hemolytická reakcia
-
Embólia pľúcnice
-
Toxická reakcia
-
Prenos infekčných chorôb
Transfúzia
u detí
-
U malých detí sa krv ľahko predávkuje
-
Veľkosť transfúzie - 20 ml krvi na 1 kg
hmotnosti(závisí aj od klinického stavu, veku a množstva stratenej krvi
Dietoterapia
Základné diéty:
0 - tekutá: podáva sa krátkodobo po operáciách v
ústnej dutine a na tráviacom systéme;
1 - kašovitá: operácie tráviaceho systému, choroby ústnej
dutiny a pažeráka;
2- šetriaca: choroby žalúdka, dvanástnika, žlčníka,
pankreasu, infarkt myokardu;
3 - racionálna: normálna strava;
4 - s obmedzením tukov: chronické choroby žlčníka, pankreasu, po
vírusovej chorobe pečene;
5 - bielkovinová bezzvyšková: hnačky, chronické zápalové alebo vredové
choroby hrubého čreva;
6 - nízkobielkovinová: choroby obličiek;
7 - nízkocholesterolová: artérioskleróza, poruchy
cholesterolového metabolizmu;
8 - redukčná: tučnota;
9 -diabetická: cukrovka;
10 - nesolená šetriaca: choroby ciev, srdca a opuchy;
11 - výživná: na zvýšenie telesnej hmotnosti pri
dlhotrvajúcich chorobách, nádorových ochoreniach;
12 - strava batoliat: pre deti od 1 do 3 rokov;
13 - strava väčších detí: pre deti od 3 do 15 rokov;
14 -
individuálna strava: pre
vegetariánov, makrobiotikov, alergikov.
Kyslíková a inhalačná liečba
Nedostatok
kyslíka sa prejavuje cyanózou(sfarbenie kože do fialova). Cieľom liečby
kyslíkom je obohatiť vdychovaný vzduch o kyslík v takom množstve, aby
jeho nedostatok(kyslíka) nepoškodil dôležité tkaniva a orgány(nedostatok
kyslíka v tkanivách-hypoxia). Kyslíková liečba patrí medzi najdôležitejšie
opatrenia, ktoré zachraňujú život. Kyslíkom sa lieči:
-
Znížený obsah kyslíka vo vdychovanom kyslíku
-
Poruchy krvného obehu
-
Znížené množstve hemoglobínu
-
Poruchy dýchania
Najčastejšie
stavy vyžadujúcu pľúcnu ventiláciu:
-
Bezvedomie
-
Obrny dýchacích svalov rozličného pôvodu
-
Mnohonásobné zlomeniny rebier
Spôsob
podávania kyslíka: indikuje lekár podľa druhu závažnosti
-
Maskou, kyslíkovým stanom(podávanie pred tvár)
-
Nosové okuliare, nosohltanový katéter(cievkou do nosa,
nosohltana)
Ostatné
kyslíkové liečby
-
hyperbarická oxygenácia, hyperbarická komora:
Inhalačná terapia
Inhalácia
vhodných aerosólov –
-
zlepšuje schopnosť dýchacích ciest
-
priaznivo ovplyvňuje aj niektoré druhy dýchania
Účinok
závisí od veľkostného zloženia aerosólu a od farmakologického zloženia.
Najmenšie častice(2-3 mikrogramy) sú najvhodnejšie, lebo preniknú priedušničkami
až do mechúrikov.
Umelé
aerosóly
Aj malé
množstvo lieku má liečebný účinok, bez nežiaducich prejavov, ktoré sa zjavujú
pri celkovom podaní
Inhalácia
minerálnych vôd
-
Vincentka
Hlavný
účinok tejto inhalácie spočíva v uvoľnení hlienu dokonalým zvlhčením
sliznice dýchacich ciest
Fyzikálna liečba, balneoterapia a rehabilitácia
Fyzikálna liečba
Využívajú
sa niektoré fyzikálne energie na odstránenie alebo zmiernenie bolesti. Pôsobí
priamo alebo prostredníctvom reflexných
mechanizmov. Fyzikálna liečba je účinná a pre chorého
príjemná.
1.
Elektroliečba: jednosmerný elektrický prúd, dráždi
svalové a nervové tkanivá a presúva v nich elektrický náboj
-
Galvanizácia
-
Ionosféra
-
Dyadynamické prúdy
-
Elektrostimulácia nervových zakončení
-
Doatermia
2.
Liečba ultrazvukom: Využíva sa vysokofrekvenčné
žiarenie. Ultrazvuk uvoľňuje zrasty, znižuje svalové napätie a pôsobí
analgeticky.
3.
