ZKC: ostatné...

Anatómia dýchacieho systému:

Funkcie dýchacieho sytému:

-                      Výmena dýchacích plynov  - O2 a CO2

-                      Nerespiračné funkcie - formovanie zvukových prejavov pri reči, smiechu, - pomocný mechanizmus pri vyprázdňovaní, pri pôrode...

Proces dýchania(3 fázy):

1. vonkajšie dýchanie, alebo ventilácia – je to výmena dýchacích plynov medzi vonkajším  prostredím a krvou, uskutočňuje sa iba v pľúcach.

2. rozvod dýchacích plynov – medzi vnútorným povrchom pľúc a bunkami tkanív, ktoré zabezpečuje krv. Prenos kyslíka k bunkám a oxidu uhličitého od buniek.

3. vnútorné tkanivové dýchanie – zabezpečuje výmenu plynov medzi krvou a tkanivovými bunkami.

Dýchací systém sa skladá z dýchacích ciest a vlastného dýchacieho systému – pľúc

Horné dýchacie cesty: nosová dutina, nosohltan, hrtan

Dolné dýchacie cesty: priedušnica, priedušky – pľúca

Nosová dutina(cavum nasi) - je to priestor, kt. sa anat. skladá z kostného a chrupkového skeletu, funkcia: vdychovaný vzduch sa zohrieva na telesnú teplotu, zvlhčuje, a zbavuje nečistôt, ktoré zachytáva hlien v sliznici.

Nosohltan(nasopharynx) - do nosohltana ústi sluchová trubica - eustachova trubica, v nosohltane sa nachádza aj nosohltanová mandľa

Hrtan(larynx) – je to krátky trubicový orgán, kostru hrtana tvoria hrtanové chrupky, hrtan je uložený pred hltanom, od ktorého ho oddeľuje hrtanová príchlopka(epiglotiss), funkcia: tvorba hlasu

Priedušnica(trachea) - priedušnica začína v krčnej oblasti ako pokračovanie hrtana, končí sa v hornej časti hrudnej dutiny - je rozdelená na 2 priedušky – pravá a ľavá hlavná prieduška

Priedušky(bronchy) -  sú priamym pokračovaním priedušnice. Vstupujú do pľúc, kde sa ďalej rozvetvujú na priedušničky. Stavbou a funkciou sú totožné s priedušnicou, teda sú vystužené chrupavkou a vnútro je vystlané riasinkovým epitelom. Ich funkciou je prečistiť vzduch a priviesť ho do pľúc. Ďaľej sa vetvia na:

1. Lobárne bronchy- lalokové priedušky ( kmeňové)

2. Segmentové bronchy -  (vetvičkové)

3. Pľúcne alveoly - (plody) takto  –  vzniká tzv. prieduškový strom

Pľúca(pulmo) - Slúžia na výmenu kyslíka zo vzduchu a oxidu uhličitého z krvi počas dýchania. Pľúca sú rozdelené na 2 laloky – pravý a ľavý:Pravé pľúca - majú 3 laloky, Ľavé pľúca - majú - 2 laloky,

-                      pľúca sú na povrchu pokryté blanou, ktorá sa nazýva popľúcnica(pleura)

-                      tá časť popľúcnice, ktorá vystieľa hrudnú dutinu sa nazýva pohrudnica                         

-                      medzi popľúcnicou a pohrudnicou je malý priestor, ktorý sa nazýva - pohrudnicová dutina, je vyplnená malým množstvom tekutiny, ktorá, uľahčuje vzájomné kĺzanie popľúcnice a pohrudnice pri dýchaní

Mechanika dýchania: Dýchanie – respirácia – má 2 fázy - 1. Vdych – inspiríum,2. Výdych – exspírium

1. Vdych – inspiríum - zväčšuje sa objem hrudníka a následne nastáva pokles tlaku vzduchu v pľúcach, na vdychu sa zúčastňujú: bránica, vonkajšie medzirebrové svaly, prsné svaly, niektoré svaly krku a chrbta

2. Výdych – exspírium - je to pasívny dej pri ktorom sa uplatňuje elastickosť hrudníka

Zápal pľúc – pneumónia:

Je to akútny zápalový proces, pľúcneho tkaniva. Vyvolávajú ho baktérie , vírusy, mykoplazmy. Vzniká akútne alebo ako komplikácia iných ochorení. Zápal môže byť: povrchový, ložiskový, lalokový, intersticiálny

Príčiny:

1. podľa príčiny ochorenia:

- infekčný zápal pľúc – vírusový, bakteriálny

- neinfekčný zápal pľúc -  aspiračná pneumónia – vyvolaná vdýchnutím vývratkov, alebo potravy u pacientov s poruchami vedomia, alebo prehĺtania.    

- pneumónia pri metabolických poruchách – napr. nedostatočnosť obličiek

2. podľa priebehu ochorenia: akútne alebo chronické

3.Röntgenologická klasifikácia: lobárna pneumónia – postihuje celý pľúcny lalok; broncho pneumónia - súčasné postihnutie priedušiek

4.Iná klasifikácia: primárna pneumónia – izolované ochorenie; sekundárna pneumónia – komplikácia z iného ochorenia

Príznaky: podľa typu pneumónie

1. Vírusová pneumónia - sa začína zvyčajne so zápalmi horných dýchacích ciest

t.j. suchý kašeľ, bolesti hlavy, hrdla, zvýšená teplota, u geriatrických pacientov môžu byť len zvýšené teploty – subfebrilita

2.Bakteriálna pneumónia - ochorenia začína zvyčajne náhle, pokračuje zimnicou, teplotou do 40°s bolesťou na postihnutej strane hrudníka, dýchavica, kašeľ – najskôr suchý neskôr – vykašliavanie spúta, so stopami krvi.

Celkové príznaky - náhly začiatok, horúčka, triaška, potenie, kašeľ, namáhavé dýchanie, bolesti hlavy, kĺbov a svalov,  malátnosť, slabosť, nechuť do jedla

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie, Laboratórne vyšetrenia:

odber venóznej krvi KO, FW, ionogram, serologické vyšetrenie, CRP, odber kapilárnej krvi  biochemické stanovenie acidobazickej rovnováhy, odber spúta na mikrobiologické vyšetrenie, odber výterov z nosa a nosohltana na mikr. vyšetr.,odber moču na biochemické vyšetrenie

Klinické vyšetrenia:RTG – hrudník

Liečba:

Konzervatívna:

- režimová – pokoj na posteli, dostatočná hydratácia

- farmakoterapia

- antibiotiká

- na odstránenie dráždivého kašľa  - antitusiká

- na uľahčenie vykašliavania – expektorancia

- pri vysokej teplote – antipyretiká

- kortikoidy

- mukolitiká

- vitamíny

- inhalácia, aplikácia kyslíka

Chirurgická: drenáž plurálnej dutiny(odsávanie hnisu/zápalu/)

Bronchiálna astma:

Je to chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Je charakterizované zvýšenou reaktivitou prieduškového stromu na rozličné podnety, kt. sa prejavuje obštrukciou dýchacích ciest(zúženie). Priedušky a priedušničky sú zúžené, zapálené a upchaté hlienom. Ochorene sa prejavuje záchvatmi suchého a dráždivého kašľa, pocitom dychovej tiesne a počuteľným dýchaním – piskotom na hrudníku.

Klasifikácia astmy: Má 4 štádia:

1.Ľahká občasná astma - príznaky bývajú 1x do týždňa, alebo aj menej

2. Ľahká pretrvávajúca astma - príznaky bývajú viac x do týždňa a narušujú dennú aktivitu, alebo spánok.             

3. Stredne ťažká pretrvávajúca astma - príznaky sú každodenné a obmedzujú fyzickú aktivitu, narúšajú spánok.

4. Ťažká pretrvávajúca astma – je tu trvalo obmedzená fyzická aktivita s častými zhoršeniami zdravotného stavu.

Príčiny: alergény, fyzická námaha, stres, bronchitída – zápalové zmeny, zmeny počasia, studený vzduch, veterné počasie

Príznaky:

- dýchavica – pocit nedostatku vzduchu, hlavne v noci a nad ránom

- predĺžený výdych

- chrčanie

- pískanie na prieduškách

- kašeľ

Vyšetrovacie metódy:

Laboratórne vyšetrenia:

- odber venóznej krvi – hemat. vyšetr., KO, FW, biochémia – ionogram*, imunologické parametre

- odber kapilárnej krvi – biochémia –acidobazická rovnováha

- odber spúta – mikrobiologické vyšetrenie

- odber výterov z nosa a nosohltana – mikrobiologicke vyšetrenie

Klinické vyšetrenia: RTG hrudníka, funkčné vyšetrenie pľúc – spirometria, bronchoprovokačný test

Liečba:

Nefarmakologická liečba:

- dodržiavanie zásad života astmatika, odstránenie spúšťačov astmy, liečebná rehabilitácia – dýchacie cvičenia, aktivity na lepšie kontrolovanie astmy

Farmakologická liečba:

1. kontrolóri astmy - ktoré sa využívajú pravidelne - je to skupina liekov – kortikoidy – najúčinnejšie protizápalové lieky

2. uvoľňovače astmy - tie sa užívajú pri ťažkostiach a astmatickom záchvate - je to skupina liekov – bronchodilatanciá – rozširujú priedušky, najčastejšie sa používajú v inhalačnej forme.

* -mineralogram: Základný mineralogram (iontogram,ionty): Na, K, CL; Rozšírený mineralogramCa, P, Mg, Fe

Mineralogramom sa zisťuje množstvo minerálov v sére

(2.) Anatómia srdca

Srdce(lat:cor,gréc kardia) - je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu (kardiovaskulárny systém)

Vrstvy srdca

1.Vvnútorná vrstva – endokard – vystiela dutiny srdca a tvorí medzi nimi cypovité chlopne.

2.Srdcová svalovina – myokard – je to najhrubšia vrstva, obsahujúca zvláštny druh priečne pruhovanej svaloviny

3.Väzivová blana – epikard - obaľuje srdce,

srdce je celé obalené v osrdcovníku – perikard, ktorého vnútorná vrstva je práve väzivový obal – epikard

Perikard – udržuje polohu srdca v hrudníku, medzi epikardom a perikardom  je úzky priestor, ktorý obsahuje tekutinu umožňujúcu voľný pohyb srdca pri jeho činnosti

Dutiny srdca

Srdce má 4 dutiny – 2 predsiene - átria  2 komory - ventriculli

 1.Pravá predsieň(PP) - do PP ústia 2 duté žily – horná dutá žila, dolná dutá žila                                      

PP sa otvára cez predsieňové komorové ústie do PK a toto ústie uzatvára 3cýpa chlopňa

2.Pravá komora(PK) - z PK vystupuje pľúcnica  a jej ústie uzatvára polmesiačiková chlopňa

1.Ľavá predsieň(ĽP) - do ĽP ústia 4 pľúcne žily a ĽP sa cez predsieňové komorové ústie otvára do ĽK a toto ústie uzatvára 2 cýpa chlopňa. (Chlopňe – jednosmerné ventily, otvárajú sa iba pri systole a diastole)

2.Ľavá komora(ĽK)- z ĽK vystupuje srdcovnica – aorta, jej ústie uzatvára polmesiačkovitá chlopňa

-                      Srdce pracuje ako čerpadlo – dutiny srdca sa striedavo vyprázdňujú a napĺňajú krvou.

-                      Srdcový sťah – systola – znamená, že krv sa vypudí do obehu(vyprázdni).

-                      Uvoľnenie srdca – diastola, srdce sa plní krvou(naplní).

Do PP priteká odkysličená krv z celého tela – hornou a dolnou dutou žilou. PP sa napĺňa krvou pri uvoľnení - diastole a po naplnení PP krvou nastáva jej systola a krv sa vypudí cez otvorenú 3 cýpu chlopňu do PK, ktorá je vtedy v diastole. Po naplnení PK krvou nastáva systola PK, otvára sa polmesiačikovitá chlopňa a krv prúdi pľúcnicou do  do pľúc, kde sa krv okysličí. Okysličená krv odchádza z pľúc cez 4 pľúcne žily do ĽP, ktorá je vtedy v diastole, potom nastáva systola ĽP a krv odchádza cez otvorenú 2 cýpu chlopňu do ĽK. A z ĽK odchádza okysličená krv do celého tela aortou.

Malý (pľúcny) krvný obeh odkysličená krv Malý krvný obeh sa začína v pravej komore. Do nej priteká odkysličená krv z pravej predsiene HDŽ a DDŽ. Z pravej komory vychádza pľúcnica, ktorá sa rozvetvuje na pravú a ľavú pľúcnu tepnu. Tie vedú odkysličenú krv k pravým a ľavým pľúcam. V pľúcnych kapilárach sa krv okysličí a je ďalej vedená štyrmi pľúcnymi žilami do ľavej predsiene srdca. Veľký (telový) krvný obeh okysličená krv Po naplnení ľavej predsiene okysličenou krvou z pľúc sa tlakom krvi otvorí dvojcípa chlopňa (mitrálna chlopňa) a krv prechádza do ľavej komory. Odtiaľ je vyvrhnutá do srdcovnice (aorty). Aorta potom pokračuje smerom nadol ako hrudníková aorta a ďalej ako brušná aorta, ktorá sa rozvetvuje na ďalšie menšie tepny, ktorými sa krv dostáva dokapilárnej siete. V kapilárnej sieti dochádza k odovzdaniu kyslíka tkanivám výmenou za oxid uhličitý. Odkysličenú krv zbierajú žily z celého tela, ktoré sa spájajú do väčších a väčších ciev až nakoniec vytvárajú hornú a dolnú dutú žilu. Tie napokon ústia do pravej predsiene, kam privádzajú odkysličenú krv z celého organizmu.

Infarkt myokardu

- je charakterizovaný nekrózou srdcového svalu, ktorá vzniká z nedostatku kyslíka v svalovine srdca, zastavením prívodu krvi do časti srdca, čo vedie k nenávratnému poškodeniu danej časti srdca, k jej odumretiu – nekróze

Príčiny:

- prvotnou príčinou je uzavretie koronárnej tepny trombom, ktorý nasadá na aterosklerotický plát v cieve

 fajčenie, obezita, hypertenzia, stres, zlá životospráva

Príznaky:

1.Subjektívne - bolesti za hrudnou kosťou – tzv. stenokardie – tie vyžarujú do oboch horných končatín chrbta, epigastria. Bolesť je zvieravá, tlaková, pálčivá, intenzívna, náhla a pretrváva aj v pokoji; nepokoj, úzkosť, nauzea; pocit strachu zo smrti

2.Objektívne- dyspnoe – pocit nedostatku vzduchu, vracanie, poruchy srdcového rytmu, tachykardia, studený pot, bledosť

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, EKG, USG a izotopové vyšetrenie, RTG – srdca a pľúc, Doplňujúce vyšetrenia,

Laboratórne vyšetrenia:

odber venóznej a kapilárnej krvi na: biochemické vyšetrenie – vyšetr. hladiny sérových kardiálnych enzýmov (CK-MB, AST, ALT, LD, CK, CRP, troponín), vnútorné prostredie, glykémia, krvné plyny; hematologické vyšetrenie, vyšetrenie KO, hemokoagulácie, FW

Liečba:

Zabezpečí sa rýchly prevoz na špecializované pracovisko na JIS, alebo na koronárnu jednotku, prísny fyzický a psychický pokoj

- trombolytická liečba – obnovenie prietoku krvi koronárnou tepnou, betablokátory - na zníženie spotreby kyslíka, nitráty, analgetiká na tlmenie bolesti, antikoagulagučná a antitrombolytická liečba, sedatíva, oxygenoterapia

Chirurgická liečba – perkutánna transluminálna koronárna angioplastika (PTCA), aortokoronárna angioplastika

-   diéta a rehabilitácia

Hypertenzia

Artériová hypertenzia je definovaná ako trvalé a opakovanými meraniami potvrdené - zvýšenie systolického tlaku viac ako 140 mm Hg a diastolického tlaku viac ako 90 mm Hg.

- neliečená alebo nedostatočne liečená hypertenzia vedie nakoniec k poškodeniu  orgánov

Hypertenziu delíme:

1.Primárnu - príčina nie je známa, na jej vzniku sa podieľajú genetické faktory, životný štýl

2.Sekundárnu- má známu príčinu, vyvolaná chorobami iných orgánov, užívanie liekov – kortikoidov a antikoncepcie, tehotenská hypertenzia

Hypertenzná kríza - ide o život ohrozujúce zvýšenie Tk, obvykle s diastolickým tlakom vyšším ako 140 mmHg, ktoré vzniká za rôznych okolností za niekoľko hod.