Liečba žiarením
-
Ultrafialové žiarenie: používa sa na lokálnu liečbu
kožných ochorení alebo na celkové posilnenie organizmu
-
Infračervené žiarenie: využíva sa na uvoľnenie
svalového napätia, na vyvolanie vazodilatácie(rozšírenie ciev)
4.
Aplikácia tepla a chladu:
Teplo:
spôsobuje dilatáciu ciev, zvyšuje prekrvenie, uvoľňuje spazmy hladkého
a priečne pruhovaného svalstva. Zvyšuje sa metabolizmus, podporuje sa rast
buniek a tkanív. „Používa sa“ pri: zohriati organizmu, urýchliť zápalový
proces, uvoľniť spazmy hladkého svalstva a vnútorných orgánov
Chlad:
zužuje cievy, znižuje prekrvenie v príslušnej oblasti. Spomaľuje
metabolizmus, rast buniek a znižuje bunkovitú aktivitu. Používa sa na zníženie
teploty(celkovej a miestnej), potlačenie zápalového procesu zmenšenie opuchov,
zmiernenie miestneho prekrvenia a zmiernenie miestnej bolestivosti
5.
Liečba vodou:
-
Vodoliečba
-
Vírivé kúpele
-
Podvodná masáž
-
Sauna
6.
Mechanoterapia: využíva sa priamy tlak
a ťah(masáže a trakcie).
- Masáž: využíva sa pri uvoľňovaní svalových
spazmov a pri chorobách chrbtice
-
Akupunktúra: zavedenie tenkých ihiel do aktívnych
bodov, z ktorých sa reflexne ovplyvňuje určitá časť organizmu
-
Akupresúra: pôsobenie tlaku na určité body na tele,
ktoré reflexne ovplyvňuje bolestivosť príslušných častí tela
7.
Balneoterapia
-
Kúpeľná liečba: pôsobenie prírodných liečebných
zdrojov
Rehabilitácia
Liečebná
metóda, ktorá pomáha obnoviť schopnosti chorého
-
Psychická rehabilitácia: zaoberá sa psychikou chorého(
udržiavanie záujmu o čítanie, spoločenské dianie, vlastné profesionálne
záujmy...)
-
Fyzická rehabilitácia: zaoberá sa telesnou výkonnosťou
chorého. Zameriava sa na orgány(orgánové systémy), ktoré sú poškodené chorobným
procesom alebo nečinnosťou.
-
Aktívna: s pomocou pacienta(cvičenie)
-
Pasívna: bez pomoci pacienta(uvoľnenie/rozhýbanie/končatín,
polohovanie)
Rehabilitácie:
-
Rehabilitácia chorých po poraneniach
-
Rehabilitácia po operáciách hrudníka a brucha
-
Rehabilitácia pacientov s hemipégiou
-
Rehabilitácia pri chorobách srdca a ciev
-
Rehabilitácia pri ochoreniach dýchacích ústrojov
-
Rehabilitácia pri ochorení kĺbov a pohybových
ústrojov
-
Rehabilitácia na geriatrií
__________________________
__________________________
Základné
vyšetrenie
Fyzikálne vyšetrenie, zmeranie pulzu, krvného tlaku,
telesnej teploty, výšky a hmotnosti
-
Vyšetrenie pohľadom (aspekcia, inšpekcia):
vyšetrenie pohľadom/zrakom/vonkajším pozorovaním
-
Vyšetrenie pohmatom(palpácia):vyšetruje sa
povrch tela alebo telové otvory
-
Vyšetrenie posluchom (auskultácia): vyšetrenie
fonendoskopom; posluch srdca
-
Vyšetrenie poklepom(perkusia): Ide v podstate o
kombináciu posluchového a pohmatového vyšetrenia, hodnotí sa zvuk a chvenie
spôsobené poklepom
Meranie a hodnotenie fyziologických funkcií(vedomie,
telesná teplota, krvný tlak, pulz, dych)
Vedomie
Zastreté
vedomie:
Rovnomerne zníženie všetkých psychických funkcií
-
somnolencia: klesá pozornosť a záujem o okolie,
je spavý. Zo spánku sa dá prebudiť, na otázky odpovedá spomalene, ale správne.
-
sopor: hlbšia porucha vedomia, chorého možno
prebrať len silnejšími bolestivými podnetmi, časovo a miestne je
dezorientovaný
-
kóma: stav bezvedomia – plytká kóma- chorý
reaguje obrannými pohybmi na bolestivé podnety; hlboká kóma- sú zachované iba
vitálne funkcie
-
mdloba(synkopa, kolaps): krátkotrvajúca strata
vedomia
Omámene vedomie:
Skreslenie informácií o okolí i vlastných
duševných procesoch
-
delírium(delirantný stav): vyznačuje sa
vzrušením, nepokojom, ilúziami a halucináciami.