Príčiny:

1.Neovplyvniteľné:

pohlavie – muži v mladšom veku, ženy po menopauze (vplyvom hormonálnych zmien – estrogény majú ochranný účinok, ak sa v prechode znižujú znamená to riziko),vek – starnutie organizmu, genetická predispozícia

2.Ovplyvniteľné

nadváha až obezita, nadmerný prívod soli a alkoholu, cukrovka, fajčenie, stres, nízka pohybová aktivita

Príznaky:                                                                                             

1.  štádium: únavnosť, bolesti hlavy, závrate, búšenie srdca, nie sú prítomné orgánové zmeny

2.  štádium: prítomné orgánové zmeny –  srdce, mozog, obličky, očné pozadie

3.  štádium: ischemická choroba srdca, alebo DK, zlyhanie obličiek, cievna mozgová príhoda

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie ,Laboratórne vyšetrenie krvi, EKG, Vyšetrenie očného pozadia, RTG-hrudník, ECHO-kardiografia, USG obličiek

Liečba:

1.Famakologická- antihyperzentíva, diuretiká, vazodilatanciá – rozširuje cievy, psychofarmaká – ukľudňujú

2.Nefarmakologická liečba - úprava stravy, diéta na zníženie hmotnosti, diéta na zníženie cholesterolu, zmena životného štýlu, zákaz fajčenia, alkoholu, pohyb, psychoterapia

(3.)Anatómia ciev

Cievny systém tela - tvorí uzavretá sústava rúrok, odlišuje sa svojim zložením a priepustnosťou stien

Krvné cievy rozdeľujeme podľa funkcie na:

1. Tepny – artérie - okysličená krv do celého tela

2. Žily – vény - odkysličená krv do srdca

3. Vlásočnice - kapiláry

Tepny – artérie

- najväčšia tepna tela je srdcovnica – aorta, ktorá má priemer asi 3 cm a vychádza zo srdca

- vedie okysličenú krv, postupne sa vetví na tepny, tepničky, vetvením sa zmenšuje priemer cievy a postupne sa vetví až na kapiláry

Postup vetvenia:

- z kapilár vzniká žilová časť krvného obehu , malé žily sa postupne spájajú vo väčšie až v najväčšie duté žily, ktoré privádzajú odkysličenú krv do srdca

Stavba Tepny

1. Vnútorná vrstva
- svojim zložením spôsobuje hladký povrch, ktorý umožňuje voľný prietok krvi

- je to pomerne hrubá vrstva obsahujúca väzivo, ktorá má dôležitú úlohu pri tvorbe tukových ložísk (ateroskleróza)

2. Stredná vrstva - je tvorená hladkou svalovinou umožňujúcou rozšírenie a zúženie ciev, reguláciu krvného tlaku a pružnosť cievnej steny, je to najhrubšia vrstva

3. Vonkajšia vrstva - je to obal ciev, je tvorená väzivom, kde prebiehajú nervy – inervujúce hladkú svalovinu

Žily  - ich stena je obyčajne tenšia, obsahuje tiež 3 vrstvy, žily majú stenčenú hlavne svalovú vrstvu – strednú, preto sa môžu vydúvať a tvoria sa kŕčové žily – varixy

Vlásočnice - majú len vnútornú vrstvu, ktorá je ľahko priepustná, preto len v nich dochádza k výmene látok a dýchacích plynov medzi krvou a bunkami

obliterujúca ateroskleróza dolných končatín

- je chronická porucha tepnového prekrvenia dolných končatín, najčastejšie sú postihnuté periférne tepny. Nastáva dočasná, neskôr trvalú ischémiu DK

Príčiny – aterosklerózy:

 - ukladanie tukových látok – cholesterolu a vápnika v stene cievy (ateroskleritických plátov), ktoré znižujú prietok krvi cievou; konzumácia nevhodnej tučnej stravy, fajčenie, fyz. neaktivita, obezita, stres, genet. faktory, diabetes melitus, zápalové zmeny na artériach, vysoký TK

Príznaky:

1. Subjektívne

 -  klaudikačné bolesti – bolesť pri chôdzi, tŕpnutie, mravčenie, pálenie prstov na nohách, bolesti postupne v pokoji a v noci

2. Objektívne

-                      suchá gangréna, pri infikovaní prechádza do vlhkej prejsť do vlhkej gangrény 

-                      zle hmatateľný vymiznutý pulz,zmeny farby končatín, chladná koža,poruchy citlivosti

-                      trofické zmeny na končatine ( riedke ochlpenie, suchá koža, zmeny na nechtoch, kožné defekty)

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, fyz. vyšetrenia, Laboratórne vyšetrenia krvi , USG – ciev – Doplerovskej, Angiografia, Translumbálna aortografia, MR, Ergonometria DK - cieľom je zistiť pri akej záťaži sa u pacienta dostávajú  - klaudikačné bolesti

Liečba:

1. Konzervatívna - farmakoterapia-vazodilatanciá, antikoagulanciá, antiagreganciá- ovplyvňujú zrážanie krvi, analgetiká

2. Fyzikálna liečba- úprava životosprávy

2.Chirurgická liečba - operačná by – pass, PTCA, angioplastika, amputácia prstov a vyšších častí DK pri nezvládnutej gangréne

žilová trombóza

- na poškodenú žilovú stenu nasadajú krvné zrazeniny – tromby – cieva sa potom zapáli

Príčiny:

Wirchovova trias: poškodenie steny cievy – zápalom, či úrazom, spomalené prúdenie krvi, zvýšená zrážanlivosť krvi

Flebotrombóza – zápal hĺbkových žíl

- je trombotický uzáver žĺl na podklade, ktorého sa druhotne vytvára zápal hĺbkových žíl na DK, je to trombotický uzáver žíl DK

- prvotný je trombus a druhotný je zápal

- môže spôsobiť život ohrozujúci stav – pľúcnu embóliu( zanesenie embolu do pľúcneho riečiska)

- najviac ohrození pacienti po – YM, ACMP, po pôrode, zlomeninách, dlhodobo ležiaci...)

Príznaky- pri postihnutí hĺbkových žíl:

1. Subjektívne - asymptomatický priebeh, pocit ťažkých nôh, bolesť

2. Objektívne - opuch končatiny- vždy asymetrický, cyanotická končatina,pohmat lýtka a úder na stupaj bolestivý,zmeny na koži

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie, Dopplerovskej USG, Flebografia, MR, RTG, CT, Laboratórne vyšetrenie – odber venóznej krvi – hematologické a hemokoagulačné vyšetrenie – KO - trombocyty, leukocyty, FW - sedimentácia, nešpecifická

Liečba:- hĺbkovej trombózy

1. Konzervatívna – farmakoterapia: trombolitiká – rozpustenie trombu, antikoagulačná liečba – heparín, warfarín(treba kontrolovaťzrážavosť krvi – Quickov test)fibrinolytická liečba streptokinázou

2. Chirurgická – trombo - embolektómia – vybratie trombu – endovaskulárna liečba

Tromboflebitída     

- je zápal povrchovej žily

- prvotný je zápal a druhotný je trombus

- ochorenie sa prejavuje zápalom  a len ojedinele komplikuje sa trombózou a embóliou

Príznaky:

- pri postihnutí povrchových žíl

1. Subjektívne - bolesť

2. Objektívne  - zápal – sčervenanie, bolestivý infiltrát v mieste postihnutej žily - subfebrility až febrility, tachykardia huhu

Vyšetrovacie metódy

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie, Dopplerovskej USG, Flebografia, MR, RTG, CT - s kontrastom alebo bez kontrastu, Pletizmografia - meria sa obvod lýtka alebo stehna pri opuchoch, Laboratórne vyšetrenie

Laboratórne vyšetrenie odber venóznej krvi – hematologické a hemokoagulačné vyšetrenie – KO - trombocyty, leukocyty, FW - sedimentácia, nešpecifická

Liečba- povrchového zápalu:

1. Protizápalové lieky – antiflogistiká, heparinoidy - celkovo a lokálne na postihnuté miesto, vo forme mastí

2. Kompresívna bandáž - elastickým obväzom alebo pančuchami- cieľom je zachovať alebo obnoviť dobrú funkciu svalovej pumpy

(4.) Anatómia tráviaceho systému

Orgány tráviaceho systému plnia 2 úlohy:

Trávenie a Vstrebávanie

Trávenie: mechanické a chemické spracovanie potravy:

Mechanické trávenie - ide o mech. rozrušenie prijatej potravy – zubami a jazykom, posun potravy do ďalších častí tráviaceho systému, premiešanie potravy v žalúdku a črevách, odstránenie nestráviteľných zložiek – stolicou

Chemické trávenie – charakterizuje produkcia tráviac. štiav obsahujúcich enzýmy, ktoré sú schopné štiepiť zložky potravy ( bielkoviny, tuky, cukry.)

Vstrebávanie (resorpcia) - je to vstrebávanie rozštiepených zložiek potravy do krvného a lymfatického obeh

Trávenie a vstrebávanie – je fyziologickým základom metabolizmu

Metabolizmus – prebieha v 2 protichodných smeroch:

- ako anabolizmus – vytváranie zložitých látok z jednoduchých

- ako katabolizmus – rozklad zložitých látok na jednoduchší                  

Všeobecná stavba tráviacej rúry

Stenu tráviacej rúry tvoria 4 vrstvy:

1. Sliznica – vnútorná vrstva

  - v sliznici sa nachádza sekrét, ktorý produkujú sliznicové žliazky a ten udržuje sliznicu

     vlhkú, chráni ju pred poškodením a uľahčuje posúvanie potravy, v úseku tenkého čreva vybieha do drobných výbežkov – klkov

2. Podsliznicové väzivo

   - je to vrstva riedkeho väziva, ktoré pripevňuje sliznicu k svalovine

   - nachádzajú sa tu lymfatické uzlíky a krvné cievy.

   - táto vrstva tvorí ochranu, ktorá zabraňuje škodlivín do krvného obehu

3. Svalovina – je to najhrubšia vrstva     

   - tvorí ju prevažne hl. svalstvo, len na začiatku tráviacej rúry a na jej konci je priečne pruhovaná svalovina – ovládaná vôľou

4. Pobrušnica – peritoneum - je na povrchu celého orgánu brušnej dutiny

Orgány tráviaceho systému:

1.Ústna dutina cavum oris

2.Hltan pharynx

3.Tenké črevo intestinum tenue

4.Žalúdok gaster – ventriculus

5.Pažerák oesophagus

- časti tenkého čreva: dvanástnik duodenum, lačník jejunum, bedrovník ileum

6.Hrubé črevo - intestinum crassum

- časti hrubého čreva :

-                      vzostupná časť colon ascendens

-                      priečna časť colon transverzum

-                      zostupná časť  colon descendens

-                      esovitá časť colon sigmoideum

-                      slepé črevo caecum

-                      červovitý prívesok apendix vermiformis

7.Konečník – rectum

Žľazy pripojené k tráviacej rúre

1. Slinné žľazy               - glandulae salivaraes

2. Pečeň                          - hepar

3. Podžalúdková žľaza – pankreas

Ústna dutina (cavum oris)

1. Strop - tvorí podnebie

2. Dno - tvorí jazyk

3. Zuby - rozdeľujú ústnu dutinu na - predsieň a vlastnú ústnu dutinu

1. Podnebie – palatum

- tvrdé podnebie – predná časť

- mäkké podnebie – zadná časť -  mäkké podnebie je pohyblivé a uplatňuje sa pri prehĺtaní

2. Jazyk – lingua

- je to svalový orgán, ktorý tvoria priečne pruhované svaly, má viaceré funkcie:

- uplatňuje sa pri posúvaní potravy

- obsahuje špeciálne bunky na svojom povrchu, ktoré sa nazývajú chuťové poháriky
- jazyk je nevyhnutnej na tvorbu reči
3. Zuby – dentes

- nachádzajú sa v lôžkach hornej a dolnej čeľuste.

- zub pozostáva z 3 základných častí:

1. Korunka 2. Kŕčok 3. Koreň

- zub je tvorený – zubinovou – dentínom

- dentín - je na korunke krytý tenkou vrstvou sklonoviny a na krčku koreni je krytý cementom
- vnútri zuba je dreňová dutina, obsahujúca zubnú dreň, ktorá obsahuje cievy a nervy
- zuby rozdeľujeme zuby na: - rezáky, očné, črenové, stoličky (trvalý chrup – 32 zubov, mliečny chrup – 20 zubov)

Slinné žľazy – glandulae salivaraes - rozoznávame - malé slinné žľazy,veľké slinné žľazy

1. Malé slinné žľazy

- sú uložené  v sliznici ústnej dutiny a produkujú sliny nepretržite, ich funkciou je zvlhčovať ústnu dutinu a vchod do hltana a chrániť ju tak pred vysušením, popraskaním a vstupom infekcie

2. Veľké slinné žľazy - sú to objemné párové žľazy, uložené mimo ústnej dutiny, s ktorou sú spojené s rúrkovitými vývodmi

- produkujú sliny hlavne pri príjme potravy a podieľajú sa na jej úprave

- v slinách obsiahnuté tráviace enzýmy sa  podieľajú na trávení niektorých zložiek potravy

- príušná žľaza – glandulae parotis- je najväčšia a je uložená pred ušnicou

- podsánková žľaza – glandulae submandubalaris - je uložená pod sánkou

- podjazyková žľaza – glandulae sublyngualis - je uložená pod jazykom

Zloženie slín

množstvo 1 – 1,5 l za 24 hod.

- PH slín - 7 - neutrálne

- hlavnou súčasťou je voda

- anorganické látky – sú to rôzne soli

- organické látky - enzým - ptialýn, ktorý začína štiepiť cukry

- hlien - mucín - ktorý dodáva slinám viskozitu a lepivosť

Funkcie slín

- mechanická - zvlhčovanie, čistenie ústnej dutiny

- antibakteriálna

- riediaca - rozrieďuje látky v potrave

- chemická - štiepenie cukrov

Pažerák - oesophagus

- je to svalová rúra, ktorá spája hltan zo žalúdkom

- je dlhý 25 – 28 cm

- v hornej časti(2/3 pažeráka) – je priečne pruhovaná svalovina - sústo prechádza rýchlo

- v dolnej časti(1/3 pažeráka) - je hladká svalovina - sústo prechádza pomaly

- svalovina pažeráka vykonáva pri prehĺtaní perilstatické pohyby, čím sa transportuje potrava do žalúdka

Žalúdok– gaster alebo ventriculus

- má tvar vaku a je uložený v hornej tretine brušnej dutiny, pod ľavou klenbou bránicovou

Na žalúdku rozlišujeme - prednú stenu, zadnú stenu, veľké zakrivenie, malé zakrivenie

Pažerák vyúsťuje do hornej časti žalúdka toto miesto sa nazýva cardia.

Opačný koniec žalúdka sa nazýva pyloris(vrátnik), ktorým prechádza žalúdok do tenkého čreva

Žalúdok má 2 hlavné funkcie:

- mechanicky a chemicky spracovať potravu

1. Mechanická funkcia – nadväzuje na mechanické funkcie ústnej dutiny

- svalstvo žalúdka vykonáva rytmické sťahy, ktorými sa potrava premiešava

- žalúdok sa plní postupne (potrava sa vrství) a stena žalúdka 

2. Chemická funkcia – zabezpečuje ju produkcia žalúdočnej šťavy

Žalúdočná šťava

- produkujú žliazky žalúdkovej sliznice

- je to číra, bezfarebná, silnokyslá tekutina

- jej PH je 1 – 2

- hormón, ktorý riadi vylučovanie žalúdočnej šťavy sa nazýva – Gastrín

Žalúdočná šťava obsahuje: Kyselinu chlorovodíkovú – HCL,Enzým – pepsín, Chymozín, Žalúdočnú lipázu, enzým - štiepiaci tuky, Hlienovitú látku – mucín, 99% šťavy tvorí voda

Tenké črevo(intestinum tenue) - je to najdôležitejší orgán trávenia a vstrebávania, rozkladu potravy, je dlhé cca 3 – 5 metrov

Má 3 časti:              

1. Dvanástnik(duodenum), 2. Lačník(jejunum) , Bedrovník(ileum)

1. Dvanástnik

- je to prvá časť do ktorej sa otvára žalúdok, prebieha hlavné štiepenie živín

- na zadnej stene dvanástnika sa nachádza miesto, ktoré sa nazýva veľká bradavka dvanástnika - je to miesto, kde ústia do dvanástnika – žlčovod a vývod podžalúdkovej žľazy

2. Lačník a bedrovník  - sú ďalšie to úseky tenkého čreva, návrat obsahu hrubého čreva do tenkého čreva zabraňuje chlopňa

Funkcie tenkého čreva

1. Dokončovanie trávenia živín

2. Prebieha tu vstrebávanie strávených živín do krvného a lymfatického systému

3. Sliznica tenkého čreva vyrastá do klkov – prstovité výrastky, cez ktoré sa vstrebané látky dostávajú do krvi

- pre vstrebanie majú význam pohyby klkov, ktoré sa zmršťujú a tým napomáhajú vstrebávaniu

Žliazky sliznice tenkého čreva produkujú črevnú šťavu: jej množstvo je 1 – 3 l denne, je slabo zásaditá, jej PH je 7,5 – 8, obsahuje – vodu, hlienovitú látku mucín, enzýmy (štiepiace jednotlivé zložky potravy):

Proteázy  – štiepiace bielkoviny na aminokyseliny

Lipázy     - štiepiace tuky na glycerol a mastné kyseliny

Amylázy – štiepiace sacharidy na jednoduchšie ľahko vstrebateľné cukry

Vredová choroba žalúdka a dvanástnika

- je celkové ochorenie prejavujúce sa miestnym poškodením sliznice žalúdka či dvanástnika a hlbších vrstiev steny tráviaceho traktu, ktoré prichádzajú do styku so žalúdočnou šťavou, pôsobením tráviacich štiav vznikajú ulcerácie(vredy) na sliznici

Rozdelenie vredov:

- vredy s dokázanou prítomnosťou baktérie s názvom Helicobacter pylori

- vredy stresové, vyskytujúce sa napr. pri ťažkých popáleninách, po operácii mozgu

- vredy endokrinné, napr. pri ochoreniach žliaz s vnútorným vylučovaním

- vredy hepatogénne – pri ťažkých hepatopatiách (ochoreniach pečene)

- vredy pri užívaní nesteroidných antireumatík a kortikoidov

Príčiny:

- v žalúdku je kyselina chlorovodíková, ktorá má za úlohu tráviť potravu v žalúdku

- ak je kyseliny veľa a potravy málo, alebo ak je človek v strese a tvorí sa tým viac kyseliny, ktorá nemá čo tráviť, môže sa stať, že, hlienovitá ochranná látka mucín sa zničí a agresívny účinok kyseliny môže účinkovať na žalúdočnú sliznicu