-
Demencia: získané chorobné oslabenie rozumových
schopností
Telesná teplota
Hodnotenie telesnej teploty(TT –
vnútorné prostredie organizmu):
-
Hypotermia (znížená TT) pod 35,9°C
-
Normotermia (normálna TT) 36 - 36,9°C
-
Subfebrilia (zvýšená TT) 37 - 37,9°C
-
Febris (horúčka) : nad 38°C
mierna hypertermia: 38,1 – 38,8°C
stredná hypertermia: 38,9 – 39,5°C
vysoká hypertermia: nad 39,5°C
hypertermia: nad 40,5°C
Meranie telesnej teploty:
-
axilárne - v podpazuší
-
ingvinálne - v slabinovej ryhe
-
rektálne - v konečníku
-
vaginálne
- v pošve - bazálna teplota
-
orálne - v ústach
-
meranie v uchu
Krvný tlak
Označujeme
ním tepnový(arteriálny tlak) – tlak ktorým krv pôsobí na stenu tepny
Hodnoty krvného tlaku:
-
Vysoký krvný tlak: Hypertenzia - 165/95 mmHg
a viac.
-
Nízky krvný tlak: Hypotenzia - ak poklesne
systolický tlak pod 100 mmHg.
Pulz
Je objemová zmena
tepny, ktorú možno nahmatať. Pri pulze sa hodnotí frekvencia, pravidelnosť,
kvalita
Vyšetrene pulzu: na tepnu sa priložia všetky prsty okrem
palca a ľahko sa ku kosti pritlačia tak aby ukazovák bol bližšie k srdcu.
Normálna pulzová frekvencia: 70 až 80/min. Najčastejšie sa vyšetruje na arteria radialis vretennej tepny
-
Bradykardia – zníženie pulzovej frekvencie pod
60/min.
-
Tachykardia – zvýšenie pulzovej frekvencie nad 100/min.
Dysritmia – nepravidelný
pulz(prejav poruchy srdca)
Dýchanie
Zdravý človek vydýchne za minútu 16 – 18 ráz
-
Pokojné normálne dýchanie - eupnoe
-
Zrýchlene dýchanie - tachypnoe
-
Spomalené dýchanie – bradypnoe
Rytmus dýchania
Periodické Chyenovo- Stokesovo
dýchanie – jednotlivé dychy sa zrýchľujú a zvyšuje
sa ich objem(zväčšuje sa pľúcna ventilácia), po určitom čase sa ventilácia
znižuje, až vznikne apnoická pauza - po nej sa cyklus opakuje.
Periodické
Biotovo dýchanie – normálna ventilácia pľúc sa strieda
s apnoickými pauzami
Dychový objem – množstvo
vzduchu ktoré sa v pľúcach vymení pri vdychu a výdychu. Možno ho
namerať ventilmetrom
-
Približne 500 ml
-
Pri námahe, emóciach, rôznych ochoreniach sa
zvačší na 800 – 1000ml
Hyperpnoe – prehĺbenie dychu
Hypopnoe – splytčenie dychu
Hyperventilácia –
zrýchlenie dychu(Kussmaulovo dýchanie)
Hypoventilácia –
spomalenie dychu
Biochemické vyšetrenie
Predmetom biochemických vyšetrovacích metód sú biochemické
analýzy vnútorného prostredia chorého(exkréty, sekréty telové tekutiny, plyny).
Koncentrácia nejakej
látky v krvi sa označuje koncovkou -émia(glykémia- koncentrácia cukru
v krvi, kalciémia- kon. vápnika v krvi, azotémia- dusíka v krvi)
v moči –úria(glykozúria- cukor v moči, kalciúria-
vápnik v moči, hematúria- krv v moči, proteinúria- bielkovina
v moči)
Pozorujú sa kvantitatívne zmeny a kvalitatívne zmeny
Vyšetrovanie moču diagnostickými papierikmi – na urýchlene
vyšetrenie moču
Práca s biochemickými výsledkami – sestra musí poznať
medzné hodnoty
Základné hematologické
vyšetrenie- V hematologickom laboratóriu, stanovuje sa krvný obraz
a vykonávajú sa tu hemokoagulačné vyšetrenia
Mikrobiologické vyšetrenie
-
Bakteriologické vyšetrenie -baktérie
-
Virologické vyšetrenie - vírusy
-
Mykologické vyšetrenie- plesne
-
Parazitologické vyšetrenie- parazity
Spôsoby mikrobiologickej diagnostiky
-
Mikroskopické Vyšetrenie: vykonáva sa optickým
mikroskopom, ktorým je optické zariadenie(sústava šošoviek)
-
Kultivačné Vyšetrenie: je najpresnejší
diagnostický postup, ktorým z biologického materiálu môžeme izolovať pôvodcu ochorenia, zistiť citlivosť na antibiotiká
a chemoterapeutická, zistiť jeho vlastnosti.
-
Sérologické Vyšetrenie: je zamerané na dôkaz
prítomnosti či absencie sérových protilátok alebo antigénov počas ochorenia,
v rekonvalescencií a/alebo po očkovaní.
-
Dôkaz infekčného činiteľa pokusom na zvierati:
túto metódu používame vtedy ak sa kultivácia nedarí
Materiál
Výtery – z chorobných sliznicových a kožných
plôch, odoberajú sa na sterilné vatové tampóniky.
Krv(hemokultúra) – vstrekuje sa zo striekačky priamo do
špeciálnych nádobiek so živnou pôdou.
Hnis – získaný punkciou alebo incíziou sa odosiela
v sterilnej skúmavke.
Punktáty z telových dutin – posielajú sa
v sterilných skúmavkach.
Moč – posiela sa v sterilných Blackových nádobach
alebo skúmavkách uzavretých sterilnou zátkou, stredný prúd moču po dezinfekcií
vonkajšieho ústia močovej rúry.
Chrcheľ(spútum) – odoberá sa do vreckových pľuvadiel,
sterilnej skúmavky alebo do sterilnej misky na stolicu
Stolica – odoberá sa skenou lopatkou nasadenou do zátky,
ktorou sa skúmavka uzavrie.
Žalúdočná a dvanastníkova štava - odoberá sa pri endoskopickom vyšetrení.
Vyvracaná potrava alebo žalúdočný
výplach – posielajú sa v sterilnej Blackovej nádobke.
Bioptické vyšetrenie
Mikroskopicky sa vyšetrujú tkanivá získané zo živého
jedinca excíziou(vyrezaním) alebo punkciou. Môžu sa získavať aj zoškrabovaním
povrchu sliznice(abrázia). Výter zo sliznice alebo výplach(orgánu alebo dutiny)
- ide o cytologické vyšetrenie(vyšetrujú sa iba jednotlivé bunky, výplach
sa musí centrifugovať a vyšetruje sa iba sediment.
Najčastejšie
sa odber vykonáva pri endoskopickom vyšetrení. Získané tkanivo sa ihneď vloží
do fixačného roztoku, ktorý zabráni
zmenám v tkanive(denaturácia buniek – usmrtenie buniek)
Röntgenologické vyšetrovacie metódy
Röntgenové žiarenie vzniká v malej lampe(röntgenke).
Nežjadúce lúče(nemajú pre diagnostiku význam a mohli by poškodiť kožu pacienta) sa odstraňujú
špeciálnym filtrom.
Rádiodiagnostické metódy
-
Skiaskopia
– základné röntgenové vyšetrenie, umožňuje pozorovanie pohybových
procesov röntgenovom obraze(klasická skiaskopia, skiaskopia so zosilňovačom, röntgenová
televízia)
-
Klasická skiaskopia – dnes sa už nepoužíva
-
Skiaskopia zo zosilňovačom – vyšší jas obrazu,
žiarenie je menšie, možnosť vyšetrenia aj pri svetle
-
Röntgénova televízia – najlepší
skiaskopický postup, röntgenový prístroj je vybavený kamerou
-
Skiagrafia(snímkovanie röntgenom) – najpoužívanejší
spôsob vyšetrenia, má výhodu v
detailnejšom a podrobnejšom obraze a nižšej radiačnej záťaži, nevýhodou je
nemožnosť sledovať dynamické deje, na röntgenovej(rtg) snímke musia byť
označené strany. Na prehliadanie vyvolaných rtg snímok sa používa negatoskop
-
Rádiofotografia – je určená na vyšetrovanie
veľkého počtu ľudí
-
Röntgenová kinematografia – vhodná na
sledovanie rýchlo sa pohybujúcich orgánov a prietoku kontrastnej látky
srdcom a cievami.
-
Sériografia – umožňuje zhotovovať sériu
snímok(zachytiť rôzne fázy pohybu orgánov alebo prechodu kontrastnej látky.
Toto vyšetrenie sa používa pri vyšetrení pažeráka, žalúdka, dvanástnika.
-
Tomografia –Pomocou tomografie možno zobraziť
len určitú vrstvu vyšetrovaného orgánu, nahradená CT vyšetrením.
Počítačová
tomografia (CT)
pomocou röntgenového žiarenia a
počítača umožňuje detajlnejšie zobrazenie vnútra
ľudského tela.