Rizikové faktory:

- mužské pohlavie, choroby pečene a pľúc, užívanie salycilátov – acylpirín anopirín, stres, nepravidelná životospráva, alkohol, nikotín, kofeín

- baktéria - Helicobacter pylori - vyvoláva gastritídu (zápal žalúdka), vznikajú teda zápalové zmeny

Komplikácie:

- krvácanie do tráviacej rúry, perforácia vredu – prederavenie steny žalúdka, penetrácia vredu – preniknutie vredu do susedného orgánu

Príznaky:

1. Vred žalúdka

- bolesť po jedení - v nadbruší pod mečovitým výbežkom - tlaková, pálivá, kŕčovitá, nauzea, vracanie, záha,
2. Vred dvanástnika

- bolesť na lačno - pod pravým rebrovým oblúkom

- typická je v noci – prázdny žalúdok

- nauzea

- hmotnosť zvýšená

- sezónny výskyt – jar, jeseň

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie, Laboratórne vyšetrenia biologického materiálu – krv, moč, stolica, žalúdočná šťava, USG – brucho, RTG – natívna snímka brucha, RTG – vyšetrenie žalúdka kontrastnou látkou, Gastrofibroskopia – endoskopické vyšetrenie žalúdka, Vyšetrenie prítomnosti H- Pilori Liečba:

1. Režimová liečba

- telesný a duševný pokoj

- úprava životosprávy

- dostatok spánku

- prísny zákaz fajčenia a alkoholu

2. Dietoterapia - šetriaca diéta č. 2

3. Farmakoterapia- antacidá, cytoprotektíva, mukoprotektíva – zvyšujú odolnosť sliznice, blokátory –znižujú sekréciu žal. šťavy

- antibiotiká - pri Helicobacter pylori lokálne anestetiká na tlmenie bolesti

4. Chirurgická liečba - odstránenie vredu; urgentná operácia – pri komplikáciách na záchranu života pacienta

Nádory hrubého čreva

Kolorektálny karcinóm

- patrí medzi adenokarcinómy

- z benígnych nádorov sú dôležité adenómy – polypy

- sliznica hrubého čreva je posiata stovkami polypov, môžu byť roky benígne až sa jeden zvrhne na karcinóm

Príčiny:

adenomatózne polypy, dedičnosť, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba,nesprávna životospráva, obezita,fajčenie, alkohol, vek nad 50 rokov, zápalové ochorenia čreva

Príznaky:

1. Subjektívne

- únava, zmeny vyprázdňovania, plynatosť, nechutenstvo    

2. Objektívne

- výskyt krvi v stolici - krvácanie – červená krv – enterorágia, anémia, úbytok hmotnosti  

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza , Fyzikálne vyšetrenia, Laboratórne vyšetrenia – krv, moč, stolica, KO, USG, RTG - natívna snímka brucha s kontrastom – irigografia, Endoskopické vyšetrovacie metódy - rektoskopia- kolonoskopia, CT – s kontrastom, Vyšetrenie stolice a okultné krvácanie - patrí ku skríningovým vyšetreniam, Rektoskopia- endoskopické vyšetrenie konečníka, Kolonoskopia- endoskopické vyšetrenie hrubého čreva

Liečba:
1. Chirurgická  - radikálne odstránenie nádoru, bez ohľadu na štádium – môže byť ukončená kolostómiou
2. Chemoterapia – aplikácia cytostatiká
3. Rádioterapia – ožarovanie

(5.) Akútna a chronická pankreatitída

Akútna a chronická pankreatitída

Pankreatitída je akútne alebo chronické ochorenie podžalúdkovej žľazy s morfologickými a funkčnými zmenami prebiehajúce často ako náhla príhoda brušná

Príčiny: choroby gastroduodena, brušné úrazy, alkoholizmus, žlčníkové ochorenia, diétne chyby

1. Akútna forma

- bolesť -  v oblasti  pupka, vystreľuje do chrbta, silná, úporná, ťažko znesiteľná, trvá hodiny, nauzea a zvracanie

2. Chronická forma

- bolesti nie sú také výrazné, objavujú sa hnačky, chudnutie, žltačka, poruchy glukózovej tolerancie, môže prejsť až do DM

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenia, Vyšetrenia krvi (laboratórne vyšetrenia, sedimentácia, krvný obraz, CRP, stanovenie pankreatických enzýmov- amifázy- lipázy,  Vyšetrenie moču na amilázu, Vyšetrenie stolice na elastázu, USG, RTG, CT s kontrastnou látkou, MR – cholangiopankreatikografia,

Endoskopická retrográdna – cholangio pankretikografia - je to kombinácia endoskopického a rtg. vyšetrenia žlčových ciest a pankreasu,Biopsia pankreasu

Liečba:

1. Akútna pankreatitída

- prvoradé zvládnutie bolesti a šoku – tlmenie bolesti

- pacient nesmie nič pre os, má hladovku, zavádza sa mu nazogastrická sonda na odsávanie obsahu žalúdka, všetku výživu dostáva pacient parenterálne – cez i.v. kanylu, v prípade ak terapia nepostačuje robí sa chirurgický zákrok – drenáž pobrušnicovej dutiny

2. Chronická pankreatitída

- je zameraná hlavne na odstránenie vyvolávajúcej príčiny

- abstinencia alkoholu

- diéta s obmedzením tuku č. 4

- substitučná liečba – náhrada pankreatických enzýmov po každom jedle – pankreolan/panzitrat/kreon

Číslo D.    Názov Diéty                               Indikácie                              

0                                             tekutá     krátkodobo po operáciach  ústnej dutine a na tráviacom systéme                                                                      

1              kašovitá                   operácie tráviaceho systému, choroby úst. dutiny a pažeráka                                                              

2              šetriaca                   choroby žalúdka, dvanástnika, žlčníka, pankreasu, infarkt myokardu                     

3              racionálna                               normálna strava                                     

4              s obmedzením tukov               chronické choroby žlčníka, pankreasu, po virusovej chorobe pečene                                                  

5              biekovinová bezzvišková          hnačky, chronické zápalové alebo vredové choroby hrubého čreva                                                                    

6              nízkobielkovinová    choroby obličiek                    

7              nízkochoresterolová                artérioskleróza, poruchy choresterolového metabolizmu                                     

8              redukčná                 tučnota                  

9              diabetická                               cukrovka                                

10            nesolená šetriaca    choroby srdca ciev, opuchy                   

11            výživná                    na zvýšenie telesnej hmotnosti pri dlhotrvajúcich chorobách, nádorovych ochoreniach                     

12            strava batoliat         pre deti od 1 do 3 rokov                                       

13            strava väčších detí   od 3 do 15 r.                          

14            individuálna strava  pre vegetariánov, makrobiotikov, alergikov

Jednotný diétny systém obsahuje skupiny diét:

1. Hromadne pripravované diéty, 2. Individuálne diéty, 3.Špeciálne diéty:
0 - S - čajová - po lyžičkách - krátkodobo po operáciách tráviaceho systému
1 - S - tekutá výživná  - keď nemôže pacient prijímať stravu v tuhej forme - poleptanie pažeráka, nádory pažeráka
4 - S - s prísnym obmedzením tukov- akútny zápal žlčníka, vírusové choroby pečene, choroby pankreasu
9 - diabetická šetriaca - cukrovka sprevádzaná chorobami tráviaceho systému
Štandardizované diétne postupy

S/OK- diéta pri okultnom krvácaní - pri zisťovaní skrytého krvácania v tráviacom systéme

S/SCH- Schmidtova diagnostika diéta - pred vyšetrením činnosti tráviaceho systému

S/P- diéta pri pankreatitíde            

S/2500 kj - S/4200 kj- prísne redukčné diéty - tučnota spojená s cukrovkou, so zvýšenou koncentráciou tukov v krvi

S/BLP- bezlepková diéta - celiakia u detí, sprue u dospelých (vylúčenie lepku)           

S/20, S/35- diéta s prísnym obmedzením bielkovín - zlyhávanie obličiek

S/BLK- bezlaktózova diéta - neznášanlivosť mlieka

S/KJ- diéta pre kororárne jednotky - IMa. 1 – 3 deň po infarkte myokardu

                                                               - IMb. 4 – 7 deň po infarkte myokardu

                                                               - IMc. 8 – 12 deň po infarkte myokardu

S/TV – špeciálna tekutá výživa - sondová strava

(6.) Anatómia – pečeň, žlčník

Pečeň (hepar)

- je najväčšia žľaza tráviacej rúry aj celého tela(1,5kg), je uložená pod pravou klenbou bráničnou, skladá sa z 2 lalokov: pravý a ľavý

Pravý lalok je väčší, v dolnej ploche tohto laloka je uložený žlčník.

Ľavý lalok - je menší a prekrýva žalúdok

Cievy vstupujúce do pečene delíme:

1. Pečeňová tepna - ktorá zabezpečuje výživu pečene

2. Vrátnicová žila – vena portae - ktorá privádza do pečene živiny vstrebávané v tráviacom systéme

Pečeňové žlčové cesty začínajú v pečeni, sú to predovšetkým pečeňové žlčovody, ktoré odvádzajú žlč z pečene, tieto žlčovody sa spájajú a vytvárajú pravý a ľavý pečeňový vývod, po ich spojení vzniká spoločný pečeňový vývod, spojením žlčníkového a spoločného pečeňového vývodu vzniká – žlčovod (ductus choledocus)

Funkcie pečene

1. Tvorba žlče - skladajúca sa z vody, hlienu, žlčových farbív, soli, žlčových kyselín, cholesterolu a niektorých minerálnych látok.

Žlčové farbivá  tie podmieňujú farbu žlče – sú 2 – bilirubín – biliverdín a vznikajú z červeného krvného farbiva hemoglobulínu

2. Metabolické funkcie - pečeňové bunky zasahujú do látkovej premeny všetkých živín – bielkovín, tukov a cukrov

3. Detoxikačná funkcia - to znamená zneškodňovanie látok, ktoré sú toxické pre organizmus, napr. alkohol, lieky...

4. Tvorba zrážacích faktorov krvi - ktoré sú potrebné pri krvnej zrážanlivosti

5. Úloha pri termoregulácií - pečeň je hlavným zdrojom tepla rovnako ako pracujúci sval

6. Významná zásobáreň krvi - okolo 20% krvi z celého množstva krvi obsahuje pečeň

Krvný obeh pečene: nutritívny - zabezpečuje výživu pečene (privádza kyslík a živiny, funkčný - pečeň tak dostáva živiny vstrebané v tráviacom systéme, pečeňové bunky ich metabolizujú a používajú na výstavbu tkanív, prípadne, ukladajú do zásoby

Žlčník(vesica fellea)

- v žlčníku sa zhromažďuje žlč, leží na spodnej ploche pečene, tvorí tzv. nádrž žlče, žlč, ktorú tvoria pečeňové bunky, je odvádzaná do žlčníka kde sa zahusťuje, keď príde potrava do dvanástnika(najmä tuky) – žlč odteká zo žlčníka do dvanástnika

Cholecystolitiáza Žlčové kamene

- sú vyzrážané zložky žlče, najčastejšie cholesterolu a vápenatých solí, vznikajú  - v žlčníku – cholecystolitiáza, v žlčových cestách – choledocholitiáza

Príčiny:

- zvýšená koncenteácia cholesterolu v žlči

- dedičnosť

- obezita

- chronické zápalové ochorenia žlčníka

- vplyv ženských pohlavných hormónov

- litogénnosť žlče – náchylnosť na tvorbu kameňov

Príznaky:

- väčšinou bez príznakov

- vyskytuje dyspeptický syndróm – neznášanlivosť určitých druhov jedál

- záchvat žlčníkovej koliky - bolesť signalizuje, že kameň opustil miesto v žlčníku a postupuje smerom k žlčníkovému vývodu

- bolesť intenzívna spojená z vracaním

Komplikácie:

- akútny alebo chronický zápal žlčníka

- kameň sa dostáva zo žlčníka do žlčovodu

- uzáver žlčovodu kameňom a vznikom obštrukčnej žltačky

- zápal žlčovodov

- zápal pankreasu (pankreatitída)

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, fyzikálne vyšetrenia, laboratórne vyšetrenia - krvi, moču, stolice

Zobrazovacie techniky:

- USG – žlčníka, Rtg – brucha, CT – brucha, MR, cholangiopankreatikografia, ERCP

Liečba:

Chirurgická liečba: odstránenie kameňa, vybratie žlčníka – laparoskopia – laparotómia – otvorená cesta, rozdrvenie – rozbitie kameňov v žlčníku – litotrypsia, rozpustenie kameňov chemickou cestou – perorálnym podávaním jednej zo žlčových kyselín

Cirhóza pečene

 je to patologický proces, kedy dochádza k poškodeniu pečene – nekróze ( odumretie pečeňových buniek ), vyznačuje prestavbou pečeňového tkaniva – uzlovitá väzivová prestavba, jazvenie pečene a zmeny aj v krvnom riečisku pečene

Príčiny:

- vírusové infekcie pečene

- vírusová hepatitída

- chronický alkoholizmus

- lieky a toxíny

- cholestáza – stáza žlče v žlčových cestách

- alebo príčina nie je jasná

Príznaky:

1. Kompenzovaná cirhóza

- pečeň je ešte schopná kompenzovať poruchu svojej funkcie

- latentná - skrytá forma

- pacient nemá ťažkosti

- nechuť do jedenia

- únava

- muži – impotencia

- ženy strata libida, poruchy menštruácie

2. Dekompenzovaná cirhóza pečene

- pečeň už nie je schopná kompenzovať poruchu svojej funkcie

- únava

- ikterus – žltačka

- chudnutie

- slabosť

- hepatomegália – zväčšenie pečene

- opuchy

- petechie – bodkovité krvácanie

- ascites – nahromadenie tekutiny brušnej dutine

Vyšetrovacie metódy:

anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenie krvi – biochemické - hodnoty bilirubín- pečeňové testy – ALT, AST, vyšetrenie moču - žlčové farbivá, na amylázy, vyšetrenie stolice – krv v stolici

Zobrazovacie techniky: USG,CT, RTG, MR, biopsia pečene

Liečba:

úprava životosprávy, vylúčenie nadmernej záťaže, absolútny zákaz alkoholu, diéta č. 5. – bielkovinová, diéta č. 4. - s obmedzením tuku, odporúčajú sa vitamíny - K – kanavit

(7.) Anatómia – obličky

je to párový orgán, obličky sú uložené pred zadnou stenou brušnou, pravá oblička je uložená o niečo nižšie 

- veľkosť obličky – dĺžka 10 – 12 cm, šírka 5 – 6 cm, hmotnosť 120 – 170 g

- v strede obličky sa nachádza obličková brána, ktorou vstupuje do obličky obličková tepna a nervy a vystupuje obličková žila a obličková panvička

- na horný pól obličky nasadajú nadobličky

Stavba obličky

1. Kôrová vrstva – je svetlejšia a uložená v povrchovo a tmavšia pruhovaná dreň, je uložená v hĺbke.

2. Dreňová vrstva – je usporiadaná do útvarov pyramídového tvaru, vrcholy pyramíd vyčnievajú do obličkových kalichov

Kôra obličky - obsahuje asi milión mikroskopických funkčných  a stavebných jednotiek obličiek – nefrónov, každý nefrón sa skladá z 3 častí:

1. Glomerulus

- cez stenu ciev glomerulu sa filtruje krvná plazma a zbavuje sa pritom škodlivín, vzniká tak tekutina – glomerulárny filtrát tzv. primárny moč

- celý glomerulus je obalený v púzdre, ktorý nazývame – Bovmanov vačok

- toto puzdro je zložené z 2 puzdier a dostáva sa sem primárny moč

- na Bowmanov vačok nadväzuje systém obličkových kanálikov

- kanáliky sa stáčajú a rozlišujeme na nich 3 časti:

1. Proximálny kanálik, 2. Henleho kĺučka, 3. Distálny kanálik

- kanáliky niekoľkých glomerulov nadväzujú na zberné kanáliky, z ktorých potom odteká moč do vývodných močových ciest

Funkcie obličiek

- obličky sa svojou činnosťou významne podieľajú na udržiavaní stáleho prostredia nášho tela- homeostázy

- udržujú stále zloženie telových tekutín, významne sa podieľajú aj na udržiavaní stálosti PH vnútorného prostredia

- obličky ďalej vylučujú z tela škodliviny – močovinu, kyselinu močovú a kreatinín, ktoré vznikajú ako odpadové produkty, vznikajúce pri metabolizme.V obličkách sa vytvárajú hormóny erytropoetín, ktorý riadi tvorbu červených krviniek v kostnej dreni a renín, ktorý zasahuje do riadenia funkcie obličiek                                                    

Základné procesy prebiehajúce v obličkách

1. Glomerulárna filtrácia

- je to prvý proces tvorby moču

- v obličkových telieskach – glomerulách sa filtruje krvná plazma a v nej rozpustené látky

- stena kapilár v glomerule neprepúšťa bunky ani žiadne bielkoviny, výsledkom je teda moč bez bielkovín, krvi a cukru

- tekutina, ktorá sa prefiltruje do Vowmanovho puzdra má rovnaké zloženie ako krvná  plazma(akurát neobsahuje bielkoviny)

- túto tekutinu nazývame glomerulárny filtrát , alebo primárny moč

- za 1 hod. sa vytvorí okolo 400 ml. primárneho moču a každý deň okolo 180 l

2. Tubulárna resorpcia

- v obličkových kanálikoch sa s primárneho moču resorbuje (vstrebáva)späť do krvi niektoré látky napr. sodík, draslík, chlór, vitamíny, voda a pod.