Základná technika
RTG vyšetrenia
Natívne presvecovanie(snímkovanie):týmto spôsobom sa
vyšetrujú orgány, ktoré svojou hustotou s výrazne líšia od ostatných
Vyšetrenie pomocou kontrastných látok: s použitím
látok, ktoré majú zvýšenú alebo zníženú schopnosť pohlcovať röntgenové
žiarenie:
-
Vyšetrenie pomocou negatívnych kontrastných
látok: používajú sa rôzne plyny- kyslík, oxid uhličitý, oxid dusný, vzduch
-
Vyšetrenie pomocou pozitívnych kontrastných
látok: používajú sa látky s vysokým atómovým číslom(bárium, jód)
-
Metóda dvojitého kontrastu: po vyprázdnení
pozitívneho kontrastu sa insufluje negatívny kontrast a tým sa ozrejmia aj
drobné zmeny na vyšetrovanom orgáne
Ochrana zdravotníckych pracovníkov pred röntgenovým
žiarením
BOZP, dôsledné
používanie zdravotníckych pomôcok ,dodržiavanie termínov preventívnych
prehliadok, nosenie osobných dozimetrov
Ochrana chorých pred röntgenovým žiarením
správne
indikovanie röntgenového žiarenia, zamedzenie dvojitých vyšetrení(jedno
v jednej poliklinike druhé v nemocnici), zbytočné opakovania
vyšetrenia
Rádionuklidové
vyšetrovacie metódy
Určité
látky(napr. bielkoviny, hormóny, lieky a pod.) sa značkujú rádionuklidom.
Rádioaktívne žiarenie, ktoré potom vydávajú sa zisťuje detektormi, a tak
možno určiť ako sa pozorovaná látka v tele správa(kde sa hromadí, zúčastňovanie
na fyziologických a chorobných procesoch)
Rádionuklidové vyšetrovacie metódy sa používajú pri
vyšetrovaní skeletu, pľúc, štítnej žľazy, obličiek, pečene; vyšetrenie srdca,
obehového systému(nukleárna kardiológia)
Nukleárna magnetická rezonancia(NMR) – využíva magnetické
vlastnosti vodíka, ktorý sa nachádza v tkanivách. Výhoda NMR je, že ponúka
bezpečné vyšetrenie.
Magnetická
rezonančná spektroskopia(MRS) – podobná ako NMR
Elektrografické
metódy(elektrodiagnostické vyšetrovacie metódy)
-
Elektrokardiorgafia – EKG
-
Elektroencefalografia – EEG
-
Elektromyografia – EMG
EKG
Vyšetrovacia metóda, ktorá graficky zaznamenáva prúdy
vznikajúce pri činnosti srdcového svalu
Elektrokardiogram – nakreslená krivka podľa prúdov vznikajúcich pri činnosti srdca. Zachytáva rytmicky sa stridajúcu depolarizáciu a repolarizáciu
predsiení a komôr.
Elektrické prúdy, ktoré vznikajú
činnosťou srdcového svalu, sa od srdca šíria všetkými smermi na povrch tela. Z
povrchu tela sa odvádzajú špeciálnymi elektródami do elektrokardiografu. Ten
vytvára elektrokardiogram.
Holterovo monitorovanie –
neustále snímanie EKG krivky celých 24 hodín
EEG
Diagnostická metóda, pri ktorej sa registrujú biolektrické potenciály mozgovej kôry, používa sa na
diagnostikovanie CNS
EMG
Zachytáva
bioelektrické potenciály vznikajúce pri činnosti jednotlivých svalov
Vyšetrenie
ultrazvukom
-
Neinvazívna, nenáročná, bezpečná diagnostická
metóda
Endoskopické
vyšetrovacie metódy
Endoskopia je vyšetrovacia metóda, ktorá umožňuje pomocou
endoskopických prístrojov priamym pohľadom vyšetriť neprístupné dutiny tela
alebo orgánov.
Endoskop podľa použitia(označovanie endoskopických
vyšetrení):
-
Gastroskop(gastroskopia):vyšetrovanie žalúdka
-
Cytoskop(cytoskopia): vyšetrovanie močového
mechúra
-
Retroskop(retroskopia): vyšetrovanie konečníka
-
Bronchoskop(bronchoskopia): vyšetrovanie
priedušiek
-
Lataroskop(lataroskopia): vyšetrovanie brušnej
dutiny
Fybroskop –
ohybný prístroj vybavený vláknovou optikou, prenáša neskreslený obraz
Funkčne vyšetrenie
Vyšetrenie schopnosti organizmu prispôsobiť sa záťaži
Funkčná
diagnostika – vyšetrene pri záťaží
Funkčné vyšetrenia
srdca a dýchacích ústrojov
->
spirometria
Vyšetrenie EKG pri
práci(bicyklová ergometria – záťažové EKG)
-
Patrí k základným diagnostickým metódam pri
podozrení na ICHS
-
Po ukončení testu sa chorý ešte pozoruje 10
minút(pozoruje sa pokles TK, kontroluje
sa EKG
Funkčné vyšetrenie
pľúc
Spirometria - je vyšetrenie, pri ktorom lekár zisťuje funkciu
pacientových pľúc. Toto vyšetrenie sa vykonáva pomocou spirometra - prístroja,
ktorý zaznamenáva dýchanie pacienta. Výsledkom je graf ukazujúci objem
vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu v závislosti na čase.
Funkčným
vyšetrením pľúc sa dá zistiť závažnosť ochorenia dýchacích orgánov
Funkčné vyšetrenia
tráviacich orgánov
Na funkčné
vyšetrenie tenkého čreva sa používajú absorpčné testy – pomáhajú zistiť
narušenú absorpciu živín v tenkom čreve, ktorá sa označuje termínom
maloabsobcia.
Funkčné vyšetrenie obličiek
-
Kreatíninový klírens
-
Vyšetrenie zrieďovacej funkcie obličiek
-
Vyšetrenie koncentračnej funkcie obličiek
Funkčné vyšetrenie
žliaz s vnútornou sekréciou
-
Glukózový tolerančný test – vyšetrene sa
-
ACTH stimulačný test
Liečebné postupy
Operačne –chirurgicky a neoperačne –
konzervatívne. Tieto spôsoby sa najčastejšie kombinujú
Liečba je komplexná činnosť, ktorá má za
úlohu zmierniť utrpenie chorého, vrátiť mu zdravie a/alebo zachrániť život.
Druhy liečby:
-
Kauzálna liečba: príčinná, je to ideálny liečebný
postup
-
Substitučná: náhradná, nahrádza v organizme
chýbajúcu látku (napr.inzulín)
-
Symptomatická: liečba príznakov. Je zameraná na
zmiernenie alebo odstránenie chorobných príznakov
-
Paliatívna liečba: liečba zmierňujúca ťažkosti.
Transfúzia krvi
najčastejšie
pri prudkej strate krvi. Transfúzia inkompatibilnej krvi, príjemcu
ohrozuje(môže ho aj usmrtiť), preto treba postupovať prísne podľa predpisov,
ktoré určujú každý detail transfúzie.
Odber
vzoriek krvi u príjemcu
-
treba vylúčiť možnosť zámeny(najprv sa označí skúmavka
alebo špeciálne odberové striekačky menom (vek, oddelenie) pacienta
a potom sa do nich odoberá krv-nie opačne)
-
so vzorkou krvi sa posiela aj vyplnená žiadanka, kde
sa vyznačí koľko krvi lekár žiada, trasfúzny prípravok a naliehavosť
-
ak je ohrozený život chorého spracuje transfúzna
stanica krv prednostne(vykoná najnevyhnutnejšie analýzy a krv vydá na
počkanie). Predpísané krížové skúšky sa urobia dodatočne.
Určenie
krvnej skupiny
-
kompatibilita sa preveruje krížovou skúškou(sérum
príjemcu nesmie hemolyzovať* krvinky darcu a opačne) * - schopnosť
z červených krviniek uvoľňovať hemoglobín
-
dôkladné preskúmanie dokumentácie, najprv sa označí
skúmavka alebo špeciálne odberové striekačky menom (vek, oddelenie) pacienta
a potom sa do nich odoberá krv(nie opačne)
Transfúzne
prípravky
-
konzervovaná krv si musí zachovať schopnosť prenášať
kyslík, nesmie sa zraziť a musí zostať sterilná
-
konzervovaná krv sa skladuje najviac tri týždne
v boxoch pri teplote 2-4°C. Predpísaná teplota sa musí dodržiavať aj pri
prevoze
-
Nezávadná krv má na spodku konzervy tmavočervenú
vrstvu(usadené eritrocyty, nad ňou tenká vrstva leukocitov a trombocytov),
na vrchu je slamovožltá číra plazma
Krvné deriváty(transfúzne prípravky):
Plná krv – obsahuje erytrocyty, leukocyty, trombocyty
a plazmu
Erytrocytová masa – erytrocyty, ktoré ostanú po odsatí
plazmy
Erytrocytová suspenzia – pôvodný objem plazmy
nahradený roztokom elektrolytov
Plazma – získava sa odsatím z plnej krvi od
viacerých darcov(tým sa zvyšuje riziko prenosu sérovej hepatitídy). Plazmu
možno aplikovať bez určenia krvnej skupiny
Plazma obsahuje: Albumín- podáva sa pri nedostatočnej
tvorbe tejto bielkoviny
Globulíny- majú význam z hľadiska obrany organizmu
Fibrinogén-
zúčastňuje sa na zrážaní krvi(trombín má podobné využitie)
Kryoprecipitát – bielkovina vyzrážana z plazmy
chladom. Použiva sa na zastavovanie krvácania u chorých s hemofíliou.