- moč sa tak zahusťuje a mení na definitívny moč a množstvo je 1,5 – 2 l. za 24 hod.

3.Tubulárna sekrécia

- obličkové kanáliky do definitívneho moču niektoré látky sami vylučujú

- v definitívnom moči sa tak objavujú látky ako napr. draslík, kyselina močová, niektoré lieky a pod.

Definitívny moč

- množstvo definitívneho moču za 24 hod. sa nazýva denná diuréza, toto množstvo závisí od množstva prijatých tekutín

Definitívny moč obsahuje vodu a v nej rozpustné látky(sodík, draslík, vápnik, bikarbonáty, žlčové farbivá, močovinu, kyselinu močovú a kreatinín)

Renálna insuficiencia(ARI)

akútne zlyhanie obličiek, je náhle vznikajúci stav poruchy glumerulárnej filtrácie s hromadením dusíkatých látok v tele, ktorý môže mať rôzne príčiny, zlyhanie obličiek možno najlepšie určiť podľa koncentrácie dusíkatých látok v krvi

Príčiny:

Prerenálne – zníženie prietoku krvi obličkami

Renálne – ochorenie obličiek

Postrenálne – obštrukcia vývodných močových ciest

- najčastejšie býva spôsobené šokom, otravou, závažnou infekciou, dehydratáciou, úpalom, ťažkými popáleninami, úrazmi

- vzniká v podstate ako komplikácia veľkého a dlhodobého poklesu TK

Príznaky:

1. Subjektívne

slabosť, nechutenstvo, únava, nauzea, úplná, alebo čiastočná retencia moču – zadržiavanie moču, nezáujem o okolie, spavosť, bolesť

2. Objektívne

poruchy vedomia, ortostatická hypotenzia – pri postavení nastáva prudké zníženie tlaku, poruchy srdcového rytmu, zášklby svalov

Laboratórne nálezy:

- zvýšený obsah dusíkatých látok– kreatinín, urea,

- zvýšené kálium a iné minerály

- ABR – acidido bázická rovnováha

- zhoršené kvalitatívne, kvantitatívne, mikrobiologické parametre v moči 

Vyšetrovacie metódy: 

Anamnéza ,Fyzikálne vyšetrenie, Vyšetrenie krvi a moču, Bilancia tekutín, ABR, Merná hmotnosť moču, Chem. vyšetrenie moču – lakmusovým papierikom, chem. sediment

Zobrazovacie vyšetrovacie techniky:

1. RTG – obličiek – s kontrastnou látkou

2. USG – obličiek

3. Urografia – s kontrastnou látkou

4. Cystografia

5. Scintigrafia obličiek

Liečba: závisí od laboratórnych parametrov

1. Konzervatívna

diuretiká, antibiotiká, dietoterapia, režimová liečba

2. Dialyzačná

Pyelonefritída

je zápalové ochorenie obličiek, vyznačujúce sa tým, že patologické zápalové zmeny postihujú predovšetkým tubuly a interstícium (vmedzerené tkanivo obličky), aby sa zdôraznil tento charakteristický znak pyelonefritíd (t.z., že je postihnuté interstícium a tubuly), používa sa názov intersticiálne nefritídy

- sú najčastejším ochorením obličiek

Rozdelenie podľa priebehu ochorenia: 1. Akútna, 2. Chronická

Aútna pyelonefritída

Príčiny:

- infekčný - zriedkavejšie toxický pôvod, zápal odvodných močových ciest

- zanesením infekcie pri cievkovaní alebo urologickom vyšetrení

- vezikouretrálny reflux (spätné zatekanie moču z močového mechúra do močovodu)

- hromadenie (stáza) moču v močových cestách napr. pri zväčšenej prostate u mužov, kameňom, zápalom

- anatomickými zmenami

Príznaky:

- pálenie rezanie pri močení

- nutkanie na močenie

- zvýšená teplota

- horúčka

- v moči prítomný nález bielkoviny

- v sedimente zvýšený počet baktérií a leukocytov

- triaška

- bolesti v krížoch a v bruchu

- poklep na oblasť postihnutej obličky je bolestivý

Chronická pyelonefritída

Príčiny:

- môže nadviazať na predchádzajúci akútny zápal, ktorý sa nezahojil, častejšie však prebieha hneď od začiatku ako zdĺhavé a nenápadné ochorenie

- ide o chronický bakteriálny zápal interstícia s jeho ložiskovou deštrukciou (prestavbou), ochorenie postihuje predovšetkým staršie ženy

- ostatným znakom je tendencia k progresii (postupu ochorenia) a to i pri negatívnom kultivačnom vyšetrení

- progresia ochorenia je však zvyčajne pomalá a klinický obraz nebýva veľmi nápadný, napriek tomu sledujeme stále kultivačný močový nález

Príznaky:

- neurčité bolesti v krížoch, únava, zvýšená teplota (subfebrília), leukocyty a baktérie v moči,častá je hypertenzia, pri vyšetrovaní funkcie obličiek zistíme prevahu poškodených funkcií obličkového tubulu(teda znížená koncentračná schopnosť obličiek)

Vyšetrovacie metódy Akútna aj chronická pyelonefritída

Vyšetrenie moču:

- leukocytúria -  (prítomnosť leukocytov)

- erytrocytúria - (prítomnosť erytrocytov)

- bakteriúria - (prítomnosť baktérií)

- proteinúria - (prítomnosť bielkovín)

Vyšetrenie krvi:

- leukocytóza - (zvýšený počet leukocytov)

- zvýšená sedimentácia – FW

Liečba Akútna pyelonefritída:

- antibiotika,lieky proti bolesti,spazmolytiká - v prípade potreby, dôležité je zabezpečiť hydratácia organizmu (zavodnenie)

Liečba Chronická pyelonefritída:

-  v období akútnych vzplanutí podávame antibiotiká podľa citlivosti

- v medziobdobí sa doporučuje dlhodobá liečba chemoterapeutikami v malých dávkach podávaných večer (Furantoin)

(8.) Anatómia – močové cesty

1. Obličkové kalichy (caliches renales)

2. Obličková panvička (pelvis renalis)

3. Močový mechúr (vesica urinaria)

4. Močová rúra (urethra)

Obličkové kalichy, obličková panvička

- definitívne upravený moč, je privádzaný zbernými kanálikmi do obličkových kalichov, ktorými sa začínajú vývodné močové cesty, tieto obličkové kalichy sú trubicové útvary, je ich okolo 20, ktoré sa spájajú a vytvárajú obličkovú panvičku, moč sa zhromažďuje v panvičkách, keď naplnia panvičky, nastanú peristaltické sťahy hladkej svaloviny a dávka moču sa posunie cez močovody do močového mechúra

Močovod (ureter)

- močovod  nadväzuje na obličkovú panvičku a spája ju s močovým mechúrom, jeho funkciou je transport moču do močového mechúra

Močový mechúr (vesica urinaria)

- je to dutý svalový orgán, ďalšie priestorové vzťahy mechúra k orgánom panvy sú pri obidvoch pohlaviach rozdielne

- močový mechúr sa plní postupne, pri naplnení asi 150 ml sa zjavuje nútenie na močenie, pri objeme 350 – 400 ml sa mechúr vyprázdňuje

Močová rúra  (urethra)

- začína sa na dne močového mechúra, jej úlohou je odvádzať z nášho tela definitívny moč

- v dĺžke močovej rúry sú pohlavné rozdiely – ženy 3 – 5 cm,  - muži 18 – 20 cm

- u mužov slúži močová rúra aj ako pohlavná vývodná cesta - odvádzajúca spermie

Močenie - mikcia

- vyprázdňovanie močového mechúra – mikcia je zložitý dej na ktorom sa zúčastňujú rozličné svaly a svalové skupiny a ktorý je riadený súhrou orgánových nervov a miechy, začiatok močenia je vyvolaný podráždením steny mechúra, ktorý sa náplňou rozpína a dráždi nervové ukončenia. Obsah mechúra sa vytláča do močovej rúry, ktorou vyteká, pre vyprázdňovanie je rozhodujúce stiahnutie svaloviny mechúra a uvoľnenie vonkajšieho zvierača močovej rúry, vonkajší zvierač močovej rúry je ovládaný vôľou

Močové kamene (nefrolitiáza a urolitiáza)

- pod pojmom urolitiáza sa rozumie tvorba a prítomnosť kameňa – konkrementu v dutom priestore obličky alebo v odvodných močových cestách

Nefrolitiáza - ak sú prítomné kamienky v obličkách (v obličkovej panvičke)

Urolitiáza - ak sú prítomné vo vývodných močových cestách (močovod, močový mechúr), kalciumoxalátové kamene – pri vyšetreni rtg sú viditeĺné

- z kyseliny močovej – nie sú rtg viditeľné, kalciumfosfátové kamene – vznikajú pri infekcii močových ciest

Príčiny:

- zvýšené vylučovanie kameňotvorných látok – zlúčeniny vápnika, kyseliny šťavelovej, fosforu a kyseliny močovej

- infekcia v močových cestách a prekážka v odtoku moču

- nízka diuréza (vylučovanie moču), dlhodobo nedostatočný príjem tekutín

- nedostatočný prívod horčíka - (horčík patrí medzi látky, ktoré spomaľujú kryštalizáciu – tvorbu kameňov), nadmerný prívod bielkovín v diéte

 Príznaky:

- kameň v kalichu alebo v obličkovej panvičke je veľmi často asymptomatický (bez príznakov)

- mikroskopická hematúria - voľným okom neviditeľnej krvi v moči

- makroskopická hematúria - ak je už voľným okom viditeľná krv v moči

- bolesť

- záchvatovitá – renálna kolika

- komplikácie

- infekcia močových ciest

- pyelonefritída

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza,vyšetrenia moču, bilancia tekutín, vyšetrenia krvných testov, RTG obličiek, USG, CT, MR, Urografia, Cystografia

Liečba:

1. Konzervatívna

dostatočná diuréza, diéta sa riadi podľa zloženia konkremantu, pri oxalátových kameňoch sa redukujú potraviny s vysokým obsahom šťavelanov , pri urátových kameňoch potraviny s vysokým obsahom purínov , diuretiká na podporu zvýšeného močenia, litotripsia - rozdrvenie kamienka nárazovou vlnou

2. Chirurgickáliečba

3. Metabolická liečba

4. Litolýza - rozpúšťanie kameňov – najmä urátové kamene

(9.) Anatómia pohybového systému

Pohybová sústava a kostra človeka

Kostra – skeleton - tvorí pevnú a zároveň pohyblivú oporu tela

Rozdeľujeme ju na: I. Osovú kostru, II. Kostra končatín

I. Osová kostra - 1.Chrbtica,  2. Kostra hrudníka, 3. Lebka

II. Kostra končatín - 1. Kostra hornej končatiny, 2. Kostra voľnej dolnej končatiny

I. Osová kostra

1. Chrbtica  (columa vertebralis)

- tvorí os vzpriameného tela, pripevňuje sa na ňu pletenec horných končatín a dolných končatín a začínajú sa na nej svaly trupu,

skladá sa z 33 – 34 stavcov:

Stavce (vertebrae)- sú krátke kosti nepravidelného tvaru z výbežkami, rozoznávame:

7 krčných – (vertebrae cervicales)  C1 - C7

12 hrudníkových – (thoracicae) TH1 - TH12

5 driekových – (vertebrae lumbales) L1 - L5

5 krížových – (vertebrae sacrales) S1 - S5 - zrastených do krížovýej kosti – (os sacrum)

4 - 5 kostrčových stavcov – (vertebrae coccygeae(koksige))spojených v kostriči – (os coccygys)

- základ stavca tvorí telo, oblúk a výbežky ,  spojením stavcov krížovej kosti a kostrče vzniká chrbtica

Chrbticové spoje

Medzistavcové platničky - je ich 23 (platničiek), slúžia ako pružné nárazníky, ktoré tlmia nárazy počas chôdze, skokov, behu                                                                                                                                        

Tuhé väzy (nepohyblivé spojenie) - ktoré navzájom spájajú telá, výbežky a oblúky stavcov a ich funkcia je obmedzovanie posunu stavcov

Medzistavcové kĺby - zabezpečujú pohyblivé spojenia, nachádzajú sa medzi  kĺbovými výbežkami stavcov

2. Kostra hrudníka

Kostru hrudníka tvoria:

- hrudníková stavce – (thoraces)

- 12 párov rebier – (costae(rebrá))

- hrudná kosť – (sternum)

Rebrá – costae

- sú pomocou chrupky pripojenej k hrudnej kosti

- prvých 7 párov rebier – (nazývame ich) pravé rebrá

- ďalšie 3 páry rebier - nepravé rebrá

- posledné 2 páry rebier - sú voľné rebrá 

Hrudná kosť – (sternum) – mostík - je plochá hmatateľná kosť na prednej strane hrudníka má 3 časti: rukoväť, telo, mečovitý výbežok

3. Lebka – (cranium)                      

Tvárová časť lebky, horný oddiel:

čeľusť – (maxilla)

jarmová kosť - lícna – (os zygomatikum)

nosové kosti – (ossa nasalia)

slzná kosť – (os lacrimale)

dolný oddiel:

sánka – (mandibula)

Mozgová časť lebky:

záhlavná  – (os occipitale)

klinová kosť – (os sphenoidale)

spánková kosť – (os temporale)

čuchová kosť – (os ethmoidale)

čelová kosť – (os frontale)

temenná kosť – (os parietale)

II. Kostra končatín

1. Kostra hornej končatiny - pletenec hornej končatiny:

kľúčna kosť – (clavicula)

lopatka – (scapula)

Kostra voľnej hornej končatiny:

lopatka – (scapula)

kľúčna kosť – (clavicula)

ramenná kosť – (humerus)

kosti predlaktia: lakťová kosť – (ulna), vretenná kosť – (rádius)

kostra ruky: zápästné kosti – (carpals), záprstné – (metacarpals), články prstov – (phalanges)

2. Kostra dolnej končatiny - pletenec dolnej končatiny:

 panvové kosti – (ossa caxae): bedrová kosť – (os ilium),  sedacia kosť  –  (os ischii), lonová kosť   – (os pubis)                                                  

- kruh panvových kostí je spojený tuhým krížovobedrovým  kĺbom a chrupkovitou lonovou sponou

- krížová kosť – (os sacrum)

- kostrč – (os coccygis)

Kostra voľnej dolnej končatiny:

stehnová kosť – (femur), kostra  predkolenia  píšťala – (tibia), ihlica – (fibula)

kostra nohy - priehlavkové kosti – tarzálne - pätová kosť – (calcaneus), členková kosť – (talus)

predpriehlavkové kosti – metatarzálne – (ossa metatarsi)

články prstov – (phalanges)

Spojenie kostí

Stavba kostných spojov - kosti navzájom spojené – väzivom, chrupkou, kostným tkanivom

Kĺby hornej končatiny:1. Ramenný kĺb, 2. Lakťový kĺb -spájajú sa v ňom 3 kosti - ramenná- lakťová – vretenná, 3. Kĺby ruky

Kĺby dolnej končatiny - panvové kosti sú spojené s krížovou kosťou, nepatrne pohyblivými krížovo bedrovými kĺbmi a nepohyblivou lonovou sponou

1. Bedrový kĺb, 2. Kĺb kolena, 3. Členkový kĺb, 4. Kĺby nohy 

Svalstvo – svalová sústava

Svalové tkanivo delíme na:

1.             Hladké - orgánové svalstvo

2.             Priečne pruhované - srdcové svalstvo

3.             Priečne pruhované - kostrové svalstvo

1. Hladké svalstvo - nachádza sa v orgánoch, alebo tvorí vrstvu steny cievy, nepodlieha našej vôli

2. Srdcová svalovina(priečne pruhované svalstvo)- nazýva sa myokard a tvorí strednú vrstvu steny srdca, okrem tejto inervácie má srdce vlastný systém vodivej svaloviny, ktorý predstavujú bunky prevodového systému srdca

3. Kostrové svalstvo

- tvorí základ svalstva končatín ako aj chrbtových, brušných, hrudníkových, krčných a tvárových svalov

- základnou jednotkou je svalové vlákno – myofibrila

- svalové vlákno je zložené z 2 typov bielkovín – aktín - myozín

- dá sa ovládať vôľou

- svalové vlákna sú spojené riedkym väzivom do zväzkov - fascikuly

- zväzky svalových vlákien sú opäť pospájané riedkym  väzivom do celkov - svalov

- sval je na povrchu obalený riedkym väzivom, ktoré tvorí väzivový obal svalu – fascia

Osteoporóza - rednutie kostí

- je ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva, ktorá sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kosti, čo vedie k oslabeniu pevnosti kosti a tým k zvýšenej lámavosti

- je úbytok kostného tkaniva

- postihuje v populácii hlavne staré osoby a ženy v prechode,má aj závažné následky - úmrtie a dramaticky zhoršená kvalita života, asi tretina osôb po zlomenine krčka stehennej kosti do roka zomiera

Príčiny:

- úbytok kostnej hmoty

1. Primárna osteoporóza

- vzniká u ľudí vyššieho veku (starecká osteoporóza)

- znižovanie pohlavných hormónov

- nedostatok vápnika v potrave

- poruchy využitia vápnika

- fajčenie

2. Sekundárna osteoporóza

- vznikajú druhotne pri inom ochorení nap. dlhodobé ležanie na posteli, steroidová osteoporóza – nadbytok glukokortikoidov, dlhodobá liečba veľkými dávkami kortizonov

Príznaky:

závisia od rozsahu zmien kostry, bolesti chrbtice a stavcov, deformácia kostry, znižovanie výšky, pálivé bolesti medzi lopatkami, hlavne pri státí, či sedení, ktoré sa v ľahu zmierňujú, môžu byť prejavom mikrozlomenín vo vnútri kosti a počínajúcich deformácií stavcov

Vyšetrovacie metódy:

Biochemické vyšetrenia- krvi a moču, ktoré sú zamerane na metabolizmus vápnika a fosforu, ako aj na tvorbu a odbúravanie kostnej hmoty.

Pečenové a obličkové testy, RTG

Denzitometria- meria sa hustota kostí v miestach najčastejších zlomenín, t.j. oblasti predlaktia, driekové stavce a horný koniec stehennej kosti. norma, osteopénia a osteoporóza. denzitometrické vyšetrenie ordinuje odborný lekár s osteologickým zameraním

Liečba:

1. Správna výživa - Vitamín D - vzniká v koži pôsobením ultrafialového žiarenia a odtiaľ sa transportuje krvou do celého tela. Účinný sa vitamín D stáva až premenou v pečeni a obličkách vo forme metabolitov, ako sú kalcidiol kalcitriol.                           

2.Medikamentózna terapia

kalcitoníny – hormóny buniek štítnej žlazy, ktoré intenzívne blokujú zvýšené odbúravanie kosti. Majú súčasne aj výrazný analgetický efekt. Účinné sú hlavne pri čerstvých zlomeninách stavcov. Majú minimum vedľajších účinkov. Podávajú sa vo forme nosových sprejov

metabolity vitamínu D – podávajú sa u osôb s poruchami funkcie pečene a obličiek. Význam majú aj u osôb so zvýšeným rizikom pádu.

parathormon – veľmi účinný liek, ktorý veľmi intenzívne podporuje novotvorbu kosti. Nevýhodou sú denné podkožné injekcie a vysoká cena, preto je jeho predpis viazaný na súhlas revízneho lekára. Najdôležitejšia  je ale prevencia vzniku zlomenín!!!

(10.) Anatómia kože

Koža (cutis, derma) - je najväčší plošný orgán ľudského tela

Skladá sa z 3 vrstiev:

1. Pokožka, 2. Zamša – škára, 3. Podkožné väzivo

1. Pokožka – (epidermus)

- sa skladá z niekoľkých vrstiev plochých buniek , ktoré na povrchu odumierajú, rohovatejú a odlupujú sa

- osobitný druh buniek sú melanocyty, ktoré obsahujú zrná tmavohnedého farbiva – pigmentu – melanínu od ktorého závisí farba pokožky

2. Zamša – škára – (corium)

-  je to väzivová vrstva kože, nachádzajú sa tam krvné cievy, lymfatické cievy a nervy, sú tu uložené 2 typy kožných žliaz: - potné žľazy, mazové žľazy

potné žľazy:

- sú v koži rozložené nerovnomerne, najviac je ich na dlaniach, na čele, a na stupajach

- najmenej – na končatinách a trupe

- osobitnú skupinu tvoria potné žľazy v podpazuší a na vonkajších pohlavných

orgánoch, pretože sa im hovorí sexuálne potné žľazy                                                                     

 - množstvom vylučovaného potu sa potné žľazy významne uplatňujú pri riadení telesnej teploty - (telo sa ochladzuje potením)

mazové žľazy:

- sú uložené vedľa vlasov a chlpov

- žľazy ústia svojimi vývodmi do puzdra vlasu , alebo chlpu a produkujú maz , ktorý sa dostáva na povrch kože

- jeho funkcia je predovšetkým ochranná. tzv. zle prepúšťa vodu čím chráni kožu pred vysychaním

3. Podkožné väzivo – (subcutis)

- je tvorené kolagénovými  a elastickými vláknami

- je pomerne riedke a umožňuje posúvanie kože

- je potenciálnym tukovým tkanivom, schopným ukladať veľké množstvo tuku

Funkcie kože

1. Ochrana tela - bráni vnikaniu škodlivých látok do tela, a tiež pigment chráni pred ÚV žiarením

2. Zmyslové funkcie kože  - v koži je uložené veľké množstvo receptorov slúžiacich na vnímanie tepla, chladu, mechanické, bolestivé pocity - udržiavanie tesnej teploty – izolátor tepla

3. Vylučovacia funkcia kože - potné a mazové žľazy (sú kyslé a zabraňujú vzniku mikroorganizmov)

4. Ukladacia funkcia kože

- v podkoží je uložené veľké množstvo tuku, ktoré má tiež tepelnoizolačnú funkciu , sú tu uložené vitamíny rozpustné v tukoch – A, D, E, K.

účinkom ÚV žiarenia (slnkom) vzniká v koži vitamín D

5. Resorpčná funkcia  - je pomerne malá tzv. je pre vodu a látky v nej rozpustné prakticky nepriepustná (vstrebávanie látok do kože prebieha vývodmi potných a mazových žliaz a odtiaľ ďalej do hlbších vrstiev kože)

Prídavné orgány kože

- vlasy

- chlpy

- nechty

- vlasy a chlpy vyrastajú z vlasových vačkou uložených zamše

Rozoznávame 3 druhy ochlpenia:

1. Primárne ochlpenie - ktoré sa vyvíja v čase vnútromaternicového vývinu a nazýva sa – lanugo

2. Sekundárne ochlpenia - objavuje sa už pred narodením, ale jeho hlavný vývin pokračuje po narodení (vlasy, mihalnice, obočie a drobné chĺpky na povrchu tela)

3. Terciálne ochlpenie - toto sa vyvíja po puberte a v dospelosti (chlpy v podpazuší, v lonovej oblasti, na vonkajších pohlavných orgánoch, vo vonkajšom zvukovode, v nosovom vchode a u mužov fúzy)

Necht - je zrohovatená platnička na koncových článkov rúk a nôh, zabezpečujú mechanickú ochranu koncovým článkom prstov

Eryzipel – ruža

 je akútne infekčné ochorenie vyvolané streptokokmi skupiny A

Príčiny:

streptokoky skupiny A,vstupnou bránou sú mikrotraumy, alebo poranenia kože, najčastejšie sa vyskytuje sa na DK a tvári

- inkubačný čas je najviac 2 dni, vyššie riziko infekcie majú pacienti s kožným zápalom, otvorenou ranou, DM,AIDS

Príznaky:

1. Subjektívne

 - prejavy podobné ako pri chrípke

- bolesť hlavy

- nevoľnosť

- zimnica

- triaška

- bolesti v oblasti exantému

 2. Objektívne

- horúčka, typický exantém – ktorý je asymetrický, intenzívnej červenej farby, jasne ohraničený od okolitej kože, neskôr sa pripája opuch postihnutého miesta a pľuzgieriky naplnené čírou tekutinou

Vyšetrovacie metódy:

1. Anamnéza- osobná, alergologická, rodinná, pracovná, sociálna

2. Fyzikálne vyšetrenie- pohľad – vzhľad – zmeny, pozorovanie pacienta

3. Laboratórne vyšetrenia - vyšetrenie krvi – FW, KO

Liečba:

1. Medikamentózna - Antibiotiká – 2 - 7 dní injekčne, potom per os

2. Lokálna- aplikácia dezinfekčných obkladov, aplikácia mastí

Malígny melanóm

- je rakovina kože, s veľmi rýchlym metastázovaním do regionálnych lymfatických uzlín a ostatných tkanív a orgánov

Príčiny:

- mechanické poškodenie - tlakom

- slnečnými lúčmi

Príznaky:

- zmena vzhľadu a farby materských znamienok, znamienko je hnedé, mokvá, krváca, ochorenie sa prejavuje ako uzlíčková vyvýšenina nad povrchom kože, toto miesto stmavne, neskôr modročierne sfarbenie, ľahko sa poraní a potom krváca, má asymetrický tvar, okraje sú nepravidelné

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Dermatologické vyšetrenie, Dermatoskopické vyšetrenie - prenosným ručným dermetoskopom

Liečba:

1. Chirurgická liečba - radikálne odstránenie až do zdravej kože

2. Rádioterapia – ožarovanie

3. Chemoterapia - cytostatiká

(11.) Krv, funkcia krvi

Krv tvorí asi 1/13 hmotnosti tela, u dospelého muža je to 5-6 litrov- u žien 4,5 litra

Zloženie krvi: krvná plazma, krvné bunky – krvinky

1. Krvná plazma

- je to tekutá zložka krvi – žltkastá viskózna tekutina, obsahuje 90% vody a zvyšok tvoria rozpustené anorganické a organické látky

Anorganické látky

- najväčší podiel tvorí voda a 1% tvoria soli a to -  chlorid sodný a uhličitan sodný, ktoré sú dôležité pre udržiavanie stálej PH krvi

- dôležitý je aj obsah vápnika, horčíka, draslíka

Organické látky - sú to predovšetkým bielkoviny

Bielkoviny krvnej plazmy delíme na 3 druhy  - Albumíny, Globulíny, Fibrinogén

Albumíny

- tvoria sa v pečeni, udržujú tekutú časť krvi vnútri ciev

- straty albumínu pri poruchách obličiek, spôsobujú prestup vody do tkanív a vznik opuchov, albumíny sú prenášačmi niektorých enzýmov, hormónov, vitamínov

Globulíny - majú význam z hľadiska obrany organizmu pred cudzorodými látkami

Fibrinogén- zúčastňuje sa na zrážaní krvi

2. Krvné bunky - krvinky

1. Červené krvinky-erytrocyty

- sú to bezjadrové bunky, erytrocyty plnia svoju funkciu len v cievach, v cytoplazme obsahujú červené krvné farbivo - hemoglobín, na ktorý sa viaže kyslík a oxid uhličitý, tvoria sa v kostnej dreni, a u plodu, aj v slezine, a pečeni

- keďže nemajú jadro – nedelia sa a preto prežívajú iba 100 – 120 dní

- na tvorbu erytrocytov je potrebný dostatočný prísun – železa, vitamínu B12 a bielkovín

- normálny počet erytrocytov je u muža - 4,3 až 5,3 x 10 na dvanástu/ liter

- u žien 3,8 – 4,8x 10 na dvanástu/liter

2. Biele krvinky-leukocyty

- tvoria skupinu buniek rozličného tvaru

- biele krvinky svoju funkciu uplatňujú aj mimo ciev

- sú to bunky, ktoré obsahujú jadro – môžu sa deliť

- ich počet u žien aj mužov - 4 - 10 x 10 na deviatu/liter

delíme ich na 2 skupiny:

Granulocyty - majú zrniečka, Agranulocyty - nemajú zrniečka

1. Granulocyty – delíme ich na - neutrofilné - pohlcujú cudzie látky

                                                       - eozinofilné - stúpajú pri alergiách

                                                       - bazofilné - zvýšený počet – ochorenie kostnej drene

2. Agranulocyty  - lymfocyty – T, B a monocyty

lymfocyty T: tie závisia od detskej žľazy – týmusu, do neho prichádzajú – nezrelé lymfocyty T z kostnej drene a v týmuse dozrievajú ,sú zodpovedné za špecifickú bunkovú imunitu

lymfocyty B: nezávisia od týmusu, pochádzajú tiež z kostnej drene a po podráždení cudzorodou látkou,  (vírus, baktéria) sa množia a menia na plazmatické bunky, tie tvoria a uvoľňujú protilátky – imunoglobulíny - sú zodpovedné za proti látkovú imunitu

Monocyty: vznikajú v kostnej dreni, sú to najväčšie biele krvinky a nazývajú sa makrofágy, pretože majú schopnosť fagocytózy (pohlcovať cudzorodé látky), vyskytujú sa napr. v pečeni – kupferove bunky (zachytávajú baktérie a toxíny)

3. Krvné doštičky-trombocyty

- sú to najmenšie krvné elementy, ktoré vznikajú ako úlomky krvotvorných buniek kostnej drene, podieľajú sa na zastavení krvácania – hemostáza

Fázy zástavy krvácania: 

- pri poškodení cievy dochádza ku stiahnutiu ľahkej svaloviny v mieste poranenej cievy a zníži sa tak krvácanie

-  v tomto mieste sa začnú zhlukovať trombocyty a vytvoria tak dočasnú krvnú zátku, ktorá sa volá doštičkový trombus

- ten však nie je schopný sám a trvalo zastaviť krvácanie a preto pokračujú deje, ktoré vedú k vytvoreniu pevnej definitívnej zátky

- v ďalšej fáze dochádza ku zrážaniu krvi – hemokoáguácií , pri ktorej sa vytvorí krvná zrazenina trombus - ten definitívne uzavrie porušenú cievu

- na tomto procese sa podieľa niekoľko desiatok enzýmov tzv. zrážacích faktorov, ktoré sa nachádzajú v krvnej plazme a vytvárajú sa v pečeni

Funkcie krvi

1. Transportné funkcie

- prevod dýchacích plynov - kyslíka s pľúc do tkanív a oxidu uhličitého s tkanív do pľúc

- rozvod živín - vstrebaných v tráviacich ústrojoch ku tkanivám

- a splodín látkovej premeny z tkanív k vylučovacím orgánom

- transport - hormónov, vitamínov a ďalších látok

- rozvod tepla po tele

2. Špecifické funkcie

- schopnosť krvi udržiavať stálosť vnútorného prostredia

- obranná funkcia krvi

- schopnosť zrážania krvi

Anémia

- je chorobný stav vyznačujúci sa zníženým množstvom hemoglobínu a spravidla aj znížením hematokrytu a počtu červených krviniek v 1 litri krvi pod dolnú fyziologickú hranicu

Etiopatogenetické triedenie anémii:

1. Anémie z narušenej krvotvorby

- nedostatok látok, ktoré sú potrebné pre výstavbu červenej krvinky

- nedostatok železa

- vitamínu B 12

- z útlmu krvotvorby v kostnej dreni

2. Anémie zo zvýšenej straty erytrocytov

- z krvácania

- z nadmerného rozpadu krviniek v orgánoch, z hemolýzy

Príčiny:

- zvýšená potreba krvotvorných látok – gravidita, pôrod, dospievanie

- nesprávna výživa – nepravidelné jedenie

- nedostatočné vstrebávanie železa – Fe, vitamíny B12 a kyseliny listovej

- zvýšené menštruačné krvácanie

- stavy po operáciách

- krvácanie  do tráviaceho traktu

- infekčné ochorenie

 Príznaky:

1. Subjektívne

- znížená výkonnosť

- slabosť

- závraty

- spavosť

- hučanie v ušiach – titimus

- znížený prah bolesti

- poruchy pamäti

 2. Objektívne

- bledosť kože a slizníc

- lámavosť nechtov

- zhoršené hojenie rán                   

- kompenzačné po námahové tachypnoe

- tachykardia

- búšenie srdca

 Laboratórne nálezy:

- znížené množstvo - hemoglobulínu- erytrocytov, hematokryt v KO, znížené hodnoty – železa, feritínu v sére

Ľahký stupeň anémie: Muži – pod 120 g/l do 100 g/l, Ženy – pod 110 g/l do 100 g/l

Stredne ťažký a ťažký: Pod 100 g/l až pod 80 g/l

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie, Laboratórne vyšetrenie – krv, moč

Liečba: je zameraná na normalizáciu hodnôt KO

Doplnenie krvotvorných látok, Liečba príčiny krvných strát,Transfúzia

Ľahší stupeň: lieky per os, doplnené krvotvorných látok – železa, vitamínu B12, kyseliny listovej

Liečba trvá 2 – 6 mesiacov

Ťažký stupeň: transfúzia

Krvácavé stavy
- krvácanie je stav spojený s poruchou zrážavosti krvi, prejavuje sa samovoľne vznikajúcim a ťažko zastaviteľným krvácaním zo slizníc a rôznych orgánov a krvácaním do kože
Príčiny:
- nedostatkom faktora zrážavosti – koagulopatie, napr. hemofília
- poruchou krvných doštičiek- trombocytov, napr. trombocytopatia
- poruchou cievnej steny – zvýšená priepustnosť steny ciev, napr. pri alergických stavoch
Príznaky:

- krvácanie po úraze alebo spontánne krvácanie
- malé ľahké alebo ťažké nezastaviteľné krvácanie
- krvácanie v mieste traumy alebo na celom tele
- krvácanie do kože, svalov, kĺbov, mozgu, vnútorných orgánov alebo telových dutín napr. do hrudníka
- krvácanie z nosa
- vykašliavanie krvi
- vracanie krvi
- krvácanie do tráviaceho traktu a do močového mechúra
- silné menštruačné krvácanie

Hemofília
- je vrodená krvácavá choroba spojená s nedostatkom faktora zrážavosti
- postihuje mužov ale prenášačkami sú ženy
- chorý krváca nie masívne a rýchlo, ale dlhšie
- krvácavosť sa u chlapcov prejaví čoskoro po narodení

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie, 3. Laboratórne vyšetrenie - koagulačné parametre
Liečba:
1. Substitučná- náhrada chýbajúceho faktora zrážania
2. Transfúzia krvi
3. Fyzioterapia- sa uplatňuje pri predchádzaní vzniku deformít kĺbov

(12.) nervová bunka, neurón, reflex,  reflexný oblúk

Nervová sústava

Nervový systém

- je najzložitejším systémom ľudského tela, jeho úlohou je zabezpečovať kontakt organizmu s prostredím, zabezpečiť vnútornú integritu organizmu a koordináciu činností ostatných sústav (srdocovo- cievna, dýchacia...)

- nervový systém prijíma a spracováva informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia a riadi činnosť organizmu tak,  aby bola zachovaná jeho celistvosť

Z anatomického hľadiska ho rozdeľujeme na:

1. Centrálny nervový systém – CNS - tvorí ho mozog a miecha

2. Periférny nervový systém – obvodový  - PNS - tvoria ho obvodové nervy, vychádzajúce z mozgu a miechy

3. Autonómny , alebo vegetatívny nervový systém ku ktorému patria niektoré útvary  uložené v CNS ale aj v PNS a zabezpečuje inerváciu žliaz a hladkého svalstva v stene jednotlivých orgánov a v stene ciev

Neurón-nervová bunka

- je zákl. stavebnou a funkčnou jednotkou nervového tkaniva

- skladá sa z Tela nervovej bunky  a Výbežkov  – axóny, dendrity – nazývame ich nervové vlákna

1. Telá nervovej bunky

- ležia vždy v centrálnej nervovej sústave, alebo jej blízkosti a ich výbežky môžu zasahovať aj do pomerne veľkej diaľky mimo CNS

2. Výbežky – nervové vlákna

- neurity – axóny, je vždy len jeden

- axón sa na konci rozdeľuje na niekoľko ramien, s ktorých každé je zakončené drobnými uzlíkmi - každý uzlík je v tesnej blízkosti z dendritom iného neurónu, prenáša nervové vzruchy vychádzajúce z tela bunky – odovzdáva ich iným neurónom svalom alebo žľazám – vedú informáciu odstredivo - od tela nervovej  bunky

dendrity- sú krátke kríkovité výbežky - vedú informáciu dostredivo - do tela nervovej bunky

povrch výbežkov najmä axónu - pokrýva dvojitá blana (pošva):

1. Vnútorná - myelínová pošva - nepokrýva axón úplne súvisle, ale je prerušovaná zárezmi

2. Vonkajšiu vrstvu tvorí schwannova pošva - ktorú tvoria bunky , ktoré obrastajú axón

Rozdelenie neurónov podľa funkcie

1. Senzorické - tie vedú informácie zo zmyslových orgánov do CNS

2. Motorické - vedú informácie z CNS a sú iniciátormi vôľou riadenej a od vôle  nezávislej činnosti                                                                                                  

3. Interneuróny - spojené neuróny, ktoré spracúvajú prijatú informáciu

- okrem neurónov sú v CNS aj druhé typy buniek tzv. gliové bunky, ktorých úlohou je chrániť, vyživovať neuróny a majú aj regeneračnú funkciu

Neuróny predstavujú aktívnu časť nervového systému

- prijímajú vzruchy z jednej časti nervového systému a odosielajú ich do inej časti, kde sa môžu prenášať na ďalšie neuróny, alebo môžu vyvolať nejakú činnosť.(napr. kontrakciu svalových vláken)

- výmena informácií medzi neurónmi prebieha v špecializovaných štruktúrach zvaných synapsy, ktoré sú vlastne miesta kontaktu nervových buniek      

- špecifický druh synapsy predstavuje nervovo svalová platnička, jej úlohou je prenos vzruchov z nervového vlákna na svalové vlákno

Reflexný oblúk

Reflex sa skladá z piatich základných častí:

1. Receptor - je zmyslová bunka alebo zmyslový orgán, ktorý zachytáva podnet z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia a premieňa ho na nervový vzruch

2. Dostredivá dráha - nervová dráha (vlákno), ktoré vedie nervový vzruch (informáciu o podnete) vytvorený v receptore do centra

3. Centrum (ústredie)- je uložené v mozgu alebo mieche, vyhodnocuje informáciu o podnete, na základe tohto podnetu pripraví odpoveď na tento podnet

4. Odstredivá dráha - je nervová dráha (vlákno), ktorá vedie nervový vzruch vytvorený v centru (odpoveď na podnet) k výkonnému orgánu

5. Efektor - výkonný orgán  - je orgán, najčastejšie sval alebo endokrinná žľaza, ktorá vykoná činnosť

Reflexy

- patria k základným  prejavom nervovej činnosti

Delíme ich na : 1. Vrodené – nepodmienené, 2. Získané - podmienené učením

1. Vrodené – nepodmienené: sú to vlastne nenaučené vrodené formy odpovedí nášho organizmu na niektoré podnety

   z okolia. Sú predávané genetickou cestou z generácie na generáciu. Spojením niekoľkých reflexov sa vyvinuli tzv. inštinkty, alebo pudy

Patria sem:

- pud sebazáchovy

- materské pudy

- pohlavný pud

- taktiež obratné reakcie - útek, odtiahnutie končatiny, kašeľ, slinný reflex, prehĺtací reflex, hlad, smäd                                                                                  

2. Získané – podmienené učením

- nie sú vrodené, ale vyvinuli sa v priebehu života na základe učenia

- sú individuálne a pre každého jedinca odlišné

- predpokladom vzniku podmienených reflexov je pamäť

Náhla cievna mozgová príhoda -  NCMP

- patrí medzi náhle vznikajúce cievne príhody, keď sa naruší krvné zásobenie mozgu

Príčiny:

Podľa príčiny sa rozdeľujú na 2 základné typy:

1. Hemoragické - krvácanie- prasknutie mozgovej tepny a krvácanie do mozgu

2. Ischemické – nedokrvenie - upchatie mozgovej tepny trombom – embolom, čo vedie k ischémii mozgového tkaniva

Príznaky:

 - hemorágia – vzniká náhle

- ischémia – sa rozvíja pozvoľnejšie

- bolesť hlavy

- porucha vegetatívnych funkcií – pacient sa povracia, pomočí

- porucha vedomia

- porucha hybnosti – paréza, plégia

- paréza tvárového nervu - pokles kútika - vytekanie slín

- porucha citlivosti

- porucha videnia

- porucha reči

- porucha prehĺtania

- porucha psychických funkcií – pamäť, orientácia

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza ,Fyzikálne vyšetrenie: zahŕňa -  vyšetrenie hlavy, krku, horných končatín, trupu, dolných končatín, zhodnotenie – stoja a chôdze, Laboratórne vyšetrenia – krv, moč, prípadne likvór, Neurologické vyš., Interné vyšetrenie, Lumbálna punkcia, CT – mozgu, MR, EMG – elektrické impulzy vo svaloch, EEG – elektrické prúdy pri činnosti mozgu, USG – karotíd, Angiografia – zistí nepriechodnosť cievy,  Vyšetrenie očného pozadia

Liečba:

1. Farmakologická

- trombolytická liečba - streptokináza na rozpustenie trombu, kardiotoniká

2. Chirurgická liečba - pri hemoragickej forme CMP – krvácaní do mozgu

3. Rehabilitácia -  polohovanie, posadzovanie, postavenie, cvičenie

Otras mozgu– commotio cerebri

- je úrazové poškodenie mozgu charakterizované prechodnou funkčnou nedostatočnosťou mozgu

Príčiny:

1. Otvorené úrazy - s porušením mozgových funkcií a mozgu

2. Zatvorené úrazy - bez porušenia celistvosti lebkových kostí

Otrasy mozgu môžu byť:

1.Ľahké – trvajú niekoľko minút

2. Stredne ťažké – trvajú asi hodinu

3. Ťažké – trvajú niekoľko hodín až dní

Príznaky

- bezvedomie

- keď sa zranený začína preberať z bezvedomia:

- vracia

- závraty

- je dezorientovaný

- bolesti hlavy

- zvýšené potenie

- poruchy spánku

- retrográdna amnézia – krátkodobá porucha pamäti

pacienta s otrasom mozgu je nevyhnutné dlhšiu dobu sledovať, lebo môže upadnúť do bezvedomia aj neskôr.

Priebeh:

- je zvyčajne priaznivý. V určitom percente prípadov zostávajú trvalé následky: závraty, poruchy koncentrácie, znížená psychická a fyzická výkonnosť, niekedy poúrazová epilepsia, atď.

Vyšetrovacie metódy:

1. RTG – hlavy, CT, MR

Liečba:

1. Farmakologická - analgetiká, sedatíva, roztoky hypertonickej glukózy proti  edému mozgu

2. Režimová- pokoj na posteli 1 – 2 týždne, ľad na hlavu

(13.) Anatómia mozgu

Mozog – cerebrum

skladá sa:

Mozog – Miecha, Mozog– riadiace centrum

I. Mozgová kôra– mozgové hemisféry - medzimozog s podmozgovou žľazou a mozgové pologule– tvoria  predný mozog

II. Medzimozok – podmozgová žľaza hypofýza medzimozog

III. Mozgový kmeň – 1. Predlžená miecha, 2. Most, 3. Stredný mozog – predĺžená miecha, most, mozoček – tvoria zadný mozog

- povrch mozgu a  miechy je chránený obalmi, ktoré sa nazývajú mozgové pleny

Obaly mozgu a miechy

1. Tvrdá plena – vonkajší obal – zarastá s lebečnými kosťami

2. Pavúčnica – nachádza sa pod tvrdou plenou

3. Cievnatka – prilieha tesne k povrchu mozgu a miechy

Mozgovo – miechový mok

- číra bezfarebná tekutina, priehľadná tekutina – 150 ml, má ochranný význam, centrálne nervstvo v moku pláva – mozog je chránený pred otrasmi

Cievne zásobenie mozgu

- hlavné tepny: 1. Vnútorná krčnica – artéria carotis intrena, 2. Chrbticová tepna – artéria vertebralis

Miecha – medulla spinalis

1. Sivá miechová hmota

2. Biela miechová hmota

3. Miechové nervy  - krčná časť- hrudná časť - drieková čas - krížová časť

Funkcie miechy

1. Prevodová funkcia - medzi mozgom a periférnou nervovou sústavou

2. Ovládanie niektorých reflexov

- vyprázdńovanie – moč. mechúr, konečník – erekcia, ejakulácia

- zornicový reflex – zúženie – rozšírenie zrenice

- napínacie reflexy – reflex achilovej šľachy

Epilepsia

- je najčastejšie vážne chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovaných výskytom epileptických záchvatov, ochorenie je charakterizované opakovanými záchvatmi, podozrenie na epilepsiu obyčajne vzniká až po prvom záchvate, podľa jedného epileptického záchvatu sa nedá ešte jednoznačne povedať, že ide o ochorenie epilepsiu

Príčiny:

1. Sekundárna epilepsia – symptomatická - príčina je známa – infekcie mozgu, nádory, úrazy hlavy, ateroskleróza mozgových ciev

2. Kryptogénna epilepsia – epilepsia nerozpoznanej príčiny - príčina je neznáma

3. Reflexná – vyprovokovaná epilepsia - ide o epileptické záchvaty vyprovokované vonkajším alebo vnútorným podnetom napr. určitý pohyb, psychické rozpoloženie, blikajúce svetlo

Príznaky:

- náhle bezvedomie

- tonicko – klonické kŕče

- bledosť, cyanóza

- chrčivé dýchanie

- spenené krvavé sliny

- pomočenie

- dezorientácia po záchvate

Epileptický záchvat:

-  je prejavom ochorenia epilepsia, no môže sa vyskytnúť aj pri iných ochoreniach,  alebo pri iných stavoch, epileptický záchvat vzniká na základe elektrického výboja v mozgu, ide o zvýšenú dráždivosť niektorých oblastí v mozgu

 Typy záchvatov:

1. Jednoduchý – malý záchvat- pacient neupadá do bezvedomia, človek je pri plnom vedomí, uvedomuje a pamätá si priebeh celého záchvatu, vie

   Komunikovať, prejavuje sa samovoľnými zášklbmi niektorej časti tela napr. tváre, môžu sa zjaviť prechodné pocity brnenia, záblesky pre očami, vnímanie rôznych pachov, zvláštna chuť v ústach...

2. Komplexný - prejavuje sa poruchami vedomia rôzneho stupňa, človek síce neupadá do bezvedomia, no záchvat si nepamätá, správa sa automaticky a „zvláštne“ nereaguje na okolie

 3. Generalizovaný – veľký záchvat- pacient upadá do bezvedomia - väčšinou však spontánne odznie do 3 minút, lekársku pomoc je potrebné volať len vtedy ak je to prvý záchvat, rovnako ak neodznie ani po 5 min.

Príčiny vzniku epileptických záchvatov:

- alkohol, nedostatok, alebo nepravidelný rytmus spánku, blikajúce svetlá, počítačové hry, sledovanie televízie, užitie omamných látok, stres, hormonálne zmeny, zvýšená teplota, niektoré lieky, fyzická záťaž, silné emócie, niektoré dráždivé látky

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie, Laboratórne vyšetrenie – krv – hladina antileptík , moč, Neurologické vyšetrenie, EEG, CT – ukáže štruktúru mozgového tkaniva, MR – mozgu

Liečba:
1. Farmakologická liečba: antiepileptiká - pôsobia na poškodené mozgové bunky a ovplyvňujú ich elektrickú aktivitu

2. Režimová liečba- vyhýbať sa alkoholickým nápojom a iným drogám, spánkový režim, pravidelné užívanie liekov, pravidelné lekárske kontroly, vyhýbať podnetom, ktoré môžu vyprovokovať vznik záchvatu

3. Chirurgická liečba - nie je vhodná pre každého,väčšinou sa odstráni tá časť mozgu, ktorá je zodpovedná za vznik a šírenie záchvatov

4. Alternatívne metódy liečby-  joga, meditácia – pozor na vône

Lumboischiatický syndróm – LIS

- je to degeneratívne vertebrogénne ochorenie

- ide o postihnutie v lumbálno krížovej – driekovo krížovej časti chrbtice, buď vyklenutá platnička, alebo kostné výrastky, zapríčiňuje funkčné a štruktúrne zmeny v stavcoch, medzistavcových spojeniach a platničkách

- pri LIS – sú postihnuté krížové stavce L1 – L5

Príčiny:

- je opotrebovanie medzistavcových platničiek - vplyvom starnutia; abnormálneho zaťaženia;pri nesprávnom držaní tela, prechladnutie – ľudovo povedané seknutie v krížoch

Príznaky:

- intenzívna bolesť – Lumbálnej oblasti – vystreľujúca do DK

- patologické držanie tela - predklone

- obmedzenie pohyblivosti

- porucha citlivosti v DK - parestézie, dyzestézie, hypestézie, anestézie

- slabosť dolnej končatiny

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne  vyšetrenie, Laboratórne vyšetrenie - zápalové parametre - krv a moč, CT, MR – chrbtice, EMG, EVP - elektrodiagnostické vyš.

Liečba

1. Farmakologická liečba- podávanie liekov proti bolesti – i.v. a per. os., špecifické lieky - obstreky

2. Rehabilitačná a fyzikálna liečba

- liečebný telocvik

- reflexné masáže

- ionoforézu

- ultrazvuk

- vírivka

- magnetoterapia - aplikácia suchého tepla - solux, bioprón, parafín

3. Chirurgická liečba- špecializované pracovisko neurochirurgie

(14.) Endokrinný systém

Endokrinná sústava -sústava žliaz z vnútorným vylučovaním

Endokrinnú sústavu predstavujú endokrinné žľazy -  tieto žľazy sú bez vývodov a vylučujú svoje sekréty( hormóny) priamo do krvného obehu

HYPOFÝZA – je nadradená všetkým žľazám – hlavná endokrinná žľaza

HYPOTALAMUS – je len regulačný orgán

- v regulácii endokrinného systému je dôležitý systém hypotalamus – hypofýza

Medzi endokrinné žľazy patria :

  1. Podmozgová žľaza          - HYPOFÍZA (je nadradená všetkým žľazám)

  2. Štítna žľaza                      - GLANDULA THYROIDEA

  3. Prištítne telieska             - GLANDULAE PARATHYROIDEAE

  4. Nadobličky                       - GLANDULAE SUPRARENALES

  5. Podžalúdková žľaza        - PANKREAS

  6. Vaječníky                         - OVARIUM

  7. Semenník                         - TESTIS

  8. Plodový koláč                  - PLACENTA

  9. Šuškovité teliesko            - EPIFÝZA (nachádza sa v mozgu)

10. Detská žľaza                    - THÝMUS (potom zaniká a mení sa na tuk)

 HYPOTHALAMUS (podlôžko)- nie je to žľaza s vnútorným vylučovaním, ale je to časť medzimozgu, v hypotalame sa vytvárajú dve skupiny regulačných hormónov (liberíny a statíny), ktorých úlohou je podporovať, alebo tlmiť tvorbu hormónov predného laloka hypofýzy

- okrem toho sa tu tvoria dva hormóny:

1. ANTIDIURETICKÝ hormón( vazopresín - ADH)

2. OXYTOCÍN hormón

HYPOFÝZA

- člení sa na tri časti:

1. Predný lalok – 1.adenohypofýza, 2. Stredný lalok, 3. Zadný lalok - neurohypofýza

- je anatomicky aj funkčne úzko spojená s hypotalamom, je s ním spojená stopkou, je uložená v jame podmozgovej žľazy na klinovej kosti

1. Predný lalok hypofýzy – Adenohypofýza - produkuje 6 hormónov

1. Somatotropný - (STH) – rastový - je to hormón, ktorý reguluje rast organizmu od detstva až do dospelosti

2. Prolaktín - (PRL) - pred pôrodom stimuluje rast mliečnej žľazy a po pôrode riadi tvorbu a produkciu mlieka (laktácia)

3. Kortikotropný - (ACTH) - je to hlavný hormón, ktorý riadi činnosť kôry nadobličiek - (tvorbu a produkciu hormónov kôry nadobličiek)

4. Tyreotropný - (TSH) - stimuluje činnosť štítnej žľazy -  produkciu hormónov štítnej žĺazy

5. Folikulostimulačný - (FSH) - (FOLITROPÍN)

6. Luteinizačný - (LH) – oba hormóny pôsobia na činnosť pohlavných žliaz

2. Stredný lalok hypofýzy - produkuje skupinu hormónov, ktorých existencia a význam sa u človeka nedokázali a hormón melanotropín, ktorý sa zúčastňuje na zvýšení pigmentácie kože         

3. Zadný lalok  hypofýzy - je to nervový lalok, nie je to endokrinná žľaza, ale slúži ako prekladisko hormónov vzniknutých v hypotalame sú to 2 hormóny:

Antidiuretický hormón alebo (vazopresín - ADH) - tento hormón zvyšuje priepustnosť obličkových kanálikov čím zadržiava vodu v organizme

Oxitocín hormón  - pôsobí na hladké svalstvo maternice a zvyšuje sťahy svalstva pri pôrode, po pôrode vyvoláva sťahy hladkého svalstva vývodov mliečnej žľazy, čím podporuje tvorbu mlieka

ŠTÍTNA ŽĽAZA – (glandulae thyroidea)

- je najväčšou žľazou s vnútorným vylučovaním, je to párová – endokrinná žľaza uložená v oblasti krku, tvoria ju 2 laloky spojené úzkym mostíkom                                                                        

- folikulové bunky vychytávajú z krvi jód a nevyhnutné aminokyseliny, spájaním aminokyselín vzniká bielkovina TYREOGLOBULÍN, na ktorú sa viaže jód a vznikajú hormóny TYROXÍN - (T4) a TRIJÓDTRYRONÍN - (T3), ktoré sa vylučujú priamo do krvi, druhá skupina buniek štítnej žľazy produkuje ďalší hormón KALCITONÍN

Účinky hormónov T3 – T4:

- majú vplyv na metabolizmus, termoreguláciu, rast a vývin organizmu, pôsobia na všetky tkanivá, orgány a systém tela

Metabolický účinok– tieto hormóny podporujú látkovú premenu, (čiže zvyšujú metabolizmus bielkovín, tukov, cukrov)                                                                                                                            

Rastový účinok - zvyšovanie tvorby bielkovín, rast a dozrievanie orgánov, kostí – chrupaviek, dôležitý pre pravidelný vývoj chrupu

Vývinový účinok - spočíva predovšetkým na dozrievanie tkaniva (CNS) u detí,prejavuje sa hlavne prenatálne – vnútromaternicovo, po narodení stimuluje rast a vývin dieťaťa

Termoregulačný účinok - spočíva vo zvyšovaní tvorby tepla (najmä keď je organizmus v chladnom prostredí)

Účinky kalcitonínu- je to hormón, ktorý znižuje hladinu vápnika a fosforu z krvi cestou zníženia resorpcie uvedených prvkov z kostí

PRÍŠTITNÉ TELIESKA – (glandulae parathyroidae)

- sú to 4 malé útvary, 2 na každej strane, uložené pri zadnom okraji lalokov štítnej žľazy, bunky prištítnych teliesok produkujú hormón PARATHORMÓN (PTH), ktorý zvyšuje hladinu vápnika v krvi  a znižuje hladinu fosforu v krvi

PARATHORMÓN (PTH)-  je hlavným regulačným faktorom hladiny vápnika v krvi

PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA  pankreas- podžalúdková žľaza je orgán z vonkajším i vnútorným vylučovaním,vnútornou sekrečnou časťou podžalúdkovej žľazy sú – langenharsove ostrovčeky, sú to zhluky buniek roztrúsené v hmote podžalúdkovej žľazy – obsahujú 3 typy buniek:

1. BUNKY BETA      – B - INZULÍN

2. BUNKY AFLA      – A - GLUKAGÓN

3. BUNKY DELTA   – D – GASTRÍN - SOMATOSTATÍN

1. INZULÍN- znižuje hladinu cukru v krvi                                                                        

2. GLUKAGÓN- zvyšuje hladinu glukózy v krvi, hlavným regulačným prvkom tvorby inzulínu a glukagónu – je hladina glukózy v krvi, glykémia ( 4,5 – 6,5 mmol/l)

ŠUŠKOVITÉ TELIESKA - EPIFÍZA

- je súčasť mozgu,jej endokrinná funkcia nie je presne určená, jej najznámejší hormón je – MELATONÍN – reguluje aktivity organizmu ako spánok –

  bdenie. Tlmí tvorbu pohlavných hormónov a tým zaisťuje postupný nástup puberty

NADOBLIČKY - sú to párové endokrinné žľazy , uložené na horných póloch obidvoch obličiek

Kôra nadobličky - produkuje 3 skupiny hormónov:

1.Glukokortikoidy 

- ich najdôležitejším predstaviteľom je hormón – KORTIZOL, zapájajú sa do metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín, dôležitý je ich protizápalový a protialergický účinok

2. Mineralokortikoidy-hlavným predstaviteľom je hormón – ALDOSTERÓN, zapája sa do metabolizmu elektrolytov a vody (sodík, draslík)

ALDOSTERÓN - významne prispieva k udržiavaniu stálej hladiny telových tekutín a iónovej rovnováhy

3. Androgény a estrogény - sú to steroidné hormóny, ktoré sa chemickým zložením podobajú pohlavným hormónom, tieto hormóny však nemajú podstatný fyziologický význam, (neurčujú pohlavie)

Dreň nadobličky- bunky drene nadobličiek sú pôvodne nervovými bunkami, produkujú 2 druhy hormónov

1. Adrenalín

2. Noradrenalín

- sú to nielen hormóny, ale zároveň aj prenášače vzruchov v nervovej sústave

- tieto hormóny sa nazývajú aj KATECHOLAMÍNY

- zabezpečujú prežitie organizmu za mimoriadnych podmienok (záťaž, stres)                  

- slúžia ako zdroj energie, najmä kostrovým svalom a srdca, spôsobujú tvorbu tepla

- zúčastňujú sa na tzv. poplachových reakciách organizmu, ak je človek vystavený veľkej záťaži

- je to ochorenie, ktorého príčinou je nedostatočná sekrécia tyroidných hormónov ŠŽ a ich nedostatok

-klinické prejavy ochorenia závisia od veku, v ktorom ochorenie vznikne

Hypotyreóza

znížená činnosť štítnej žľazy

Príčiny:

Primárna hypotyreóza - ak je znížená funkcia zapríčinená primárnym poškodením štítnej žľazy(ŠŽ), asi polovica primárnych hypotyreóz je vyvolaná predchádzajúcim autoagresívnym zápalom ŠŽ

Sekundárna hypotyreóza - oveľa zriedkavejšia, vzniká na podklade hypotalamo - hypofýzového systému (čiže vzniká porucha sekrécie TSH – tyreotropného hormónu z predného laloka hypofýzy)

- jej príčinou sú najčastejšie benígne – nezhubné nádory hypofýzy

Ostatné hypotyreózy  sú dôsledkom strumektómie (pooperačná hypotyreóza), alebo liečby rádioaktívnym jódom, prejavia sa často až niekoľko rokov po výkone

Príznaky:

1. Subjektívne

únava, namáhavá dýchavica, apatia, zápcha, strata záujmu, poruchy menštruácie, ľahostajnosť, neplodnosť, ospalosť, nesústredenosť, malátnosť, neurčité bolesti kĺbov, intolerancia chladu, ťažkosti pri chôdzi, poruchy pamäti, pokles sexuálneho cítenia až strata libida, znížená chuť do jedenia, zvýšená hmotnosť

2. Objektívne

koža bledá, drsná, studená, suchá so šupinami, hrubé a riedke vlasy, vypadávanie vlasov, lámavé nechty, opuch viečok a tváre, zhrubnutý a chrapľavý hlas, bradykardia, znížený TK, spomalená psychomotorika, hypoaktivita, zníženie pracovnej výkonnosť, znížený metabolizmus duševná zaostalosť, dezorientácia, depresia, spomalené myslenie – bradypsychia

Laboratórne nálezy:

znížená koncentrácia tyriodných hormónov T3 a T4 v krvi, zvýšenie tyreotropného hormónu TSH, perniciózna anémia

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza,Fyzikálne vyšetrenie:

   - pohľadom - aspekcia

   - pohmatom - palpácia

   - posluchom – auskultácia

 Vyšetrenie venóznej krvi - stanoví sa hladina T3, T4 a TSH hormónov v krvi

Zobrazovacie metódy:USG, MR, CT

Stintigrafické vyšetrenie:

- pomocou rádioaktívneho izotopu – väčšinou sa realizuje pri negatívnom USG náleze, tehotným ženám sa nerobí toto vyšetrenie

Liečba: Konzervatívna- substitučná liečba - syntetickým hormónom ŠŽ tyroxínom, lieky: Eltoroxin, L – Thyroxin; s dávkovaním podľa veku a dĺžky trvania ťažkostí

Hypertyreóza  zvýšená činnosť štítnej žľazy (Struma - chorobné zväčšenie štítnej žľazy (môže byť s poruchou aj bez poruchy funkcie))

- je to chorobný stav charakterizovaný zvýšenou produkciou hormónov štítnej žľazy - trijódtyronínu T3 a tyroxínu T4, produkcia je vyššia ako potreby organizmu

Príčiny: - podľa príčiny vzniku delíme hypertyreózy na:

1. Difúzna toxická struma - Gravesova - Basedowova choroba

- ide o auto imunitné ochorenie - imunitný systém tvorí proti vlastnej ŠŽ protilátky

2. Toxická nodózna struma – uzlovitá, viacuzlová struma, uzlové strumy, ktoré sú dlhé roky bez poruchy funkcie, majú väčšiu náchylnosť na vznik  hypertyreózy, môže ísť o uzly v ŠŽ, alebo adenómy – nezhubné nádory

3. Exogénna – lieková hypertyreóza - spôsobujú ju vysoké dávky hormónov ŠŽ, ktoré sa podávajú z liečebných príčin

Príznaky:

1. Subjektívne

- potenie

- zlá tolerancia tepla

- celková slabosť

- únava

- nervozita – nepokoj

- pocit vnútorného chvenia

- emocionálna labilita

- búšenie srdca - palpitácie

- chudnutie - pritom nadmerná chuť do jedenia

- dýchavica pri námahe

- poruchy spánku

2. Objektívne

- astenický habitus - vychudnutie

- vlhká, jemná a teplá koža

- jemné vlasy

- exoftalmus - vysunutie oka z očnice sa vyskytuje pri Gravesovej - Basedowovej chorobe

- ohrozenie zraku

- tachykardia

- fibrilácie predsiení – porucha srdcového rytmu

- zvýšený systolický TK

- jemný tras mimických svalov i celého tela

- tremor prstov – tŕpnutie a trasenie rúk

- zväčšená štítna žľaza

- zvýšená žilová kresba

- rýchla reč

- hnačka

- poruchy menštruačného cyklu, u mužov – gynekomastia

Tyreotoxická kríza - je to vystupňovanie subjektívnych a objektívnych príznakov až kóma

Laboratórne nálezy:

- znížený cholesterol,zvýšená koncentrácia tyroidných hormónov T3 a T4 v krvi, mierne zvýšený tereotropný hormón TSH

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie: pohľadom, pohmatom, posluchom; Vyšetrenie venóznej krvi- stanoví sa hladina T3, T4 a TSH hormónov v krvi

Zobrazovacie metódy:USG,MR,CT, Stintigrafické vyšetrenie- pomocou rádioaktívneho izotopu – väčšinou sa realizuje pri negatívnom USG náleze

Liečba:

1. Konzervatívna - farmakoterapia- tyreostatiká - lieky ktoré tlmia činnosť štítnej žľazy

2. Režimová liečba- pokoj, obmedzenie telesnej a duševnej námahy, zákaz pohybu v extrémne horúcom prostredí a opaľovanie

3. Chirurgická - strumektómia

4. Liečba rádioaktívnym jódom

(15.) Anatómia- pankreas

Podžalúdková žľaza – pankreas

- je dlhý cca 28 cm, leží za žalúdkom, pred zadnou stenou brušnou, spoločne s dvanástnikom, je to dlhý pretiahly orgán na ktorom rozlišujeme – hlavu, telo a chvost. Hlava – leží v ohybe dvanástnika                    

- je to žľaza tráviacej sústavy, je to teda prevažne žľaza z vnútornou sekréciou

- nachádzajú sa tam skupiny buniek, ktoré sa nazývajú Langerhansove ostrovčeky, ktoré produkujú hormón inzulín

- tento hormón znižuje hladinu krvného cukru

- je to časť žľazy z vnútornou sekréciou

Pankreatická šťava

- časť žľazy z vonkajšou sekréciou produkuje pankreatickú šťavu,jej množstvo je okolo 1 l/ denne, jej PH je 7,1 – 8,2

- zloženie šťavy – 1. Tráviace enzýmy – amylázy, lipázy, proteázy

DM – diabetes melitus – cukrovka

- je chronický metabolický syndróm, ktorý sa vyznačuje najmä intoleranciu glukózy, je to choroba látkovej premeny, základnou črtou ochorenia je zvýšená hladina cukru v krvi, glykozúria, metabolické dôsledky nedostatočnej sekrécie, alebo nedostatočného účinku inzulínu sa premietajú predovšetkým do metabolizmu cukrov, bielkovín, tukov, pri tomto ochorení cukor získaný z potravy sa nedostáva v dostatočnom množstve do každej bunky tela, ale sa hromadí v krvi

Príčiny:

DM 1. typu

- pri tomto type diabetu boli zničené bunky, ktoré normálne produkujú inzulín, nedostatok hormónu inzulínu, ktorý sa tvorí v podžalúdkovej žľaze

- tento typ cukrovky je podmienený imunologicky, organizmus vytvára protilátky proti vlastným B-bunkám Langerhansových ostrovčekov pankreasu

- pacienti s týmto typom cukrovky sú doživotne závislí na dodaní hotového inzulínu do organizmu v podobe injekcie, vyskytuje sa najčastejšie u detí a mladých dospelých, môže sa však vyskytnúť aj u jedincov starších ako 30 rokov

DM 2. typu

- pri tomto type diabetu neboli zničené bunky pankreasu, produkujúce inzulín, bunky síce tvoria inzulín, ale nie sú také výkonné ako u nediabetikov

- strata schopnosti telesných buniek reagovať na normálne sa tvoriaci inzulín, začína sa väčšinou po 40 roku života, avšak v posledných rokoch sa táto hranica posúva aj do mladších vekových skupín, cukrovka 2 typu je typické civilizačné ochorenie

Príznaky:

DM 1. typu – independetný  - IDDM

1. Subjektívne

- nadmerná tvorba moču – polyúria, nechutenstvo, nauzea, vracanie, chudnutie, bolesti brucha, nadmerný príjem tekutín - polydipsia - 4 – 5l za 24 hod., únava, znížená telesná výkonnosť

2. Objektívne

- znížený turgor kože, suchá sliznica ústnej dutiny a jazyka, zníženie tonusu očných bulbov, znížený stupeň vedomia, pri ťažkej dekompenzácií - somnolencia až sopor, hlboké Kussmaulovo dýchanie, dych páchnuci po acetóne, výskyt hnisavých kožných infekcií

Laboratórne nálezy:

- zvýšená hladina cukru v krvi – hyperglykémia, v moči – glykozúria, zvýšená hladina ketolátok v krvi – ketonúria, nulová koncentrácia plazmatického C – peptidu nalačno aj po stimulácii, v krvi markery auto imunitnej inzulitídy, metabolická acidobáza, znížená hodnota plazmatického kália a nátria

DM 2. Typu – nonindependentný – NIDDM

1. Subjektívne- nadmerná tvorba moču– polyúria, nadmerný príjem potravy a tekutín, únava, svrbenie tela, bolesť v DK, znížená telesná hmotnosť

2. Objektívne- ťažká paradentóza, acetónový zápach, zápaly predkožky a žaluďa u mužov, úvodný pruritus vulvy u žien, nadmerná hmotnosť, obezita, alebo zvýšené hodnoty BMI, neskôr chudnutie, zhoršenie zraku, výskyt hnisavých kožných infekcií

Laboratórne nálezy:

- zvýšená hladina cukru v krvi, v moči, zvýšená koncentrácia glukagónu, zvýšená hladina tukov a bielkovín v krvi

Komplikácie:

1. Akútne- hyperglykemická a hypoglykemická kóma

2. Chronické - mikroangiopatie - retinopatia, glumeruloskleróza ,neuropatie, makroangiopatie – diabetická noha

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie, Vyšetrenie krvi - hladina glukózy v krvi, inzulínu v plazme, C – peptidu (nepriamy ukazovateľ sekrécie inzulínu glykozylovaného hemoglobínu), Odber moču- kvantitatívne vyšetrenie cukru v moči, Orálny glukózový tolerančný test, Iné diagnostické metódy

Liečba:

DM 1. typu

1.Konzervatívna- substitučná – podávanie krátkodobo, alebo dlhodobo pôsobiacich inzulínov

2. Diabetická diéta č. 9.

3. Operačná liečba - transplantácia segmentu pankreasu

4. Selfmonitoring - sebakontrola

DM 2. Typu

1. Konzervatívna- perorálne antidiabetiká, inzulín krátkodobo, alebo dlhodobo pôsobiaci

2. Diabetická diéta č. 9. prípadne v kombinácii s redukčnou diétou č. 8

3. Kondičná rehabilitácia

4. Celkové pravidelné sledovanie- vitálne hodnoty, príjem a výdaj tekutín, príjem potravy

Obezita

- je to chorobné zvýšenie telesnej hmotnosti podmienené nadmerným hromadením telesného tuku, nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku z rôznych príčin, dochádza k nej ak je príjem energie väčší ako výdaj

Sekundárna obezita - vyskytuje sa zriedkavo a je súčasťou niektorých endokrinných ochorení (pri ochoreniach žliaz s vnútorným vylučovaním)

Metabolický syndróm - obezita je súčasťou viacerých všeobecne známych rizikových faktorov tzv. metabolického syndrómu, ktorý sa žiaľ stáva fenoménom modernej doby, ak nejaká choroba ohrozuje civilizované krajiny naozaj masovo, je to práve metabolický syndróm, nazýva sa totiž aj ako choroba z blahobytu - jeho rozvoj predurčuje nevhodný životný štýl

Metabolický syndróm - obezita a nedostatok cvičenia vedie k inzulínovej rezistencii

- inzulínová rezistencia zvyšuje hladinu LDL (zlého) cholesterolu a krvných triglyceridov  a znižuje hladinu HDL (dobrého) cholesterolu

- toto môže viesť k vytváraniu tukového povlaku na stenách tepien a časom môže spôsobiť kardiovaskulárne ochorenie, krvnú zrazeninu či mozgovú príhodu, inzulínová rezistencia taktiež zvyšuje hladinu inzulínu a glukózy v krvi, chronicky zvýšená hladina glukózy následne poškodzuje cievy a orgány ako sú obličky a môže viesť k cukrovke, kvôli vysokej hladine inzulínu sa v obličkách zadržiava priveľa sodíka, ktorý následne zvyšuje krvný tlak a vedie k hypertenzii

Príčiny:

- príčinou je najčastejšie kombinácia väčšieho energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických vplyvov, spôsob výživy v detstve, v organizme nastávajú metabolické zmeny, ktorých výsledkom je zvýšená syntéza (tvorba) a ukladanie tukových látok

- podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa stupeň obezity určuje podľa tzv. hmotnostného indexu (index telesnej hmotnosti – body-mass index, BMI) vyšším ako 30, tento index nie je sám o sebe dostatočne presný, pretože nezohľadňuje podiel hmotnosti svalov a kostí vzhľadom k celému telu, najjednoduchším ukazovateľom vzniku obezity je - obvod pása v cm, (ktorý je najpresnejším ukazovateľom)

Príznaky:

- postupné zvyšovanie tukových zásob v tele, ukladanie tuku v podkoží, u mužov na bruchu, u žien na bokoch, stehnách a v podbruší

Vyšetrovacie metódy:

diagnostika metabolického syndrómu, nadmerná hmotnosť s obvodom pása väčším ako 94 cm u mužov a väčším ako 80 cm u žien, vyšší krvný tlak viac ako 130/85, hladina triglyceridov nalačno viac ako 1,7 mmol/l, hladina HDL cholesterolu nalačno je menej ako 1,0 mmol/l u mužov a menej ako 1,3 mmol/l u žien, hladina krvného cukru (glykémie) nalačno viac ako 5,6 mmol/l, bielkoviny v moči viac ako 20mg/mmol, už prítomnosť troch ukazovateľov súčasne, potvrdzuje výskyt metabolického syndrómu

Liečba: je založená na dvoch základných princípoch:

1. Úprava životného štýlu- udržiavanie zdravej hmotnosti, spôsob stravovania, pohybová aktivita                                                                                                                                 

2. Obmedzenie príjmu energie v potrave

3. Zvýšenie výdaja energie telesným pohybom

(16.) Anatómia ucha a oka

Ucho - Delíme ho na 3 časti:

1. Vonkajšie ucho,2. Stredné ucho,3. Vnútorné ucho

1. Vonkajšie ucho – (auris externa)

- sa skladá z Ušnice, Vonkajší zvukovod, v mieste lievikovitého zúženia prechádza do vonkajšieho zvukovodu, na chrupkovitú časť zvukovodu nadväzuje kostená časť, ktorá sa končí bubienkom

Bubienok – (membrana tympani)

- oddeľuje vonkajšie ucho od stredného ucha, zvukové vlny privádzané vonkajším zvukovodom, rozochvievajú bubienok a ten prenáša kmity na sluchové kostičky v strednom uchu

2. Stredné ucho – (aurix media)

- stredoušná dutina je spojená s nosohltanom, sluchovou Eustachovou trubicou, ktorá slúži na vyrovnávanie tlaku vzduchu

Okrem toho sa tu nachádzajú 3 sluchové kostičky:

1. Kladivko, 2. Nákovka, 3. Strmienok

- ktoré prenášajú chvenie z bubienka do vnútorného ucha                                               

3. Vnútorné ucho – (auris interna)

- je to úplne uzavretý priestor vo  vnútri spánkovej kosti, nachádza sa tu vlastný sluchový ústroj, tvorí ho blanitý slimák a vnútri slimáka sa nachádza sluchový receptor – cortiho orgán, vďaka ušiam počujeme, ale aj vnímame polohu a pohyb hlavy, čo je nevyhnutné na udržanie rovnováhy, významnú úlohu pri udržiavaní rovnováhy zohráva predsieň vnútorného ucha - polkruhové kanáliky a blanité váčky, tu sa nachádzajú receptory polohy a pohybu hlavy, toto miesto nazývame vestibulárny ústroj

Zrak- zrakový ústroj tvorí:

1. Očná guľa, 2. Prídavné zariadenia oka (okohybné svaly, viečka, slzný aparát)

1. Očná guľa – (bulvus oculi) - je veľmi pohyblivá a spočíva na tukovom vankúšiku, ktorý zabraňuje poškodeniu oka pri nárazoch na kostený podklad očnice

Stena očnej gule má 3 vrstvy:

1. Väzivový obal – vonkajší – obsahuje bielko, 2. Cievovka – stredná vrstva, 3. Sietnica – vnútorná vrstva

1. Bielko – seléra – vonkajšia vrstva

- je to väzivová blana, ktorá tvorí pevný obal okolo očnej gule a upínajú sa do nej okohybné svaly, je tvorená hustým kolagénovým väzivom a obsahuje veľmi málo ciev a preto je biela, vpredu je krytá spojovkou, čo je jemná citlivá vrstva pokrývajúca bielko , v prednej časti prechádza bielko do priehľadnej rohovky, ktorá má tvar hodinového sklíčka

2. Cievovka – chorioidea – stredná vrstva

- je bohato zásobená cievami, ktoré slúžia na výživu bielka a sietnice, od okrajov vráskovca vybiehajú tenké vlákna na ktoré sa pripája šošovka, ak sa sval stiahne, ťah vláken povolí a šošovka sa vlastnou pružnosťou vyklenie a naopak pri uvoľnení svalu a šošovka sploští - takto sa mení jej svetelná lomivosť – akomodácia, vpredu odstupuje od vráskovca – dúhovka a v jej strede je kruhovitý otvor zrenica

3. Sietnica – retina – vnútorná vrstva- je to jediné miesto v oku, kde sú uložené receptory – schopné reagovať na svetelné podnety, nazývame ich tyčinky a čapíky:

Tyčinky - je ich asi 120 miliónov, sú určené na čierno biele vnímanie

Čapíky- je ich 6 miliónov, slúžia na farebné videnie, miestom najostrejšieho videnia tzv. žltá škvrna sietnice je tam najviac receptorov

Slepá škvrna sietnice – nenachádzajú sa tu  nijaké tyčinky a čapíky - v sietnici sa začínajú vlákna zrakového nervu, ktorý privádza svetelné podnety do mozgu

zrakového centra; vnútorné priestory očnej gule vypĺňa komorový mok a sklovec

Ako vzniká obraz , ktorý vidíme

- lúče svetla vstupujú do oka rohovkou, kde sa čiastočne lámu, rohovka poskytuje väčšinu optickej mohutnosti oka, láme lúče svetla tak, aby sa zbiehali, čo umožňuje vznik ostrejšieho obrazu na sietnici, lúče potom prechádzajú priehľadnou šošovkou, ktorá zmenou svojho tvaru doostrí obraz. Svetelné lúče potom prechádzajú komorovým mokom a sklovcom a končia na sietnici, kde sa tvorí prevrátený obraz

Glaukóm – zelený zákal

- definuje sa ako chorobné stavy oka, pri ktorých dochádza k progresívnemu poškodzovaniu papily zrakového nervu, hovorí sa mu aj neuropatia zrakového nervu - poškodzuje sa zrakový nerv a sietnica, čo vedie k úbytku zorného poľa

Príčiny:

- zvýšený vnútroočný tlak (nad 21 mmHg) , poruchy odtoku vnútroočnej tekutiny , zmeny na papile zrakového nervu - degenerácia nervových vlákien zrakového nervu môže byť zapríčinená nedostatočným cievnym zásobením v dôsledku aterosklerózy, hypertenzie, diabetu, vek – najčastejšie po 60. roku života, rodinný výskyt, myopia – krátkozrakosť, diabetes melitus, migréna, dlhodobé užívanie kortikoidov, úraz oka

Príznaky: Pri akútnom záchvate:

- bolesť oka a jeho okolia, nauzea, vracanie, hmlisté videnie, začervenanie oka, rozšírenie zreníc, opuch rohovky, vnútroočný tlak – 40 – 60 – mm Hg

Pri chronickom priebehu:

- prechodné hmlisté videnie, videnie dúhových kruhov okolo svetiel večer, mierne bolesti hlavy, striedavý výstup a pokles vnútroočného tlaku

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza,Vyšetrenie:

-    ostrosti zraku – tabuľky, optotypy

-    predného segmentu oka – mikroskopom

-    očné pozadie – oftalmoskop

-    zorné pole – perimetrom

-    uhol prednej očnej komory oka – pomocou štrbinovej lampy a očného zrkadielka – gonioskopia

-    meraním vnútroočného tlaku – tonometer

Liečba:

1. Medikamentózna- antiglaukomatiká v kvapkách – lieky zlepšujúce stav zrakového nervu

2. Laserová liečba, 3. Operačná liečba

- glaukóm sa nedá vyliečiť, len udržiavať včas začatou liečbou

Zápal stredného ucha - otitída

- infekciu najčastestejšie vyvolávajú baktérie a vírusy, môže prebiehať ako samostatné ochorenie alebo ako komplikácia iných ochorení – nádcha, chrípka, osýpky

- zápal môže byť:

1. Hnisavý – nehnisavý, 2. Akútny – chronický

Príčiny:

- ako komplikácia iných ochorení – nádcha, chrípka, osýpky

Zápal stredného ucha - býva najčastejšie spojený so zápalom nosohltana, spôsob prenosu infekcie z nosohltana do stredného ucha: Eustachovou trubicou

Zápal vnútorného ucha - vzniká buď preniknutím infekcie z okolia, alebo krvnou cestou, napr. pri detských infekčných ochoreniach

Príznaky:

1. Subjektívne

- prudká pichavá bolesť v uchu, bolesť hlavy. Nechutenstvo, únava, malátnosť

2. Objektívne

- výskyt serózneho alebo hnisavého exsudátu, zhoršený sluch, teplota, horúčka

Vyšetrovacie metódy:

1. Anamnéza- terajšie ochorenie, osobná a alergologická, 2. Fyzikálne vyšetrenie- pohľad – otoskopia,pohmat , 3. Laboratórne vyšetrenie- biochemické vyšetrenie krvi – FW, mikrobiologické vyšetrenie – výter z ucha, nosa, 4. RTG – prínosových dutín, 5. Funkčné vyšetrenie sluchu – skúška rečou, ladičkami, audiometrom, 6. Otoskopia- vyšetrenie vonkajšieho zvukovodu a blany bubienka

Liečba:

Medikamentózna: ATB – podľa citlivosti, analgetiká, antipiretiká, lokálna aplikácia obkladov, kvapky do ucha

Chirurgická:incízia blany bubienka – prederavenie, odstraňovanie exsudátov z vonkajšieho zvukovodu

(17.) Klinický obraz infekčných chorôb

1. Inkubačné štádium- mikroorganizmus potrebuje čas, aby sa rozmnožil

2. Prodromálne štádium- najprv sa objavia príznaky, ktoré nie sú typické pre danú chorobu, horúčka, únava, bolesť hlavy...

3. Štádium typických príznakov- nastávajú po prodromálnom štádiu, zmeny na jednotlivých orgánoch, napr. hrubé črevo

4. Komplikácie - pri niektorých infekčných ochoreniach sa vyskytujú často napr. zápal srdcového svalu

5. Štádium rekonvalescencie- je rôzne, organizmus po chorobe je menej odolný

6. Následky - poškodenie organizmu po chorobe, môžu byť aj trvalé napr. poškodenie pečene

7. Imunita - sa vytvára proti danej nákaze

8. Odchýlky- od typického priebehu sú časté, bezpríznaková infekcia – ide o ľahkú nákazu, latentná – skrytá – choroba vzplanie až po znížení odolnosti organizmu, ambulantný priebeh – choroba plynie ľahko, hypertoxický priebeh – búrlivý priebeh

Salmonelóza – akútna gastroenteritída

- prudké infekčné ochorenie zapríčinené mikróbmi z rodu salmonella, k najôležitejším brušným nákazam patrí brušný týfus, paratýfusy a ostatné salmonelózy spôsobujúce hnačkové ochorenia

Príčiny:

- prenos zo zvierat na ľudí, nákazu rozširujú vtáky a hlodavce – výlučkami, nákaza u ľudí vzniká alimentárnou cestou – kontaminované potraviny – mäso a najmä vajcia, porušenie základných hygyienických pravidiel

Príznaky:

1. Subjektívne

Nauzea, bolesti brucha, slabosť, únava, hnačka, vracanie

2. Objektívne

zvýšená TT – až 39°C a viac, suchá, bledá koža, vpadnuté brucho, mierne zväčšená pečeň, schvátenosť

Inkubačná doba je 6 – 48 hod.  - chorému hrozí dehydratácia, ochorenie môže prebiehať asymptomaticky – bez príznakov

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenia, Laboratórne vyšetrenia - mikrobiologické vyšetrenie  - stolice,  moču, vývratkov, zvyškov potravy

biochemické vyšetrenie krvi – ASTRUP, CRP, Na, K, Cl, hematologické vyšetrenie krvi – FW, KO, hemokultivácia

Liečba:

1. Symptomatická – podľa príznakov ochorenia- dôležitá rehydradácia organizmu – tekutiny ústami alebo infúzie

2. Farmakologická- chemoterapeutiká – Endiaron tabl., probiotiká, ATB v prípade komplikácií

Vírusové hepatitídy

- tvoria ich skupiny chorôb vyvolávaných primárne hepatotropnými vírusmi, ktoré spôsobujú zápalové až nekrotické zmeny pečene

Podľa typu vírusov rozoznávame Hepatitídu - A, B, C, D, E, G

Jednotlivé typy sa líšia: dĺžkou inkubačného času, spôsobom prenosu, tendenciou prechodu do chronickej podoby

Príčiny:

Vírusová hepatitída typu A- inkubačný čas sa pohybuje v rozpätí 15-50 dní, choroba špinavých rúk, spôsobuje ju heparnavírus, chorí ho vylučujú v stolici 1 – 2 týždne pred začiatkom ochorenia, prameňom pôvodcu nákazy je iba chorý človek, prenos sa uskutočňuje fekálno-orálnou cestou, ochorenie sa prejavuje tráviacimi ťažkosťami, ikterom – žltým sfarbeným sklér a pokožky, zvýšené pečeňové enzými (AST, ALT, GMT)

Vírusová hepatitída B a C- pacient je pozitívny na antigén HBsAg, sú to nebezpečné infekcie hlavne preto, že prechádzajú do chronického zápalu pečene (hepatitídy), prenos nákazy je výlučne krvnou cestou (transfúzie, nesterilné ihly a iné inštrumenty v zdravotníctve, a u toxikomanov), pri hepatitíde B je možný prenos z matky na  dieťa transplacentárne, u vírusovej hepatitíde C je prenos z matky na dieťa zriedkavý, prenos medzi sexuálnymi partnermi, proti vírusovej hepatitíde B existuje očkovacia látka proti hepatitíde C zatiaľ ešte nie je vyvinutá očkovacia látka

Príznaky:

- ochorenie sa prejavuje tráviacimi ťažkosťami, ikterom – žltým sfarbeným sklér a pokožky, zvýšené pečeňové enzými (AST, ALT, GMT)

1. Preikterické štádium

 príznaky ako pri chrípke, zvýšená TT, bolesť celého tela, bolesť hlavy a kĺbov, katar HDC, gastrointestinálne príznaky, nechutenstvo, vracanie, nauzea, kožné príznaky, svrbenie, exantém

 2. Ikterické štádium

 zjavuje sa žltačka na sklerách a koži, nechutenstvo, slabosť, bolesť v nadbrušku, moč je tmavý – znižuje sa diuréza - množstvo moču  za 24 h, stolica je bledá, pečeň je zväčšená, zväčšená je aj slezina, na jazyku je bledý povlak

 3. Postikterické štádium

pacienti už nemajú subjektívne ťažkosti,objektívny nález a laboratórne zmeny sa normalizujú

Vyšetrovacie metódy:

Anamnéza, Fyzikálne vyšetrenie, Laboratórne vyšetrenie:

-    Biochemické vyšetrenie krvi

-    pečeňové testy – AST, ALT, ALP, cholesterol, bilirubín, albumín

-    Hematologické vyšetrenie – FW, KO    

-    Sérologické vyšetrenie - protilátky – anti – HAV, Hbsg - austrálsky antigén, IgM, IgG

-    Biochemické vyšetrenie - moču a stolice

USG,Biopsia pečene

Liečba

1. Farmakologická- infúzie 5% glukózy

- hepatoprotektíva – Hepabene, Esancial forte, Lipovitan, vitamín – C, B- komplex, vitamíny, antihistaminiká – Dithiaden, antivírusové prípravky – Interferón Alfa, kortikoidy – pri závažných formách Prednison

2. Nefarmakologická- dietoterapia, sacharidová strava s nízkym obsahom tuku – 0S, 4S, 4,súčasťou liečby je úprava životosprávy, diéta pečeňová – 6 mesiacov