Náhradné roztoky
Ak je ohrozený život chorého(a nie je čas na urobenie
potrebných analýz) a musí sa čo najríchlejšie nahradiť objem stratenej
krvi, použije sa náhradný roztok(Rheodrextran, Dextran) – nahradzujú na určitý
čas krv alebo krvnú plazmu
Technika transfúzie
Tesne pred podaním krvi pacientovi sa urobí ešte skúška inkompatibility – skúška na
papieri, biologická skúška
Skúška na papieri – zmieša sa krv
príjemcu a krv z konzervy
s diagnostickými sérami.
Biologická skúška – prebieha v prvých
minútach prevodu. Inkompatibilita sa prejavý dýchavicou tlakom na prsiach,
bolesťou v obličkách, úzkosťou.
Rýchlosť prevodu – 40 kvapiek/min.
Reakcie a komplikácie po transfúzií
-
Pyretická reakcia – horúčka, nie je nebezpečná
-
Obehová reakcia – vzniká z preťaženia srdca,
prejavuje sa tachykardiou, dýchavicou, cyanózou, ortopnoe
-
Alergická reakcia – prejavuje sa vyrážkou aleboedémom
slizníc
-
Septická reakcia – je spôsobená kontamináciou krvi
-
Hemolytická reakcia – nastáva pri podaní
inkompatibilnej krvi, prejavuje sa dýchavicou, tachykardiou, poklesom tlaku,
bolesťami v lumbálnej oblasti a vracaním. V moči sa zjaví
hemoglobín, neskôr nastane ikterus, oligúria až anúria(môže pacienta usmrtiť
-vysoká pravdepodobnosť)
-
Embólia pľúcnice – spôsobená krvnou zrazeninou
-
Po prevode heparinizovanej krvi
-
Toxická reakcia
-
Prenos infekčných chorôb
Transfúzia
u detí
-
U malých detí sa krv ľahko predávkuje
-
Veľkosť transfúzie - 20 ml krvi na 1 kg
hmotnosti(závisí aj od klinického stavu, veku a množstva stratenej krvi
Dietoterapia
Základné diéty:
0 - tekutá: podáva sa krátkodobo po operáciách v ústnej dutine a na tráviacom
systéme;
1 - kašovitá: operácie tráviaceho systému, choroby ústnej dutiny a pažeráka;
2- šetriaca: choroby žalúdka, dvanástnika, žlčníka, pankreasu, infarkt myokardu;
3 - racionálna: normálna strava;
4 - s obmedzením tukov: chronické choroby žlčníka, pankreasu, po vírusovej
chorobe pečene;
5 - bielkovinová bezzvyšková: hnačky, chronické zápalové alebo vredové choroby
hrubého čreva;
6 - nízkobielkovinová: choroby obličiek;
7 - nízkocholesterolová: artérioskleróza, poruchy cholesterolového
metabolizmu;
8 - redukčná: tučnota;
9 -diabetická: cukrovka;
10 - nesolená šetriaca: choroby ciev, srdca a opuchy;
11 - výživná: na zvýšenie telesnej hmotnosti pri dlhotrvajúcich chorobách,
nádorových ochoreniach;
12 - strava batoliat: pre deti od 1 do 3 rokov;
13 - strava väčších detí: pre deti od 3 do 15 rokov;
14 -
individuálna strava: pre vegetariánov, makrobiotikov, alergikov.
Kyslíková
a inhalačná liečba
Nedostatok kyslíka sa prejavuje cyanózou(sfarbenie
kože do fialova). Cieľom liečby kyslíkom je obohatiť vdychovaný vzduch
o kyslík v takom množstve, aby jeho nedostatok(kyslíka) nepoškodil
dôležité tkaniva a orgány(nedostatok kyslíka v tkanivách-hypoxia).
Kyslíková liečba patrí medzi najdôležitejšie opatrenia, ktoré zachraňujú život.
Kyslíkom sa lieči:
znížený obsah kyslíka vo vdychovanom kyslíku, poruchy
krvného obehu ,znížené množstvo hemoglobínu, poruchy dýchania
Najčastejšie stavy vyžadujúcu pľúcnu ventiláciu:
bezvedomie, obrny dýchacích svalov rozličného pôvodu,
mnohonásobné zlomeniny rebier
Spôsob podávania kyslíka: indikuje lekár podľa druhu
závažnosti
-
Maskou, kyslíkovým stanom(podávanie pred tvár)
-
Nosové okuliare, nosohltanový katéter(cievkou do nosa,
nosohltana)
Ostatné
kyslíkové liečby
-
hyperbarická oxygenácia, hyperbarická komora:
Inhalačná
terapia
Inhalácia vhodných aerosólov zlepšuje schopnosť
dýchacích ciest, priaznivo ovplyvňuje aj niektoré druhy dýchania. Účinok závisí
od veľkostného zloženia aerosólu a od farmakologického zloženia. Najmenšie
častice(2-3 mikrogramy) sú najvhodnejšie, lebo preniknú priedušničkami až do
mechúrikov.
Umelé aerosóly
Aj malé množstvo lieku má liečebný účinok, bez
nežiaducich prejavov, ktoré sa zjavujú pri celkovom podaní
Inhalácia minerálnych vôd
-Vincentka
Hlavný
účinok tejto inhalácie spočíva v uvoľnení hlienu dokonalým zvlhčením
sliznice dýchacích ciest
Fyzikálna liečba, balneoterapia
a rehabilitácia
Fyzikálna
liečba
Využívajú sa niektoré fyzikálne energie na odstránenie
alebo zmiernenie bolesti. Pôsobí priamo alebo prostredníctvom reflexných mechanizmov. Fyzikálna
liečba je účinná a pre chorého príjemná.
1. Elektroliečba:
jednosmerný elektrický prúd, dráždi svalové a nervové tkanivá
a presúva v nich elektrický náboj
Galvanizácia,
Ionosféra, Diadynamické prúdy, Elektrostimulácia nervových zakončení, Diatermia
2. Liečba
ultrazvukom: Využíva sa vysokofrekvenčné žiarenie. Ultrazvuk uvoľňuje zrasty,
znižuje svalové napätie a pôsobí analgeticky.
3. Liečba
žiarením
-
Ultrafialové žiarenie: používa sa na lokálnu liečbu
kožných ochorení alebo na celkové posilnenie organizmu
-
Infračervené žiarenie: využíva sa na uvoľnenie
svalového napätia, na vyvolanie vazodilatácie(rozšírenie ciev)
4. Aplikácia
tepla a chladu:
Teplo:
spôsobuje dilatáciu ciev, zvyšuje prekrvenie, uvoľňuje spazmy hladkého
a priečne pruhovaného svalstva. Zvyšuje sa metabolizmus, podporuje sa rast
buniek a tkanív. „Používa sa“ pri: zohriati organizmu, urýchliť zápalový
proces, uvoľniť spazmy hladkého svalstva a vnútorných orgánov
Chlad:
zužuje cievy, znižuje prekrvenie v príslušnej oblasti. Spomaľuje
metabolizmus, rast buniek a znižuje bunkovitú aktivitu. Používa sa na zníženie
teploty(celkovej a miestnej), potlačenie zápalového procesu zmenšenie
opuchov, zmiernenie miestneho prekrvenia a zmiernenie miestnej
bolestivosti
5. Liečba
vodou:
-
Vodoliečba,
Vírivé kúpele, Podvodná masáž, Sauna
6. Mechanoterapia:
využíva sa priamy tlak a ťah(masáže a trakcie).
-
Masáž:
využíva sa pri uvoľňovaní svalových spazmov a pri chorobách chrbtice
-
Akupunktúra: zavedenie tenkých ihiel do aktívnych
bodov, z ktorých sa reflexne ovplyvňuje určitá časť organizmu
-
Akupresúra: pôsobenie tlaku na určité body na tele,
ktoré reflexne ovplyvňuje bolestivosť príslušných častí tela
7. Balneoterapia
-
Kúpeľná liečba: pôsobenie prírodných liečebných
zdrojov
Rehabilitácia
Liečebná metóda, ktorá pomáha obnoviť schopnosti
chorého
-
Psychická rehabilitácia: zaoberá sa psychikou chorého(
udržiavanie záujmu o čítanie, spoločenské dianie, vlastné profesionálne
záujmy...)
-
Fyzická rehabilitácia: zaoberá sa telesnou výkonnosťou
chorého. Zameriava sa na orgány(orgánové systémy), ktoré sú poškodené chorobným
procesom alebo nečinnosťou.
-
Aktívna: s pomocou pacienta(cvičenie)
-
Pasívna: bez pomoci
pacienta(uvoľnenie/rozhýbanie/končatín, polohovanie)
Rehabilitácie:
Rehabilitácia chorých po poraneniach, Rehabilitácia po
operáciách hrudníka a brucha, Rehabilitácia pacientov s hemiplégiou, Rehabilitácia
pri chorobách srdca a ciev, Rehabilitácia pri ochoreniach dýchacích
ústrojov, Rehabilitácia pri ochorení kĺbov a pohybových ústrojov, Rehabilitácia
na geriatrií
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára