ZKC:Ochorenia srdcovo-cievneho systemu, Ochorenia tráviaceho systému, Ochorenia dýchacieho systému

Choroby srdcovo-cievneho systému

1/6
Choroby srdca – poruchy srdcového rytmu(arytmie, dysrytmie)
Srdce pracuje ako pumpa na podklade elektrických impulzov. Elektrický podnet na činnosť srdca je
generovaný špeciálnou skupinou buniek v hornej časti pravej predsiene – tzv. sínusový uzol - za normálnych
okolností, tu vznikajú vzruchy, ktoré potrebuje srdce pre svoju činnosť(srdcová automácia).
Poruchy srdcového rytmu (arytmie) sú zapríčinené nesprávnym vytváraním, časovaním a/alebo vedením
príslušných elektrických impulzov.
Väčšina arytmií má organickú príčinu. Najčastejšie sú to rôzne ochorenia srdca. Dysrytmie niekedy vznikajú
aj pre mimosrdcové príčiny(veľká strata krvi, poruchy vnútorného prostredia, zvýšená funkcia štítnej žľazy,
predávkovanie digitálisovými prípravkami(kardiotiká).
Poruchy srdcového rytmu(arytmie, dysrytmie) sa delia na arytmie vznikajúce:
1. Poruchou tvorby vzruchu
2. Porušeným vedením vzruchu(blokády)
3. Porušenou tvorbou i porušením vedenia súčasne
Klinický obraz arytmií(dysrytmií)/Prejavy/:
- Palpitácia - vnímanie rýchlej, silnej, pravidelnej alebo nepravidelnej činnosti srdca
- Menlivá dýchavica a stenokardia(pri niektorých dysrytmiách sa nedostatočne plnia koronárne tepny
- Klinické znaky nedostatočného prekrvenia mozgu(pocity na omdletie, závrat, slabosť, prechodná
porucha videnia)
- Synkopa(prechodná a krátkotrvajúca strata vedomia)
- Náhla smrť pri niektorých(tzv. zhubných) arytmiách
Arytmie z porušenia tvorby vzduchu
- Respiračná arytmia – vzniká: kolísaním aktivity sínusového uzla a v závislosti od dýchania( pri vdychu
sa srdcová frekvencia zvyšuje a pri výdychu spomaľuje). Vyskytuje sa u zdravých osôb
- Sínusová bradykardia – (frekvencia nižšia než 50/min) vyskytuje sa u trénovaných športovcov,
zdravých ľudí v spánku, pri zníženej funkcií štítnej žľazy a pri podávaní niektorých liekov(digitális,
betablokátory)
- Sínusová tachykardia – (frekvencia nižšia než 100/min) býva pri rozčúlení, strachu a úzkosti, zvýšenej
teplote ako kompenzačný mechanizmus pri hroziacom znížení minútového srdcového výdaja
- Kmitanie(flutter), mihanie(fibrilácia) predsiení – sú časté arytmie spôsobene tým, že sa patologicky
tvoria vzruchy v heterotopných(nenormálne uložených) ložiskách v predsiení.
- Komorové dysrytmie – ich príčinou sú vzruchy vychádzajúce z rôznych heterotopných centier
v komorách – komorová extrasystola alebo fibrilácia komôr - nepravidelné chvenie svalových vlákien
srdca, vzniká neschopnosť prečerpávať krv, čo môže zapríčiniť aj úplnú zástavu krvi.
Arytmie z porušeného vedenia vzruchu
Najčastejšia je porucha vedenia medzi predsieňami a komorou – predsieňovo-komorová blokáda, následne
môže nastať Adamsov-Stokesov syndróm – srdcová synkopa. Najdôležitejšou liečebnou metódou pri
blokádach vedenia je kardiostimulácia
Arytmie pri zmiešanej poruche tvorby a vedenia vzruchu
Patria sem rozličné typy predsieňovo-komorových disociácií - keď predsiene a komory pulzujú nezávisle od
seba. Patrí sem aj preexcitácia - zrýchlené vedenie vzruchov(syndróm WPW)
Diagnostika arytmií
- Fyzikálne a elektrokardiografické vyšetrenie
Komplexná liečba arytmií
- Farmakoterapia – antiarytmiká
- Liečebný elektrický výboj(elektroimpulzoterapia) :
ZKC-Choroby srdcovo-cievneho systému
2/6
- Kardioverzia – je liečebná metóda nepravidelnej činnosti srdca elektrickým výbojom, ktorý zruší
nepravidelný srdcový rytmus (fibrilácia predsiení, flutter predsiení, komorová tachykardia) a
navodí pravidelný sínusový rytmus.
- Defibrilácia – zrušenie impulzov vychádzajúcich chaoticky z mnohých heterotopných centier
v komorách.
- Kardiostimulácia – činnosť srdca sa stimuluje umelými elektrickými podnetmi
Ischemická choroba srdca(ICHS)
Je ochorenie spôsobené nedostatočným prívodom kyslíka do myokardu (srdcového svalu)vzniká vtedy, ak
požiadavky na prívod kyslíku do svalu sú väčšie ako je ho potrebné množstvo dodať. Táto schopnosť je znížená vtedy,
ak sú cievy, zabezpečujúce prekrvenie srdcového svalu (koronárne artérie/vencovité tepny/) postihnuté
chorobným procesom – ateroskleróza
Príčinou ICHS je zúženie vencovitých tepien spôsobené aterosklerózou. Nedostatočné prekrvenie srdcového
svalu(ischémia) zapríčiní nedostatočný prívod kyslíka do myokardu, čím vzniká hypoxia.
Najzávažnejšie funkčné následky hypoxie srdcového svalu:
- Poruchy metabolizmu srdcového svalu
- Zmeny elektrických vlastností srdca
- Porucha mechanickej funkcie srdca
Formy ICHS:
akútne – nestabilná angina pectoris, akútny infarkt myokardu, náhla smrť
chronické – stabilná angina pectoris, obehová nedostatočnosť pri ICHS, ICHS klinicky asymptomatická, stav
po infarkte myokardu
Angina Pectoris(všeobecne):
Angína pectoris je najčastejším prejavom ischemickej choroby srdca. Pri tejto chorobe koronárne artérie
(vencové tepny), ktoré zásobujú srdcový sval, nie sú schopné dodať potrebné množstvo kyslíka. Každé
zvýšenie jeho potreby, napr. pri cvičení, strese, vystavení sa chladu alebo po požití ťažkej potravy, vyvolá
ischémiu. Ischémia je stav, pri ktorom istá časť srdcového svalu nemá dostatok kyslíka. Najčastejšie príznaky
sú bolesť a pocit ťažoby, niekedy sa navyše alebo namiesto toho môže vyskytnúť dýchavičnosť.
Stabilná angina pectoris( patrí medzi chronické formy ICHS):
Prejavuje sa stenokardiami. Stenokardia je náhle vzniknutá bolesť na prsiach(zvieravá bolesť na hrudníku),
ktorá má typický charakter, lokalizáciu i trvanie. Je spôsobená nedostatočným prívodom krvi do myokardu.
Bolesť trvá krátko a priaznivo reaguje na prerušenie námahy, či odstránenie iných vyvolávajúcich faktorov
a na podanie nytroglycerínu.
Na prevenciu a/alebo liečbu sa používajú:
Nitroglycerín(patrí medzi nitrity) a ďalšie nitráty –priaznivo ovplyvňujú perfúziu* krvi vencovitými tepnami,
pri akútnom záchvate sa kladú pod jazyk alebo sa aplikujú vo forme spreja, alebo injekcií do žily, obchádzajú
tak pečeň, kde sa stráca ich účinok. Podaný Nitroglycerín tak účinkuje okamžite, preruší tak záchvat angíny.
Pri prevencii sa užívajú v tabletách s dlhodobým účinkom a v podobe náplasti, z ktorej sa účinná látka pomaly
vstrebáva do kože. (*-prietok)
Nestabilná angina pectoris(akútna forma ICHS):
Vyznačuje sa stenokardickou bolesťou(zvieravá bolesť na hrudníku), ktorá sa často opakuje. Nestabilná
angina pectoris môže vyústiť do skutočného infarktu.
Infarkt Myokardu:
Infarkt myokardu je vážne ochorenie spôsobené ischemickou maláciou až nekrózou určitej časti srdcového
svalu. Základom patologickoanatomických zmien je zvyčajne ateroskleróza koronárnych tepien a uzáver
niektorej vetvy koronárnej tepny trombom.
Klinický obraz(Príznaky): Charakteristická je náhla prudká bolesť zvieravého a pálivého charakteru na
hrudníku. Vystreľuje do horných končatín, krku, chrbta. Trvá hodiny až dni, nereaguje na nitroglycerín,
ZKC-Choroby srdcovo-cievneho systému
3/6
prípadne len nepatrne. Je spojená s úzkosťou a často so strachom zo smrti. Chorý je spotený, bledý. Niekedy
sa vyskytuje dýchavica, nevoľnosť a vracanie. Pulz je zrýchlený, časté sú poruchy rytmu.
Diagnostika: Najdôležitejšou diagnostickou metódou je EKG. Podľa zmien na EKG a ich vývoja možno podľa
určiť lokalizáciu infarktu, jeho rozsah a prognózu. Podľa EKG možno rozpoznať aj rôzne poruchy rytmu, ktoré
infarkt často sprevádzajú.
Liečebné opatrenia treba uskutočňovať okamžite po začatí ťažkostí, teda ešte pred prijatím do nemocnice.
Pacient vyžaduje prísny pokoj v ľahu alebo v sede. Treba sa usilovať o psychické upokojenie i pomocou
psychofarmák. Veľmi dôležité je tíšenie bolesti. V nemocnici sa pacient umiestňuje na jednotku intenzívnej
starostlivosti alebo na špecializovanú koronárnu jednotku. Tu sa nepretržite a intenzívne sleduje, lieči a
ošetruje. Liečba akútneho infarktu spočíva predovšetkým v zvládnutí komplikácií, najmä porúch rytmu a
srdcovej nedostatočnosti, v priaznivom ovplyvnení veľkosti infarktového ložiska. Veľkosť infarktového ložiska
sa ovplyvňuje týmito liečebnými opatreniami:
- Zníženie energetických nárokov na srdcový sval
- Farmakologickým ovplyvnením nárokov myokardu
- Úsilím o obnovenie perfúzie krvi koronárnou tepnou
Vždy zostáva najdôležitejšia primárna a sekundárna prevencia:
Obmedziť spotrebu alkoholu na maximum jeden pohár (pohárik) alkoholu denne, prestať fajčiť , obmedziť
pitie čiernej kávy (odvodňuje), dostatok pohybu (chôdza, beh), vyhýbanie sa stresom, redukcia hmotnosti,
dostatok tekutín, ľahká strava najmä v lete , dostatok vitamínov najmä v ovocí a zelenine, antioxidancia,
pravidelné preventívne vyšetrenia, dostatok odpočinku a spánku, liečba rizikových faktorov (vysoký tlak,
cukrovka, vysoký cholesterol)
Rizikové faktory ICHS:
Hyperlipoproteinémia*, cukrovka a poruchy metabolizmu cukrov, stres najmä psychosociálny, fajčenie,
vysoký krvný tlak, obezita, telesná nečinnosť, genetické faktory
*- predstavuje skupinu metabolických ochorení hromadného výskytu, ktoré sú charakterizované zvýšenými hladinami
lipidov a lipoproteinov v plazme. Sú dôsledkom zvýšenej syntézy alebo zníženého katabolizmu (odbúravania) častíc,
ktoré transportujú cholesterol - CH a triglyceridy - TG v plazme. Hyperlipoproteinémia nie je obezita!!
Srdcové chyby
- Zúženie dvojcípej chlopne(stenóza mitrálnej chlopne)
- Nedomykavosť dvojcípej chlopne(mitrálna insuficiencia)
- Zúženie aortálnej chlopne(stenóza aorty)
- Nedomykavosť aortálnej chlopne(insuficiencia aorty)
- Kardiomypatia
- Neurocirkulačná asténia
Hypertenzia
- Je najčastejším kardiovaskulárnym ochorením
- Znamená chronické zvýšenie tlaku
- Dolná hranica vysokého tlaku u dospelých: TK 160/95 mmHg
Primárna hypertenzia :
Samostatné ochorenie bez známej príčiny, má rozličné vývojové štádiá a vážne následky, predovšetkým
postihnutie niektorých druhov orgánov(srdce, mozog, obličky)
Na vzniku primárnej hypertenzie sa zúčastňuje viac činiteľov súčasne, vznik uľahčujú aj dedičné faktory,
vysoký prívod soli potravou, obezita, psychosociálne stresové faktory. Dôležitým patogenickým
mechanizmom vzniku hypertenzie je zvýšená reaktivita ciev na niektoré podnety.
V začiatočných štádiách nie sú na obehových ústrojoch ani iných orgánoch nijaké zmeny – to svedčí o tom, že
hypertenzná choroba je primárnym ochorením. Pri ďalšom trvaní hypertenzie je zaťažený predovšetkým
krvný obeh, na cievach sa postupne rozvíjajú arterosklerotické zmeny. Zaťažené je ľavé srdce, hrubne ľavá
ZKC-Choroby srdcovo-cievneho systému
4/6
srdcová komora. Najpokročilejšie štádiá hypertenznej choroby sú charakterizované postihnutím jednotlivých
orgánov.
Hypertenzia sa diagnostikuje pri preventívnej prehliadke – pri nameraní vysokého tlaku 3x po sebe v tých
istých podmienkach a hodnoty musia byť opakovane nad normu. Vtedy sa pacient považuje za hypertonika.
Pri hypertenzií sú typické prejavy ischemickej choroby srdca, nedostatočnosť ľavého srdca, symptómy
postihnutia ústrednej nervovej sústavy(bolesť hlavy, nespavosť, psychické zmeny). Najzávažnejším
následkom postihnutia mozgu sú cievne mozgové príhody(krvácanie do mozgu...). V koncových štádiách
hypertenzie sa môžu vyskytovať príznaky zlyhania obličiek.
Liečba: životospráva, diéta(zníženie prívodu soli...), farmakoterapia(hypotenzíva: niektoré diuretiká, látky
pôsobiace na sympatikový nervový systém(betablokátory),vazodilatačné látky(rozťahujú cievy).
Sekundárna hypertenzia :
má známu príčinu, je vyvolaná chorobami iných orgánov.
Choroby ciev
Ateroskleróza(kôrnatenie tepien)
Je dlhodobo prebiehajúce ohorenie spôsobené ukladaním aterogénnych látok(aterosklerózu tvoriacich),
predovšetkým lipidov, v stene tepny. Vedie k postupnému zužovaniu priesvitu tepny, ktorá sa môže tiež
úplne uzatvoriť. To potom vedie k poruchám tkanív a orgánov, ktoré tepna vyživuje. Ak dôjde k úplnému
uzáveru tepny, a tým i k úplnému prerušeniu prístupu živín, predovšetkým kyslíka, postihnuté tkanivá
väčšinou odumierajú.
Na vzniku a vývoji aterosklerózy sa zúčastňuje viacero činiteľov:
Nadbytok aterogénnych látok v krvi – lipidy
Porucha endotelu(výstelky) tepien
Rizikové faktory – vnútorné rizikové faktory:
- Genetické faktory
- Pohlavie(u mužov sa vyskytuje častejšie
- Vek
- Zvýšená koncentrácia lipidov
- Vysoký krvný tlak
Vonkajšie rizikové faktory:
- Fyzická neaktivita
- Fajčenie
- Obezita
Okrem spomenutých rizikových faktorov existujú aj faktory vysoko pravdepodobné: psychosociálne faktory,
záťaže vonkajšieho prostredia, metabolické poruchy
Klinický obraz: závisí od toho, ktorá časť cievneho systému je najviac postihnutá a aké sú kombinácie
miestnych zmien tepny(zúženie, uzáver, aneuryzma, ruptúra aneuryzmy). Začiatočné štádia choroby bývajú
bez príznakov alebo sú príznaky netypické a nešpecifické. Charakteristický obraz vzniká vtedy, keď sú
aterosklerotické zmeny pokročilejšie a sú lokalizované v určitej časti krvného obehu.
Liečba sa zameriava na jednotlivé klinické prejavy a komplikácie aterosklerózy.
Zúženia a uzávery tepien
Tepnové patologické procesy môžu tepnu zúžiť(vytvoriť stenózu) prípadne ju úplne uzavrieť. Zúženie tepny je
najčastejšie spôsobené aterosklerózou, úplný uzáver tepny zvyčajne embolom alebo trombózou. Trombóza
tepny sa spravidla vyvíja na mieste ťažkých aterosklerotických zmien.
Akútne uzávery periférnych tepien
Akútny uzáver periférnej tepny je spôsobený embolom alebo trombózou. Najčastejšou príčinou embólie je
zrazenina uvoľnená zo srdca, často sú postihnuté tepny na dolných končatinách a horných končatinách.
ZKC-Choroby srdcovo-cievneho systému
5/6
Hlavným príznakom pri akútnom uzávere periférnej tepny je prudká bolesť v končatine, končatina je studená
a zmodravelá (cyanotická), pretože nie je dobre prekrvená.
Embolus možno odstrániť chirurgicky – emboloktómiou alebo špeciálnymi cievkami.
Z farmakoterapeutického hľadiska sa podávajú lieky proti zrážaniu krvi, na rozšírenie ciev, na rozpustenie
zrazeniny a pod.
Chronické uzávery končatinových tepien
Chronický uzáver končatinových tepien – Bürgerova choroba je zápalové ochorenie ciev ktoré sa prejavuje aj
sťahovavými zápalmi žíl(migrujúce flebitídy). Postihuje mužov, fajčiarov.
Príznakom je únavnosť postihnutej končatiny a „studená noha“(nedostatočne prekrvená). Neskôr sa zjaví
typický príznak – intermitentná klaudikácia(interminentný – prerušovaný, striedavý; klaudikácia – krívanie).
Je to prudká bolesť vznikajúca pri námahe(bolesť núti chorého aby kríval). Trvalá bolesť poukazuje na kritický
stav prekrvenia – chorému hrozí gangréna periférnej časti končatiny.
Objektívne príznaky sú zle hmatateľný pulz alebo nehmatateľný pulz na periférnych tepnách, zmena farby
postihnutej končatiny. Chorí sú náchylní na vznik infekcií už pri nepatrných poraneniach.
Liečba sa usiluje predovšetkým o odstránenie uzáveru cievneho riečiska(cievna chirurgia)
Vazodilatácia- rozšírenie ciev, používajú sa vazodilatanciá zväčša vo forme vnútrožilových infúzií(Trental,
Agapurin).Zvyšovanie prietoku krvi dolných končatín cvičením
Kŕčové žily(varixy)
Varixy sú vakovito rozšírené a vinuté povrchové žily na dolných končatinách. Má ich každý šiesty dospelý
človek, oveľa častejšie ženy.
Na vznik varixov sa uplatňujú predovšetkým genetické vplyvy, vznik podporujú aj mechanické vplyvy(dlhé
státie, nadmerná hmotnosť, časté gravidity, insuficiencia žilových chlopní
Medzi komplikácie varixov patria predovšetkým povrchové zápaly žíl.
Zápal povrchových žíl(flebitída)
Časté ochorenie, ktorého hlavný etiologickým činiteľom(príčina) je miestna žilová stáza, ktorá vedie
k poškodeniu žilovej steny a žilový zápal potom k trombóze. Vyvolávajúcim činiteľom býva drobný úraz,
miestne pôsobiaci vonkajší tlak či nadmerná žilová námaha. Flebitída môže vzniknúť aj na základe
poškodenia žilovej steny liečebnými a diagnostickými výkonmi ako je napríklad injekcia, infúzia či
katetrizácia.
Komplexná liečba povrchových zápalov žíl spočíva v podávaní protizápalových liekov – napr. deriváty
pyrazolónu per os. Význam má aj podávanie týchto liekov vo forme masti na postihnuté miesto. Využíva sa
tiež kompresná liečba – tlak pružného(elastického) ovínadla – zlepšuje prietok krvi. Nosenie kompresných
pančúch zlepšuje krvný prietok a môže pomôcť zmierniť bolesť a opuch.
Trombóza hĺbkových žíl(thž)
Ide o uzáver hĺbkovej žily(najčastejšie v hĺbke svalov dolných končatín alebo panve) krvnou zrazeninou –
trombom, ktorý je spojený zvyčajne aj zo zápalovou reakciou žilovej steny(tromboflebitída – je to
najzávažnejšie žilové ochorenie).
Hlavným etiopatogenetickým činiteľom je žilová stáza(nahromadenie krvi) pri prechodnom vyradení svalovej
pumpy predovšetkým u ležiacich pacientov.
Klinické príznaky hlbokej žilovej trombózy zahŕňajú opuch, bolestivosť a zmenu farby kože postihnutej
končatiny. Fyzikálnym vyšetrením sa môže zistiť citlivosť lýtka pri pohmate, jednostranný opuch a zvýšená
teplota, farebná zmena kože a rozšírenie (dilatácia) povrchových žíl.
Trombózu hĺbkových žíl možno rozpoznať ultrazvukovými detektormi.
Základným liekom pri liečbe thž je heparín. Najčastejšie v liekovej forme ako masť alebo gél. Tiež sa uplatňuje
liečba antikoagulanciami(Antikoagulanciá – spomaľujú fyziologické krvné zrážanie/napr. warfarín tbl/.)
ZKC-Choroby srdcovo-cievneho systému
6/6
Pri prevencií thž, je dôležité zabezpečenie dobrej funkcie svalovej pumpy žilového obehu. Možno to
dosiahnuť aktívnym pohybom svalov predkolenia. Účinným prostriedkom prevencie trombózy je práve
antikoagulačná liečba.
Chronická žilová nedostatočnosť
Prejavuje sa trvalým opuchom a kožnými zmenami. Je spôsobená obilteráciou(uzavretím) hĺbkových žíl
a funkčnou nedostatočnosťou žilových chlopní. Postihuje dolné končatiny
K prejavom patrí rozšírenie drobných podkožných žíl v oblasti členka, neskôr hnedá hyperpigmentácia a tvrdý
opuch.
Pri liečbe sa uplatňuje vonkajší tlak na postihnuté miesto(kompresná liečba). Lieky ktoré zlepšujú funkciu
žilovej steny sú Anavenol, Cilkanol. Sú to Venofarmaká, ktoré priaznivo pôsobia na vény(zvyšujú tonus –
napätie žilovej steny; potláčajú opuch, zlepšujú mikrocirkulácu
Malý krvný obeh, veľký krvný obeh
Malý(pľúcny) obeh: odkysličená krv
Vystupuje z pravej srdcovej komory. Pred oblúkom aorty sa delí na pravú a ľavú vetvu, ktoré vstupujú do
príslušnej polovice pľúc, kde sa rozkonárujú a obklopujú pľúcne mechúriky. Tu sa krv okysličuje a oxid uhličitý
sa vylučuje do vydychovaného vzduchu. Pľúcne žily vedú okysličenú krv do ľavej predsiene.
Veľký krvný obeh:(telový, systémový) okysličená krv
Začína sa v ľavej predsieni a komore, z ktorej vystupuje srdcovnica(aorta). Tá sa postupne rozvetvuje na
tenšie tepny a tepničky, ktoré sa v tkanivách rozvetvujú na vlásočnicovú sieť. Z vlásočníc vznikajú spojením
postupne hrubšie žily a žilové kmene(HDŽ,DDŽ), ktoré vedú žilovú – odkysličenú krv do pravej predsiene
Pre lepšie pochopenie(prevzaté z wikipédie):
Malý (pľúcny) krvný obeh odkysličená krv
Malý krvný obeh sa začína v pravej komore. Do nej priteká odkysličená krv z pravej predsiene HDŽ a DDŽ. Z pravej
komory vychádza pľúcnica, ktorá sa rozvetvuje na pravú a ľavú pľúcnu tepnu. Tie vedú odkysličenú krv k pravým a ľavým
pľúcam. V pľúcnych kapilárach sa krv okysličí a je ďalej vedená štyrmi pľúcnymi žilami do ľavej predsiene srdca.
Veľký (telový) krvný obeh okysličená krv
Po naplnení ľavej predsiene okysličenou krvou z pľúc sa tlakom krvi otvorí dvojcípa chlopňa (mitrálna chlopňa) a krv
prechádza do ľavej komory. Odtiaľ je vyvrhnutá do srdcovnice (aorty). Aorta potom pokračuje smerom nadol ako
hrudníková aorta a ďalej ako brušná aorta, ktorá sa rozvetvuje na ďalšie menšie tepny, ktorými sa krv dostáva do
kapilárnej siete.
V kapilárnej sieti dochádza k odovzdaniu kyslíka tkanivám výmenou za oxid uhličitý. Odkysličenú krv zbierajú žily z
celého tela, ktoré sa spájajú do väčších a väčších ciev až nakoniec vytvárajú hornú a dolnú dutú žilu. Tie napokon ústia
do pravej predsiene, kam privádzajú odkysličenú krv z celého organizmu
___________________

Ochorenia tráviaceho systému

Strana 1 z 9
OCHORENIA TRÁVIACEHO SYSTÉMU
Anatómia a fyziológia
Trávenie je mechanické a chemické spracovanie prijatej potravy.
Tráviacu sústavu tvoria tráviaca rúra a žľazy:
Tráviaca rúra: prechádza od ústnej dutiny cez hrudníkovú, brušnú a panvovú dutinu. Dĺžka a tvar tráviacej rúry umožňujú štiepenie a vstrebávanie prijatej potravy.
Žľazy: sú pripojené k tráviacej rúre. Veľké samostatné žľazy: príušná žľaza, podsánková a podjazyková slinná žľaza, podžalúdková žľaza a pečeň. Tieto žľazy produkujú sekréty, ktoré sa podieľajú na tráviacich procesoch.
Stenu tráviacej sústavy tvorí:
Sliznica: Vystiela vnútorný povrch tráviacej rúry. Na povrchu sa nachádza sekrét sliznicových žliaz, ktorý udržuje sliznicu vlhkú, chráni ju pred poškodením a uľahčuje posúvanie potravy.
Podsliznicové väzivo: Je to vrstva riedkeho väziva, ktoré pripevňuje sliznicu k svalovej vrstve. Nachádzajú sa tu cievy, nervy a lymfatické uzliny. Táto vrstva tvorí ochranné tkanivo, ktoré zabraňuje prechodu škodlivín do krvi.
Svalová vrstva(svalovina): Tvorí základ steny tráviacej rúry a je najhrubšou vrstvou. Tvorí ju hladké svalstvo (len na začiatku tráviacej rúry- ústna dutina, hltan a horná časť pažeráka) a na konci tráviacej rúry(časť konečníka) je priečne pruhovaná svalovina. Svalová vrstva zabezpečuje posun a premiešanie potravy.
Pobrušnica /peritoneum /:Hladká lesklá blana, prekrývajúca väčšinu orgánov brušnej dutiny.
V úseku, v ktorých tráviaca rúra neprechádza cez brušnú dutinu(hrudník, panva), tvorí jej povrch väzivo – adventácia.
Charakteristické príznaky ochorení tráviaceho systému
Bolesti v bruchu
Bolesti v bruchu Bolesť v bruchu je spontánny pocit na rozdiel od bolestivosti vyvolanej vyšetrovaním. Najčastejšie sa vyskytuje bolesť brucha, ktorá má viscerálny - útrobný pôvod. Príčinou vzniku bolesti je náhle roztiahnutie svalovej steny (pri dutých orgánoch), napnutie puzdra parenchýmových orgánov(tkanivo orgánov (obvykle bunkové) s určitou funkciou), ťah za okružie alebo cievne poruchy. Ak je podnet vyvolávajúci brušnú bolesť intenzívny, bolesť vyžaruje, t.j. prenáša sa. Smer vyžarovania je typický pre určitý orgán a má veľkú diagnostickú hodnotu.
Kolika je krutá bolesť, ktorá sa rytmicky zjavuje a doznieva, má svoj vzostup, vrchol a zostup(objavuje sa v záchvatoch). Celý cyklus trvá zlomok minúty až niekoľko minút. Jednotlivé cykly sú oddelené rôzne dlhými intervalmi. Kolika je typická pre usilovnú peristaltiku(pohyb stien) dutých orgánov snažiacich sa premôcť prekážku pri ohrození priechodnosti (napr. kamienkom v žlčovode alebo močovode), alebo pri dyskinéze - poruche motility(pohyblivosť). Rozlišuje sa žlčníková, obličková a črevná kolika.
včasná bolesť sa zjavuje hneď alebo veľmi skoro po jedení, býva typická pre vred žalúdka
neskorá bolesť vzniká 2-3 hod. po jedle, nalačno alebo v noci (hladová, nočná), svedčí o vrede dvanástnika.
Podobne ako bolesť žalúdka a dvanástnika závisí od jedenia, závisí bolesť konečníka a análneho otvoru od defekácie. Bolesť v bruchu sa niekedy vyznačuje rytmickou závislosťou od jedenia.
Tenezmus je bolestivý pocit nútenia na stolicu, za ktorým nenasleduje prirodzená defekácia a uspokojivý pocit vyprázdnenia. Je príznakom organického ochorenia konečníka.
Dyspepsia
Označujú sa všetky ťažkosti vznikajúce poruchou činnosti tráviaceho systému
žalúdočná dyspepsia (horný dyspeptický syndróm)
- Pocit nepríjemnej plnosti žalúdka
- Aerofágia – zvýšené prehltávanie vzduchu. Je najčastejšou príčinou aerogastrie a je spojená
eruktáciami
ZKC-Ochorenia tráviaceho systému
Strana 2 z 9
- Aerogastria – zvýšený obsah vzduchu v žalúdku.
- Eruktácie – grganie
- Pyróza – pálenie záhy
- Nechuť do jedenia
- Nauzea(nutkanie na vracanie), prípadne vomitus – zvracanie
- Singultus – čkanie
- Ruminácia – osobitý typ vracania u malých detí, ide o opätovné prežúvanie a prehĺtanie
črevná dyspepsia (dolný dyspeptický syndróm)
- Pocit plnosti brucha
- Meteorizmus – zvýšená plynatosť
- Flatulencia – zvýšené vypudzovanie vzduchu z čriev a črevná plynatosť(meteorizmus)
- Škŕkanie a prelievanie črevného obsahu
- Hnačka (diarea)
- Zápcha(obstipácia)
Niekedy bývajú obidva druhy príznakov spojené alebo zmiešané.
Vyšetrovacie metódy:
RTG(Röntgenové vyšetrenie) kontrastnou látkou je báriová suspenzia (Skiabárium), ktorú pacient vypije.
Irigografia metóda dvojitého kontrastu.
CT (počítačová tomografia) patrí k rtg. vyšetreniam. Používa sa na zobrazenie mäkkých tkanivových štruktúr, ktoré sú rtg. vyšetrením ťažko prístupné - pečeň, podžalúdková žľaza.
NMR (nukleárna magnetická rezonancia) slúži taktiež na zobrazenie ťažko znázorniteľných štruktúr.
Špeciálne vyšetrovacie metódy jednotlivých orgánov tráv. systému:
Žalúdok - vyšetruje sa žalúdočný sekrét. Získava sa, ak je to možné, čistá žalúdočná šťava čerpaním sondou nalačno a potom po stimulácii.
Žlčník a žlčové cesty - najdôležitejšou a najrozšírenejšou vyšetrovacou metódou v súčasnosti je ultrasonografia. Ultrazvukom možno zistiť konkrementy(patologicky vytvárané pevné útvary v dutých orgánoch, kamene) v žlčníku a žlčových cestách a iné chorobné zmeny.
Intravenózna cholangiografia - informuje aj o stave žlčových ciest. Kontrastná látka sa podá do žily.
Endoskoipcké metódy gastrofibroskopia, endoskopická retrográdna cholangiopankreatografia rektoskopia, kolonoskopia
Choroby pažeráka:
Pažerák je jednoduchá svalová rúra. Potrava ním prechádza z ústnej dutiny do žalúdka.
Dysfágia je hlavným príznakom chorôb pažeráka. Je to porucha prehĺtania. Chorý má pocit, že mu otrava ostáva za hrudnou kosťou.
Zúženie pažeráka (striktúra) najčastejšou príčinou je nádor alebo poleptanie. Lepkavé látky zapríčiňujú niekedy zápal, inokedy nekrózu. Závisí to od koncentrácie a dĺžky pôsobenia. Nekróza sa hojí väzivovou jazvou, a tým sa pažerák zužuje.
Rozšírenie pažeráka Pažerák môže byť rozšírený po celej dĺžke (ektázia) alebo je rozšírená iba časť steny (divertikul). V divertikule sa hromadí potrava, ľahko tam vzniká zápal. Keď pacient leží môže obsah regurgitovať(spätný pohyb tekutého obsahu dutých orgánov) do úst, alebo infikovaný obsah divertikulu môže vdýchnuť - aspirovať.
Poleptanie pažeráka kyselinami alebo lúhmi je zriedkavé, ale vážne poranenie. Stena pažeráka vo väčšom alebo menšom rozsahu nekrotizuje, môže sa dokonca prederaviť a nastáva zápal medzihrudia.
Poranenie pažeráka vzniká pri prehltnutí kosti, zubnej protézy, pri úmyselnom sebapoškodení, pri forsírovanej gastroskopii, pri pokuse o sondáž a pri niektorých otvorených poraneniach hrudníka. Priebeh a liečba sa líšia podľa toho, čím bolo poranenie spôsobené a v ktorej časti pažeráka sa nachádza
Ochorenia tráviaceho systému
Strana 3 z 9
Krvácanie z pažerákových varixov - ide o pomerne častú komplikáciu pečeňovej cirhózy. Normálne preteká krv z brušných orgánov pečeňou do dolnej dutej žily. Ak je táto prietoková cesta sťažená, vytvorí sa bočný obeh cez žalúdok a pažerák do hornej dutej žily. Krvácanie býva prudké. Dočasne sa dá zastaviť pomocou dvojbalónikovej sondy. Tá sa zavedie do žalúdka spľasnutá a postupne sa obidva balóniky nafúknu tak, že prvým balónikom sa komprimujú varixy kardie a druhým varixy pažeráka. Sonda musí byť pod ťahom. Treťou hadičkou sa žalúdok vyplachuje a odsáva žalúdočný obsah.
Komplexná liečba z pažerákových varixou zahŕňa:
- odsávanie žalúdočného obsahu
- výplachy žalúdka z čriev, ktorými sa musí odstrániť krv
- podanie koncentrovaných roztokov glukózy. V trvalej infúzii podporujú funkciu pečeňovej bunky
- podávanie vazopresínu alebo analogických látok na zníženie portálneho tlaku
- hematologické a biochemické kontroly, ktoré určujú stupeň hemakoagulačných porúch a overujú poškodenie pečene a obličiek
- hodnotenie funkcie obličiek podľa laboratórnych výsledkov a diurézy - tá sa najlepšie overuje pri zavedenej močovej cievke
Nádory pažeráka - zriedkavo ide o benígne leiomyómy, častejšie sa vyskytujú karcinómy.
Karcinóm pažeráka je najčastejší a najzávažnejší nádor pažeráka, vyskytuje sa najmä u starých ľudí, častejšie u mužov. Nádor zapríčiňuje postupne sa zväčšujúce prehĺtacie ťažkosti. Môžu sa vystupňovať tak, že pacient nemôže vôbec prijímať potravu. Liečia sa chirurgicky a rtg ožarovaním. Pri operácii sa nádor z hrudníka odstráni a kontinuita tráviacej rúry sa obnoví pomocou žalúdka alebo čreva. Pri neoperabilných(neoperovateľných) nádoroch sa vyústi žalúdok navonok - gastrostómia. Do žalúdka sa zavedie rúrka, cez ktorú si chorý môže sám vstrekovať tekutiny a kašovitú stravu. Pokrokom sú pažerákové protézy z plastickej látky, ktoré sa vtiahnu do pažeráka. Umožňujú pacientovi do konca života jesť a piť.
Choroby žalúdka:
Vredová choroba žalúdka a dvanástnika
Vredová choroba je celkové ochorenie prejavujúce sa za určitých okolností miestnym poškodením sliznice a hlbších vrstiev steny tých častí tráviacej rúry, ktoré prichádzajú do styku s kyslou žalúdočnou šťavou -peptickou léziou. Jednou formou peptických lézií je vred. Ten môže vzniknúť tam, kde sa žalúdočná šťava tvorí, ale aj tam, kam odteká. Z toho dôvodu sa hovorí o vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika.
Možno rozlíšiť peptické lézie rôzneho typu:
erózie - sú povrchové lézie sliznice, neprenikajú do hlbších vrstiev;
akútny vred - preniká do hlbších vrstiev; hojí sa jazvou;
chronický peptický vred - sa hojí pomaly, charakterizuje ho zápalová reakcia, ktorá ho odlišuje od okolia.
Jednotlivé typy lézií možno odlíšiť endoskopicky, niekedy aj pri rtg. vyšetrení. Vredová choroba žalúdka a dvanástnika je veľmi častým ochorením. Neraz má chronický priebeh a chorého obťažuje dlhé roky alebo aj celý život. Postihnuté sú osoby v tzv. produktívnom veku, častejšie muži ako ženy.
Etiopatogenéza(príčiny)vredovej choroby: uplatňujú sa vonkajšie i vnútorné faktory.
Vonkajše faktory : zloženie potravy a nepravidelnosť v jej prijímaní, škodlivé návyky ako fajčenie, pitie koncentrovaných liehovín, veľkého množstva čiernej kávy a užívanie liekov s tzv. vredotvorným účinkom, ako sú napr. salicylany, fenylbutazón, kortizonoidy, nesteroidné reumatiká, prítomnosť Helicobacter pylori v žalúdočnej šťave.
Vnútorné faktory: genetické faktory, dedičné dispozície na vznik vredovej choroby, psychosociálne stresy (ak pôsobia dlhodobo a opakovane).
Etiológia peptických vredov a podobných zmien v dvanástniku môže byť odlišná, preto sa táto choroba častejšie označuje ako peptický vred žalúdka a vredová choroba dvanástnika.
Klinický obraz(prejavy choroby):
ZKC-Ochorenia tráviaceho systému
Strana 4 z 9
- bolesti v nadbruší. Vyznačujú sa závislosťou od jedenia. pri žalúdočnom vrede je bolesť včasná, zjavuje sa krátko po jedení, pri vrede dvanástnika je bolesť neskorá - nalačno. Budí pacienta v noci. Zmierňuje sa alebo mizne po najedení. Vredovú bolesť vyvolávajú niektoré dráždivé jedlá.
- rytmus ťažkostí. V období akútnych ťažkostí, ktoré trvá spravidla týždeň až niekoľko týždňov, sa bolesti objavujú denne, a to v pravidelnom časovom odstupe po jedení. Okrem toho existuje aj sezónny rytmus ťažkostí (jar, jeseň), v medziobdobí sa chorý cíti dobre;
- ostatné ťažkosti. Horný dyspeptický syndróm, v období vzplanutia ťažkostí-chudnutie. Vred môže byť klinicky aj celkom utajený, výnimočne sa prejaví ihneď príznakmi komplikácie.
Priebeh a komplikácie: akútne vzplanutie sa striedajú s obdobiami pokoja. Niekedy sa po prvom ataku vred úplne vylieči, častejšie však trvá celé roky. Pridružuje sa krvácanie, penetrácia, perforácia a stenóza pyloru alebo inej časti žalúdka. Krvácanie môže byť mikroskopické a chronické, ale tiež akútne a masívne. Zdroj krvácania možno zistiť urgentne uskutočnenou endoskopiou. Podľa umiestnenia lézie sa rozlišuje meléna (natrávená krv v stolici), enterorágia (čerstvá krv v stolici) a hemateméza (vracanie krvi).
Pod pojmom penetrácia (preniknutie, prerážanie) sa rozumie prenikanie vredu do hĺbky steny žalúdka alebo dvanástnika až do susedného orgánu, najčastejšie do pankreasu. prejaví sa zhoršením ťažkostí a zmenou ich charakteru, napr. bolesť stráca svoju typickú rytmickosť a je trvalá.
Perforácia je prederavenie steny žalúdka (častejšie) alebo dvanástnika. Žalúdočný obsah prenikne do brušnej dutiny a zapríčiní akútny zápal pobrušnice - peritonitídu. Prejaví sa náhlou prudkou bolesťou v oblasti žalúdka, zmenou celkového stavu pacienta (nadobúda rýchlo vzhľad ťažko chorého človeka). Perforácia patrí medzi tzv. náhle brušné príhody - je to vážny stav vyžadujúci si rýchli chirurgický zásah.
Stenóza (zúženie) vzniká vtedy, keď je vred umiestnený v pylore alebo v jeho okolí. Zapríčiňujú ju jazvy po zahojení vredu, opuch alebo zápalová infiltrácia v okolí vredu. Zo začiatku stačí žalúdok zvýšeným úsilím prekonať zúženie vrátnika, neskôr sa v žalúdku zadržiava potrava, žalúdok sa rozširuje, vzniká zapáchajúce grganie, postihnutý vracia veľké množstvo žalúdočného obsahu s bohatými zvyškami potravy z predchádzajúceho dňa. Obsah žalúdka je vhodné odsávať sondou. Stenóza sa lieči chirurgicky.
Komlexná liečba:
- Režimová liečba: v období prepuknutia má mať pacient telesný a duševný pokoj, pravidelný rytmus životosprávy, správnu diétu, dostatok spánku vo dne i v noci. Prísny zákaz fajčenia! U fajčiara nemožno rátať s vyliečením vredovej choroby.
- Diétna liečba: diéta musí byť mechanicky aj chemicky šetriaca. Jedlo sa podáva 6 x denne v malých dávkach. Ak sa pacient zobudí v noci na bolesť, má mať vždy možnosť niečo zjesť, alebo sa napiť mlieka. Podáva sa dostatok bielkovín, najmä mlieka a mliečnych výrobkov. Zakazuje sa alkohol, čierna káva, silný čaj, neodporúča sa zelenina, ktorá vyvoláva dyspeptické ťažkosti, napr. strukoviny, kapusta, ďalej korenené jedlá, prepálené tuky a liehové koncentráty. Dôležitá je pravidelnosť stravy.
- Farmakoterapia: antacidá (lieky proti vysokej acidite znižujúce kyslosť žalúdočnej šťavy), napr. Antacid suspenzia, Gastrogel, Neutracid, Magnesium peroxydatum, Gasterin gel
- lokálne anestetiká ( sú súčasťou aj antacidovej suspenzie Anacid com)
- blokátory H2-receptorov, čiže histamínových receptorov. Výrazne obmedzujú žalúdočnú sekréciu. Používajú sa látky cimetidín alebo ranitidín - Zantac, Ranital, Ranisan. Veľmi vhodné sú syntetické lieky s atropínovým účinkom - parasympatolytiká - tlmia blúdivý nerv, a tým znižujú žalúdočnú sekréciu a motilitu (príravok Gastrozepin a Lanzul).
Pri pozitívnom dôkaze Helicobacter pylori zo vzorky žalúdočnej šťavy pri endoskopii sa liečba riadi podľa liečebných schém.
Chirurgická liečba: sa líši podľa toho, či ide o plánovanú, alebo urgentnú operáciu. Cieľom plánovaného výkonu je zabezpečiť trvalé zahojenie peptického vredu. Pri urgentných operáciách ide o záchranu života. Preto treba operovať niekedy 2x: najprv urobiť len najnevyhnutnejší výkon a definitívne ošetrenie vredu odložiť na neskoršie.
ZKC-Ochorenia tráviaceho systému
Strana 5 z 9
Rakovina žalúdka (karcinóm)
je malígne bujnenie vychádzajúce zo sliznice žalúdka. Má rôzne histologické formy. Postihuje najčastejšie osoby stredného a vyššieho veku, častejšie mužov ako ženy. Najväčší problém rakoviny žalúdka je neskoré zistenie. Na vine sú netypické ťažkosti v začiatočných fázach ochorenia. Diagnóza sa opiera o rtg, endoskopický nález a histologické vyšetrenie bioticky získanej vzorky žalúdočnej sliznice. Endoskopia žalúdka a biopsia sa majú urobiť u všetkých osôb s vredom žalúdka. Nádor postihuje rozličné časti žalúdka. Metastázuje krvnou cestou najmä do pečene. Metastázické ložiská v pečeni môžu byť niekedy veľmi veľké. Krvnou cestou vznikajú aj metastázy v kostiach. Niekedy prerastá rakovina žalúdka do okolia. Liečba sa riadi všeobecnými zásadami liečby nádorových ochorení.
Benígne nádory sú zriedkavé. Polypy môžu byť izolované i viacnásobné. Majú sa odstraňovať endoskopicky alebo operačne, lebo histologická skladba sa z makroskopického nálezu sa nedá vždy posúdiť a navyše je možné malígne zvrhnutie. Leiomyómy sa prezradia zväčša krvácaním.
Zápaly žalúdka (gastritídy):
Akútna gastritída je prudký zápal sliznice žalúdka. Vyznačuje sa prekrvením žalúdočnej sliznice, hlienom, často aj sliznicovými eróziami - tie môžu krvácať. Na jej vzniku sa zúčastňuje potrava, prejedenie, zlá kvalita, nevhodná kombinácia, individuálna neznášanlivosť určitého pokrmu, alkohol, vírusové alebo baktériové infekcie, celkové ťažké stavy organizmu - šok, úraz mozgu. Veľmi často vzniká akútna gastritída pri užívaní liekov, ako sú salicyilany, fenylbutazón, sulfónamidy, niektoré antibiotiká, digitálisové kardiotoniká, cytostatiká. Erózie sliznice žalúdka po podaní liekov môžu byť príčinou krvácania - hemateméza, meléna, okultné krvácanie.
Akútny zápal žalúdka má náhly začiatok a klinicky sa prejaví tlakom až kŕčovitou bolesťou v oblasti žalúdka, nechuťou do jedenia, nauzeou a vracaním, niekedy aj hnačkami. Pri infekčných gastritídach býva zvýšená teplota. Nekomplikované akútne gastritídy trvajú 1-3 dni.
Liečba: najskôr sa ordinuje hladovka, potom čaj a sucháre, nemastné kaše, diétne polievky, chudé varené mäso. Dôležitý je prísun tekutín - lepšie sa znášajú studené. Podávajú sa polievky proti vracaniu a na odstránenie kŕčovitých bolestí spazmolytiká.
Chronická gastritída je zdĺhavý zápal sliznice žalúdka, ktorý vyvoláva prestavbu, a to buď atrofickú, alebo atroficko-hypertrofickú. Príčina nie je dobré známa, dôležitú úlohu majú však patogénne mechanizmy, keď si organizmus vytvára protilátky proti vlastnej žalúdočnej sliznici. Niektoré chronické gastritídy majú súvislosť s prítomnosťou Helicobacter pylori v žalúdku. Klinický obraz nie je charakteristický, diagnostika je len endoskopická a histologická.
Funkčná žalúdočná dyspepsia
označujú sa ňou žalúdočné ťažkosti - dyspepsia bez určitej organickej príčiny. Vyskytuje sa často v mladom veku. Základnou príčinou sa pokladá porucha nervovej regulácie, ktorej zdroj môže byť psychogénny - psychické stresy - alebo životospráva - nepravidelné stravovanie, pokrmy upravované nezvyčajným spôsobom, narýchlo a hltavo požívané, fajčenie, chyby chrupu. Klinicky je v popredí žalúdkový dyspeptický syndróm.
Liečba: úprava životosprávy, ovplyvnenie neurovegetatívnej lability a správnu šetriacu diétu.
Choroby čriev, konečníka a análneho otvoru
Akútna enteritída je náhle črevné ochorenie. Prejavuje sa hnačkami, bolesťami brucha, horúčkou a niekedy vracaním. Často je spojená so zápalom žalúdka (akútna gastroenteritída) alebo hrubého čreva(akútna enterokolitída)
Liečba: Spočíva v obmedzení príjmu potravy, dostatočnom prívode vody a minerálov(elektrolyty), podávaní proti hnačkových liekov(živočíšne uhlie/Carbo medicinalis/), spazmolytiká – pri kŕčových bolestiach brucha. Antibiotiká a črevné chemoterapeutiká sa podávajú až po prípadnom zistení infekčného pôvodu.
Crohnova choroba je chronické zápalové ochorenie neznámej príčiny(etiológie), postihuje najčastejšie tenké črevo. Patologický proces môže plynule prechádzať z tenkého čreva aj na hrubé črevo. Choroba má chronický priebeh a je spojená s častými komplikáciami(napr. poruchy výživy).
ZKC-Ochorenia tráviaceho systému
Strana 6 z 9
Klinický obraz: bolesti v bruchu, hnačky, niekedy teploty. Neskôr chudnutie a málokrvnosť. Komplikácie v pokročilejších štádiách choroby: fistuly a zúženia postihnutých častí čreva
Komplexná liečba: Vysoko energetická diéta bohatá na vitamíny a bielkoviny, prerušované podávanie sulfasalazínu alebo antibiotík. Kortizonoidy potláčajú hlavne príznaky, ale nezabránia vývoju choroby.
Chirurgická liečba: iba pri komplikáciách, recidívy bývajú časté a vyžadujú ďalšie resekcie(chirurgické odstránenie). Chirurgická liečba je málo účinná.
Ulcerózna kolitída je vredový rozpad sliznice hrubého čreva. Rozpadom sliznice sa poruší ochranná črevná bariéra, črevný obsah sa môže resorbovať do obehu a vzniká sepsa. Musí sa pomocou operácie:
- Kolostómia: hrubé črevo sa vyvedie navonok a výkaly odchádzajú cez otvor v bočnej stene
- Totálna kolektómia: resekuje(Chirurgicky odstráni) hrubé črevo okrem konečníka
- Proktokolektómia: odstránenie hrubého čreva aj s konečníkom, takže stolica odchádza tenkým črevom – ileostómia
Proktokolitída je zápal hrubého čreva, prípadne aj konečníka vyznačujúci sa hnisavými zmenami sliznice a výskytom vredov. Choroba sa začína v koncových častiach čreva a šíri sa smerom nahor na hrubé črevo.
Klinický obraz: rektálny syndróm – prejavuje sa tenezmami(bolestivým nutkaním na stolicu, pričom vyjde len málo stolice alebo krvavého hlienu a hnisu.
Kolitický syndróm – nutkavé defekácie riedkej stolice zmiešanej s hlienom, hnisom a krvou. Signalizuje rozsiahlejšie postihnutie rekta a hrubého čreva
Diagnostickou metódou je endoskopické vyšetrenie: rektoskopia, kolonoskopia s bioptickým vyšetrením, irigoskopia
Komplexná liečba: Bielkovinová diéta(5), Sulfasalazín(orálne), niekedy antibiotiká, pri ťažkých stavoch kortizonoidy. V niektorých prípadoch symptomatická farmakoterapia. V ťažkých prípadoch aj chirurgicky (popísané vyššie).
Apendicitída (Zápal červovitého prívesku) najčastejšie zápalové ochorenie brucha: bolesť v pravom podbruší, teplota(subfebrilita), zastavenie plynov a stolice, nutkanie na vracanie. Priebeh môže mať aj veľa odchýlok(napríklad bolesť začína v nadbrúší...). Nikdy sa nesmú aplikovať spazmolytiká ani iné opiáty, pretože tlmia príznaky ostatných zápalov brušnej dutiny. Komplikáciám sa dá predísť odstránením červovitého prívesku apendektómiou.
Divertikulóza je časté ochorenie starších ľudí. V častiach hrubého čreva sa tvoria vydutiny(výnimočne na celom). Hromadí sa v nich stolica, divertikul sa môže zapáliť, krvácať a perforovať(prederavenie). Divertikul môže perforovať do voľnej pobrušnicovej dutiny, čím vzniká veľmi nebezpečný sterkorálny zápal peritonea. Prederavenie vydutiny môžu vyprovokovať klyzmy, prejaví sa náhlou bolesťou črevného nálevu alebo po ňom, ako aj peritoneálnym dráždením.
Nádory čriev a konečníka
- Nádory tenkého čreva nádory sa prezradia črevnou nepriechodnosťou alebo krvácaním a keď sú hmatateľné. Liečba je málo efektívna(aj po resekcií recidivujú)
- Nádory hrubého čreva väčšinou ide o karcinómy
- Nádory slepého čreva zistia sa až, keď sú hmatateľné. Prezradia sa ťažkosťami so stolicou
- Nádory konečníka veľmi skoro krvácajú a vyvolávajú nútene na stolicu, pri defekácií namiesto stolice odchádza hlien s krvou, pretože nádor sa rozpadol a vznikol zápal okolitej sliznice.
Chirurgická liečba nádorov hrubého čreva: - pravostranná hemikolektómia - spolu s nádorom odstráni celá pravá polovica hrubého čreva - abdominoperineálna amputácia konečníka - odstránenie nádoru spolu s konečníkom
- paliatívne výkony – spojky čreva
ZKC-Ochorenia tráviaceho systému
Strana 7 z 9
- osová dvojhlavňová sigmoidestómia
Nádorové ochorenia análneho otvoru a konečníka
Hemoroidy rozšírené sliznicové žily, môžu sa vyskytovať:
pod výstelkou análneho otvoru – vonkajšie hemoroidy: sú viditeľné po odtiahnutí gluteálnych (sedacích) svalov. Najúčinnejšou liečbou je incízia uzla a vytlačenie krvnej zrazeniny.
v sliznici konečníka – vnútorné hemoroidy: viditeľné v rektoskope. Prezradia sa krvácaním alebo vytláčaním.
Liečba: úprava stolice- mäkká, strava kašovitá, nedráždivá, preháňadlá, vlažné sedacie kúpele (kamilka, dubová kôra), adstrigentné(spôsobujú znížené prepúšťanie tekutín z ciev do okolitého tkaniva) čapíky, protizápalové masti, pri operácii sa uzly excidujú.
Hemoroidy sa tvoria pred alebo pri rakovine konečníka.
Choroby pečene
Charakteristické príznaky chorôb pečene
Žltačka (ikterus) žlté zafarbenie kože a slizníc, vzniká v dôsledku zvýšenej hladiny bilirubínu.
Ascites(voľná tekutina v brušnej dutine) ide o zvýšenú tvorbu tekutiny v brušnej dutine, rozhodujúcim činiteľom je portálny pretlak.
Portálny pretlak (portálna hypertenzia)– zvýšený tlak v riečisku véna portae (vrátnicovej žily), zbiera krv z brušných orgánov do pečene. Najčastejšou príčinou portálnej hypertenzie je cirhóza pečene. Preto vznikajú rôzne spojky, ktoré sa nazývajú kolaterály, ktorými sa snaží krv, obísť pečeň.
Pečeňové zlyhanie (hepatálna insuficiencia) vzniká pri rozsiahlom a ťažkom poškodení pečeňových buniek, následkom chorobného procesu
Príčinou je pokročilé zlyhanie pečene. Hepatopatiu (poškodenie pečene) zapríčiňujú toxické látky, rôzne chemikálie, alkohol, rôzne lieky, toxické huby. Normálna fyziologická funkcia pečene je detoxikačná = zdravá pečeň odstraňuje z tela odpadové produkty metabolizmu, pri poškodení pečene sa v tele hromadí hlavne amoniak. Amoniak sa tvorí v tele pri metabolizme bielkovín účinkom črevných baktérií. Za normálnych okolností by sa amoniak dostal do pečene portálnym obehom a pečeň by ho zneškodnila. Pri zvýšenej tvorbe amoniaku dochádza k poškodzovaniu mozgových buniek a vzniká hepatálna encefalopatia.
Príznaky: zvýšená spavosť, dezorientácia, agresivita, až bezvedomie(vyvrcholením pečenového zlyhania je pečeňová kóma). Ďalšie príznaky zlyhania pečene je vznik ascitu, nepríjemný sladkastý zápach z úst, typický je trepotavý tras rúk, pripomína mávanie motýlích krídiel, pri portálnej hypertenzii sa vytvárajú kolaterály.
Prognóza: úmrtnosť(mortilita)je vysoká, pri zlyhávaní zomiera 50% ľudí.
Liečba: zníženie príjmu bielkovín v strave, podávanie preháňadiel(Lactulosa) alebo použitie klyziem, Črevnú flóru ktorá štiepi bielkoviny sa potláčajú antibiotikom(Neomycin), toxíny v krvi sa odstraňujú hemodialýzou a hemoperfúziou.
Zápal pečene (hepatitída)
Akútne vírusové hepatitídy jednotlivé hepatitídy sa odlišujú spôsobom prenosu infekcie, dĺžkou inkubačného času a rôznou tendenciou k prechodu z akútnej formy hepatitídy do chronických foriem. Je to akútny zápal pečene vírusového pôvodu.
Vírus A má inkubačný čas 16-42 dní, vírus B 2-6 mesiacov.
V krvi chorých sa zisťuje osobitná látka bielkovinového charakteru – austrálsky antigén, dôležité pre protiepidemiologické opatrenie(vylúči darcov krvi podozrivých z nákazy vírusovou hepatitídou).
ZKC-Ochorenia tráviaceho systému
Strana 8 z 9
Akútna vírusová hepatitída má niekoľko štádií:
- začiatočné štádium – pacient nie je žltý, choroba sa prejavuje chrípkovými a rozličnými gastrointestinálnymi príznakmi(nechuť do jedenia, nauzea, vracanie). Chorý je už infekčný.
- ďalšie štádium – zjavuje sa žltačka rôznej intenzity, trvá 1-3 týždne. Pečeň je zväčšená a bolestivá na pohmat. Zväčšená býva aj slezina
- posledné štádium – žltačka ustupuje a chorý nemá nijaké ťažkosti. U dospelých trvá choroba 2-6 týždňov. Postihnutý sa klinicky aj biochemicky uzdraví obyčajne za 3-4 mesiace.
Liečba: Hospitalizácia na infekčnom oddelení, pokoj na lôžku (pri akútnom štádiu, so subjektívnymi ťažkosťami), diéta – kaloricky bohatá (chudé mäso, vajcia, tuky), v ťažkom priebehu – kortikoidy, dôležitá je prevencia (hygiena, vyšetrenia darcov krvi, sterilizácia pomôcok).
Chronický zápal pečene zápal pečene, ktoré prebieha dlhodobo, bez zlepšenia, minimálne 6 mesiacov. Má miernejšie príznaky. Príčiny môžu byť infekčné a neinfekčné.
Podľa priebehu sa rozdeľuje na:
Chronická perzistujúca hepatitída – má benígny priebeh
Chronickú aktívna hepatitída (agresívna) – závažnejšie ochorenie, zhoršuje sa až do cirhózy pečene.
Diagnostika: biopsia pečene
Liečba: určuje sa podľa výsledkov biopsie pečene, pri imunitných príčinách sa používajú kortizonoidy.
Pečeňové cirhózy
Pečeňová cirhóza patologický proces postihujúci celú pečeň. Vyznačuje sa prestavbou pečeňového tkaniva na poškodených miestach fibrózou(uzlovitá väzivová prestavba). Pečeň môže byť navonok zmenšená ale aj zväčšená. Je tuhá v dôsledku rozmnožovania väziva. V dôsledku rozmnoženia väziva v pečeni je sťažený priebeh krvi cez pečeň(je narušený základný cievny systém pečene).
Príčiny: vírusové hepatitídy, chronický alkoholizmus, sťažený odtok žlče z pečene-cholestáza, chronická venostáza (hromadenie krvi) – kardiálna cirhóza
Kompenzovaná pečeňová cirhóza (latentná cirhóza) nie sú žiadne príznaky alebo nešpecifické.
Dekompenzovaná pečeňová cirhóza charakteristickým príznakom u časti chorých sú červené pavúčikovité névy rôznej veľkosti . Pretože krvácavosť je zvýšená, vznikajú petechie(najmä na horných a dolných končatinách) ale aj rozsiahlejšie podkožne hematómy. Pri dekompenzovanej pečeňovej cirhóze, chorý má rôzne subjektívne ťažkosti(celková slabosť, únavnosť, chudnutie, zväčšovanie brucha(ascites), opuchy, krvácavé prejavy). Pri objektívnom vyšetrení sa zistí ikterus alebo subikterus, niekedy ascites, kolaterálny obeh a jeho následky.
Komplexná liečba: Najdôležitejším predpokladom terapie pečeňovej cirhózy je včasná diagnóza. Ta umožní potrebné úpravy celkovej životosprávy pacienta, vylúčenie nadmernej fyzickej záťaže a absolútny zákaz alkoholu v akejkoľvek forme.
Základom pečeňovej diéty je dostatok bielkovín (záleží však na kompenzácii cirhózy), obmedzenie tukov, najmä prepaľovaných, zákaz ostrých a dráždivých korení a dostatočný prívod vitamínov v podobe čerstvého ovocia a zeleniny.
Na liečbu sa používajú sa kortizonoidy a imunosupresíva(azatioprín) pri pečeňovej cirhóze, ktorá sa dlhodobo prejavuje príznakmi aktivity procesu. Toxické poškodenie pečene Ide o poškodenie pečene rôznymi škodlivými látkami (drogy, potravinové toxíny, chemikálie) a liekmi(niektoré antibiotiká, antireumatiká (brufén), antituberkulotiká, cytostatiká),. Tieto látky sa označujú ako hepatotoxické.
Choroby žlčníka a žlčových ciest
Žlčové kamene sú to vyzrážané zložky žlče(väčšinou cholesterol s vápenatými soľami).
ZKC-Ochorenia tráviaceho systému
Strana 9 z 9
- vznikajú primárne: cholecystolitiáza
- zriedkavejšie v žlčovode: choledocholitiáza
- výskyt kameňov v žlčových cestách: cholelitiáza
Etiopatogenéza(príčina a vývoj choroby): dedičnosť, pohlavie(častejšie ženy), prejedanie, niektoré lieky, litogénnosť žlče(náchylnosť na tvorbu kameňov).
Klinický obraz(príznaky): Dyspeptický syndróm (Pocit celkovej nevoľnosti, nafúknutia a bolesti brucha najčastejšie po požití určitej potraviny) je najmiernejším prejavom cholelitiázy.
Bolestivá forma cholelitiázy je najtypickejšia: záchvat žlčníkovej koliky, najčastejšie po požití mastného jedla, smažených alebo ťažko stráviteľných jedál
Komplexná liečba: vybratie žlčníka chirurgickou cestou, rozdrvenie kameňov
Zápaly žlčníka a žlčových ciest
Akútny zápal žlčníka(akútna cholecystitída) zápalové ochorenie spôsobené infekciou, ktorá vnikla do žlčníka
- krvnou cestou
- z čreva proti prúdu vylučovanej žlče
často nadväzuje na predchádzajúci záchvat žlčníkovej koliky. Prejavuje sa zvýšenou teplotou, bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom nauzeou a vracaním.
Chronický zápal žlčníka(chronická cholecystitída) vzniká buď prechodom z akútneho zápalu,, alebo sa vyvíja hneď od začiatku ako chronický proces. Veľmi často sa súčasne vyskytujú aj kamene v žlčníku.
Prejavy(klinický obraz): dyspeptické ťažkosti, opakované žlčníkové koliky
Zápal žlčovodov(cholangitída) postihuje žlčové cesty, predovšetkým pečeňovú časť žlčovodov. Zápal je spravidla hnisavý, okolo drobných žlčovodov vznikajú abscesy
Liečba: antibiotikami – odstránenie prekážky v odtoku žlče a potlačiť infekciu.
Choroby podžalúdkovej žľazy
Zápaly podžalúdkovej žľazy(pankreatitídy) zápaly podžalúdkovej žľazy(pankreasu) prebiehajú ako akútne alebo chronické ochorenia
- akútna pankreatitída:
- reciduvujúca pankreatitída
- chronická pankreatitída
- reciduvujúca chronická pankreatitída
__________________

OCHORENIA DÝCHACIEHO SYSTÉMU

Dýchanie je proces, pri ktorom organizmus získava a spotrebúva vzdušný kyslík a vylučuje oxid uhličitý. Skladá sa z 3 na seba nadväzujúcich procesov:

1.Vonkajšie dýchanie (ventilácia): Výmena  dýchacích plynov medzi atmosférou a krvou. Uskutočňuje sa iba v pľúcach. Ventiláciu umožňujú dýchacie pohyby hrudníka, pri ktorých sa vzduch nasáva- inspirácia a vypudzuje- exspirácia.

2.Rozvod dýchacích plynov (O₂ , CO₂ , N)*: Túto funkciu zabezpečuje krv a prebieha medzi vnútorným povrchom pľúc bunkami tkanív. (*- kyslík, oxid uhličitý, dusík)

3.Vnútorné (tkanivové) dýchanie: zabezpečuje výmenu plynov medzi krvou a tkanivovými bunkami.

Anatómia dýchacej sústavy

Dýchacie cesty majú všeobecný stavebný plán, ktorý je charakteristický pre všetky rúrovité orgány.

Stenu rúr a dutín dýchacích ústrojov tvorí sliznica, podsliznicové väzivo, chrupkový (v dutinách kostný) skelet, väzivo a hladká svalovina.

Sliznica (mukóza) – je pokrytá cylindrickým riasinkovým epitelom. Riasinky kmitaním posúvajú hlien, zachytávajú mikroorganizmy a nečistoty z vdychovaného vzduchu.

Podsliznicové väzivo – vyskytuje sa najmä v hrtane. Vo väzive celej dýchacej rúry sú rozptýlené uzlíky miazgových buniek, ktoré tvoria ochrannú bariéru proti infekcii.

Chrupkový(kostný) skelet rúr a dutín – zabraňuje zúženiu dýchacích ciest.

Dýchacie cesty tvorí nosová dutina, nosohltan – horné dýchacie cesty; hrtan, priedušnica a priedušky – dolné dýchacie cesty.

Nosová dutina (cavum nasi) - priestor, ktorý sa anatomický skladá  z kostného a chrupkového skeletu. Dôležitou súčasťou nosovej dutiny sú prínosové dutiny – sínusy, ktoré sa spolupodieľajú na tvorbe sfarbenia hlasu

-          Najväčšia dutina je čeľusti: sinus maxillaris

-          Menšia v čelovej kosti: sinus frontalis

-          Ako aj v čuchovej kosti: sinus ethmoidalis

-          Ako aj v klinovej kosti: sinus sphenoidalis

Nosohltan (nasopharynx) – je horný lievikovitý úsek hltana, do ktorého choánami prúdi vzduch z nosovej dutiny. Vzduch vdýchnutý ústami sa do hrtana privádza priamo, bez úpravy v nosovej dutine a v nosohltane.

Hrtan (larynx) - má typický rúrovitý tvar. Jeho horné ústie je otvorené do dolnej časti hltana a dolný úsek prechádza plynule do priedušnice. Kostru hrtana tvoria hrtanové chrupky.

 Svaly hrtana pohybujú hrtanovými chrupkami, čím menia napätie hlasivkových väzov upnutých na hrtanových chrupkách, ako aj tvar hlasivkovej štrbiny a tým spôsobujú spolu s prúdom vzduchu hlas.

Priedušnica (trachea) - je rúra, ktorá nadväzuje na prstienkovitú chrupku.

Pridušky (bronchy) – sú pokračovaním priedušnice a tvoria prieduškový (bronchiálny) strom.

Pľúca (pulmo) - sú párový orgán kužeľovitého tvaru, vyplňujúci prevažnú časť hrudníkovej dutiny. Delia sa na jednotlivé segmenty. Rozlišujú sa pravé a ľavé pľúca. Pravé pľúca majú  tri a ľavé dva laloky.

Pohrudnica  (pleura) - okolo pravých a ľavých pľúc je samostatná, celkom uzavretá dutina, ktorej steny tvorí tenká blanka – pľúcna a nástenná pohrudnica. Obidve pleury v pľúcnych híloch do seba prechádzajú. Medzi pľúcnicou a pohrudnicou je štrbina, ktorá sa nazýva pohrudnicová dutina.

Mechanika dýchania - Dýchanie (respirácia) má dve fázy: vdych /inspirium/, výdych /exspirium/

Vdych - pri vdychu sa rozmery hrudníka zväčšujú a následne nastáva pokles tlaku vzduchu v pľúcach, a do pľúc sa nasáva vzduch. Je to aktívny proces úplne závislý od činnosti dychových svalov( bránica, vonkajšie medzirebrové svaly, prsné svaly, niekedy svaly krku a chrbta. Najdôležitejším dýchacím svalom je bránica.

Výdych - je to pasívny dej, pri ktorom sa uplatňuje predovšetkým elastickosť pľúc a pružnosť steny hrudníka. Pri výdychu sa zmenšuje objem hrudníka a nastáva zvýšenie tlaku v pľúcach.

Výdychové svaly – brušné a vnútorné medzirebrové svaly sa do tohto procesu zapájajú až na konci výdychu.

Pomocné dýchacie svaly – chrbtové a krčné svaly, svaly pletenca hornej končatiny, ktoré sa upínajú na hrudník.

Charakteristické príznaky chorôb dýchacích ústrojov

Kašeľ - je najčastejším príznakom chorôb dýchacích ústrojov. Je to reflex vyvolaný podráždením tzv. zóny pre kašeľ (tusigénnej zóny): dýchacie cesty, pohrudnica, pažerák a vonkajší zvukovod.

Kašeľ môže byt:

-          suchý: neproduktívny kašeľ - sprevádza začiatočné štádiá zápalu pľúc, pohrudnice, pľúcnej tuberkulózy. Niekedy býva spojený s bolesťou za hrudnou kosťou.

-          vlhký: produktívny kašeľ - je spojený s vykašliavaním spúta(expektoráciou). Býva pri rozvinutých štádiách rôznych pľúcnych chorôb, najmä chronických(chronický zápal priedušiek - bronchiektázie, tuberkulóza pľúc.

Kašeľ sa tlmí s antitusikami. Sú to liečivá ktoré tlmia kašeľ. Obsahujú kodeín a ďalšie ópiové (morfiové) deriváty. Sú to návykové lieky, môžu tlmiť dýchacie ústredie vyvolávajú zápchu. V poslednom čase sa uprednostňujú nekodeínové antitusiká.

Expektorácia sa podporuje liekmi zvanými  expektoranciá. Používajú sa:

salinické expektoranciá - jodid draselný, minerálne vody obsahujúce chlór(vincentka)

emetické expektoranciá – Pleumolysin, Tussilen

Mukolytitiká uľahčujú vykašliavanie(napr. Bromhexin) – znižujú viskozitu spúta(mazľavosť, lepkavosť)

Spútum (chrcheľ) – je zvyčajne hlienovitý, hlienovohnisavý (purulantný). Má žltú(ráno zelenkastú farbu). Sangvinolentné spútum je spútum s prímesou krvi. Vyskytuje sa pri bronchiektáziach, karcinóme pľúc, pľúcnom infarkte, niekedy pri tuberkulóze dýchacích ústrojov.

Dýchavica - subjektívny pocit nedostatku vzduchu, pocit sťaženého dýchania. Je príznakom všetkých rozsiahlych pľúcnych ochorení, ale aj prejavom srdcovej nedostatočnosti (kardiálna dýchavica), málokrvnosti či iných stavov.

Dýchavica môže byť zapríčinená: obmedzením dýchacej plochy, zúžením dýchacích ciest, nesprávnou funkciou dýchacích svalov.

Poruchy Dýchania:

-          Tachypnoe - Zrýchlene dýchanie

-          Bradypnooe - Spomalené dýchanie

-          Apnoická pauza - Zastavenie dýchania medzi jednotlivými nádychmi

-          Dyspnoe - sťažené dýchanie

-          Chyenovo- Stokesovo dýchanie - opakujúce sa zmeny dýchania s apnoickým pauzami

-          Biotovo dýchanie - normálne alebo plytké a pravidelné,  strieda sa s apnoickými pauzami

-          Kussmaulovo dýchanie – hlboké a rýchle dýchanie pri acidóze

Krvácanie z pľúc - prejavuje sa vykašliavaním krvi(hemoptýza, hemoptoe). Najčastejšie je to prejav rakoviny pľúc, rozšírenia priedušiek a tuberkulózy pľúc.

Bolesť na hrudníku viazaná na dýchacie pohyby je typická pre zápaly pohrudnice. Pálivá bolesť za hrudnou kosťou je často začiatočným prejavom akútneho zápalu dýchacích ciest alebo zápalu pľúc.

Cyanóza - modrasté sfarbenie kože a slizníc pri nedostatočnom sýtení krvi kyslíkom(Vzniká vtedy, keď ke v kapilárovej krvi veľké množstvo tzv. redukovaného hemoglobínu. Redukovaný hemoglobín neprenáša kyslík.

Z fyziologického hľadiska sú dva typy:

-          Centrálna cyanóza: Vzniká pri nedostatočnom okysličovaní krvi v pľúcach

-          Periférna cyanóza: vzniká pri zvýšenom odovzdávaní kyslíka v tkanivách. Periférna cyanóza je viditeľná na perách a ušiach. Koncových čiže akrálnych častiach prstov rúk, nôh - akrocyanóza

Zápaly horných dýchacích ciest

Akútny zápal horných dýchacích ciest

Jednotlivé úseky dýchacích ciest do seba plynule prechádzajú, preto zápal postihuje spravidla niekoľko úsekov dýchacích ciest súčasne(zápal sa môže rozšíriť na celý dýchací systém) - Katar dýchacích ciest

je veľmi časté ochorenie, postihujúce spravidla niekoľko úsekov dýchacích ciest súčasne.

Najčastejšou príčinou je infekcia respiračnými vírusmi - vírus chrípky, chlamýdie a riktesie (tvoria prechod medzi vírusmi a baktériami).

Baktériové infekcie (streptokok, stafylokok, pneumokok, hemofilus), môžu takisto vyvolať akútny zápal. Kvasinky a plesne bývajú príčinou zápalu dýchacích ciest u osôb, oslabených iným ťažkým ochorením. Príčinou môže byť inhalácia dráždivých plynov a prachov.

Niektoré okolnosti uľahčujú vznik akútneho kataru dýchacích. ciest. Sú to individuálna vnímavosť, prechladnutie, suchý vzduch a nepriaznivý celkový zdravotný stav.

Katar horných dýchacích ciest

Rinitída (nádcha) je zápal postihujúci sliznicu nosovej dutiny. Prejavuje sa sekréciou z nosa a upchatím nosa.

Laryngitída (zápal hrtana) má typický príznak chrapot, popri kašli a bolesti v krku.

Tracheitída (zápal priedušnice) zvyčajne sprevádza chrípku, alebo sa kombinuje s inými zápalmi a vyvoláva typickú bolesť za hrudnou kosťou a kašeľ. Ako samostatné ochorenie sa prakticky nevyskytuje, spravidla zostupuje do prieduškového stromu.

Príčinou týchto zápalov sú vírusy, z mikróbov streptokoky, stafylokoky a pneumokoky.

Zápaly prínosových dutín

Sínusitída je zápal sliznice jednej alebo viacerých prínosových dutín. Najčastejšie vzniká pri nádche a alergických chorobách dýchacích ciest. Môže byť akútny alebo chronický.

Príznaky sinusitídy: bolesti hlavy, teplota, nádcha. Horúčkovité ochorenie s hnisavým výtokom nosa, niekedy opuch mihalníc – zápaly v dutinách čuchovej kosti. Sínusitída sa môže prejavovať ako: zápal čeľustných dutín (sínus maxilllaris), zápal čelových dutín (sinus frontalis).

Chronické zápaly prínosových dutín vznikajú pri anatomických anomáliách dutiny nosa(deformácia priehradky) a pri chronických chorobách dýchacích ústrojov. Často sa spájajú s chronickým zápalom priedušiek (sinobronchiálny syndróm)

Príznaky chronickej sínusitídy: subferilné teploty, kašeľ, bolesti hlavy, únava, nechuť do jedla, nádcha, chronická nepriechodnosť nosa.

Diagnóza sa určí rtg vyšetrením prínosových dutín a vyšetrením nosa.

Liečba: antibiotikami, indikácia tepla(solux), výnimočne punkcie, výplach dutín

Angíny

Krčné mandle a nosohltanová mandľa sú spojené lymfatickým tkanivom do tzv. Waldayerovho kruhu, ktorý je súčasťou imunitného systému, miestom prvého kontaktu s infekciou. Zúčastňuje sa na zachytení infekcie a na jej potlačení. Angíny sú v detskom veku časté, postihujú často krát celý lymfatický systém alebo jeho jednotlivé časti: krčné mandle , nosohltanové mandle, sliznicu hltana. Pri vysokej teplote môžu u malých detí vzniknúť poruchy vedomia a kŕče. Angína sa spája s bolesťami pri prehĺtaní, ktoré môžu

vyžarovať až do uší. Podsánkové lymfatické uzliny sú zdurené a bolestivé na dotyk.

Diagnostika: Pri bakteriálnej angíne, je zvýšená sedimentácia a leukocytóza

Základom liečby je pokoj na posteli a dostatočný príjem tekutín. Na začiatku liečby sa podávajú len antipyretiká, antiseptické lieky a odporúča sa kloktanie harmančekovým čajom. Pri hnisavej angíne je liekom penicilín a na zväčšené lymfatické uzliny sa prikladajú octanové obklady.

Chronický zápal mandlí (tonsillitis chronica)

Miestne príznaky: Mandle sú zväčšené, často rozlične veľké a rozbrázdené. Vznikajú na nich čapy a po zatlačení z nich vyteká zapáchajúci hnis(zápach z úst)

Celkové príznaky: subfebrilné teploty, občasné bolesti kĺbov, hlavy, únava. Pretrvávanie streptkokovej infekcie v mandliach môže byť príčinou reumatickej horúčky alebo zápalov obličiek.

Liečba: antibiotikami, ak nezaberú odstránenie chirurgickým zákrokom(tonzilektómia)

Zápaly dolných dýchacích ciest

Akútna bronchitída (bronchitis acuta)

Najdôležitejšími príznakmi sú náhly začiatok, kašeľ (najskôr suchý, dráždivý, neskôr s expektoráciou), zvýšená teplota až horúčka s triaškou a zimnicou, pocit únavy, bolesti hlavy. Z komplikácií je najvýznamnejší zápal pľúc a prínosových dutín. Výnimočne pri opakovaných bronchitídach môže prejsť choroba do chronického štádia. Pri liečbe je vždy potrebný pokoj na posteli s dostatočným príjmom tekutín, vitamínov, najmä vitamínu C. Vysoká teplota sa potláča antipyretikami, na vykašliavanie expektoranciá, antibiotiká sa podávajú až pri komplikáciách. Dostatok teplých nápojov

Chronická bronchitída (bronchitus chronica)

Je veľmi časté dlhodobé zápalové ochorenie sliznice priedušiek s výraznou tvorbou hlienu. Prejavuje sa chronickým kašľom a chronickým vykašlávaním. Najzávažnejším následkom je postupné zúženie - obštrukcia bronchov a tým aj zhoršenie ich priechodnosti. To sa prejavuje dýchavicou a nakoniec dychovou nedostatočnosťou(chronická obštrukčná bronchopulmonálna choroba.

Príčiny:

-          infekcie: baktériové i vírusové, najmä u fajčiarov

-          vonkajšie vplyvy: znečistenie ovzdušia, fajčenie, klimatické vplyvy, dráždiace chemické látky

-          vnútorné vplyvy: vrodená dispozícia, poruchy imunity

-          zamestnanie: práce v prašnom prostredí

-          pohlavie: u mužov je častejší výskyt ako u žien

Príznaky: typický kašeľ s vykašlávaním (fajčiari niekedy pokladajú za „normálny fajčiarsky kašeľ“).

Jednoduchá chronická bronchitída môže trvať roky bez toho, aby výrazne zhoršoval stav chorého. Veľkú časť chorých postihujú komplikácie- vzplanutie chronickej infekcie - horúčky, zvýraznenie kašľa, vykašlávanie hnisového spúta. Pri chronickej bronchitíde vzniká pľúcny emfyzém- rozdutie pľúc. Zhoršuje sa tak ventilačná a respiračná funkcia a porušený je aj krvný obeh v pľúcach. Bezpodmienečnou požiadavkou pri liečbe je vynechanie fajčenia, dostatočný pohyb na zdravom vzduchu a otužovanie. Inhalovanie bronchodilatancií, vdychovanie vodnej pary,  kúpeľňa liečba, rehabilitácie s nácvikom správneho dýchania. Pri vzplanutí akútneho zápalu antibiotiká.

Bronchiektázie

Sú vakovité alebo valcovité rozšírenia priedušiek drobných periférnych vetiev , dôsledkom hlbokých zápalov celej steny priedušiek vyvolávajúcich oslabenie steny a jej vydúvanie. Môžu byť vrodené. Rozšírená časť priedušiek je vyplnená zvyčajne hlienovitým, hlienovohnisavým alebo hnisavým obsahom – to vytvára podmienky na udržanie infekcie. Hlavným príznakom je chronický kašeľ s expektoráciou veľkého množstva zapáchajúceho spúta a hemoptoe.

Liečba: Hlavným cieľom liečby je odstránenie príčiny infekcie (zvyčajne podávaním antibiotík), zníženie produkcie hlienu a uľahčenie jeho vykašliavania podávaním liekov a odstránenie nepriechodnosti dýchacích ciest. Pri masívnom krvácaní je často potrebný chirurgický zásah. U chorých v pokročilom stave môže byť nevyhnutná aj kyslíková terapia. V niektorých prípadoch, kedy sa choroba aj napriek liečbe rozvíja, sa navrhuje transplantácia pľúc.

Priedušková ( bronchiálna ) astma

Priedušková astma (asthma bronchiale; intermitentná obštrukcia dýchacích ciest) je ochorenie, ktoré sa vyznačuje záchvatovitou dýchavicou a na diaľku počuteľnými piskotmi pri výdychu. Typickým znakom je zvýšenie dychového odporu. Jeho príčinou  je zápalové prekrvenie a opuch bronchiálnej sliznice, sekrécia

lepkavého hlienu a stiahnutie(kontrakcia) steny priedušiek (bronchospazmus). Najdôležitejšími činiteľmi pri jej vzniku sú rôzne formy alergie na určité látky. Typickými sú vdychované alergény (prach, pele, plesne, silice), alergény z potravín (ryby, ovocie, mlieko) alebo lieky. Ak ochorenie trvá dlhšie, chorý sa stáva precitliveným na čoraz väčší počet alergénov. Astma je často reakciou na mikróbne alergény, najmä pri infekcii dýchacích ciest(astmoidná bronchitída). Dôležitým činiteľom pri vzniku astmy sú aj psychické vplyvy- strach, úzkosť, emócie. Podľa klinického obrazu sa delí astma na tieto varianty:

Astmatický záchvat vzniká neočakávane, v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu. Je to záchvat výdychovej dýchavice. Pacient je úzkostný, nepokojný. Zvyčajne sedí, čím si uľahčuje dýchanie. Pri výdychu sú počuteľné piskoty, niekedy máva chorý suchý kašeľ.

Astmatický stav (status asthmaticus) je charakterizovaný dlhým trvaním a ťažkým priebehom. Dlhotrvajúca dýchavica chorého vyčerpá tak, že nemôže vyvíjať úsilie, aby prekonal zvýšený dýchací odpor. Dýchanie je povrchné, ventilácia pľúc veľmi nízka. Nastáva nedostatok kyslíka v tkanivách a v organizme sa hromadí CO₂ a môže nastať obehové zlyhanie. Astmatický stav je veľmi vážna situácia, ktorá ohrozuje život chorého.

Astmatický ekvivalent sa niekedy objavuje mimo astmatického záchvatu. Je to záchvat suchého, dráždivého kašľa. Charakteristické je že prichádza v noci. Pri záchvate a krátko po ňom, bývajú prítomné i exspiračné distančné piskoty.

Pokojové  štádium v čase medzi záchvatmi sa môžu vyskytnúť záchvaty kašľa alebo dýchavice.

Liečba spočíva predovšetkým na odstránení známych alergénov, podávanie liekov aj vo forme aerosólov a injekcií (kortikoidy). Dôležitá je farmakoterapia. Prednosť sa dáva liekom, ktoré nepôsobia výraznejšie na kardiovaskulárny systém

Prevencia: správna životospráva, prostredie bez alergénov, exhalátov, predchádzanie a včasná liečba infekcií, zvyšovanie celkovej odolnosti organizmu.

Zápaly pľúc (pneumónie)

Zápal pľúc je akútne ochorenie charakterizované zápalovými zmenami v pľúcnom tkanive. Najčastejšou príčinou sú baktérie a vírusy, vzniká aj u oslabených osôb. Typický je náhly začiatok so zvýšenou teplotou, kašľom a vykašlávaním spúta. Rozhodujúci význam počas liečby majú antibiotiká.

Zápal pľúc môže byt :

-          Primárny: vzniká náhle z plného zdravia

-          Sekundárny: komplikácia iných ochorení (znížená ventilácia pľúc pri bezvedomí, pri pooperačných stavoch, u umierajúcich, poruchy imunity vyvolané liekmi, podvýživa)

Podľa rozsahu a charakteru:

-          Lobárna pneumónia: zápal postihuje celý pľúcny lalok

-          Bronchopneumónia: zápal postihuje nepravidelne menšie úseky pľúc. Infekcia a zápal

prestupujú z priedušiek na pľúcne tkanivo.

-          Atypické pneumónie: zápal postihuje priedušky, v pľúcach iba vmedzerené tkanivo (interstícium). Pľúcne mechúriky nie sú poškodené.

Príčinou pneumónií je najčastejšie infekcia. Spôsobujú ju Streptococcus pneumoniae(pneumococcus), niektoré streptokoky Haemophilus influenzae, Klebsiella pneumoniae, Neisserie, Legoinella. Ďaľej sú to respiračné vírusy, Mycoplasma pneumoniae, plesne. Neinfekčné príčiny pneumónii sú zriedkavé. Napríklad metabolické poruchy, účinky žiarenia. Pľúca poškodzujú aj cytostatiká.

Symptómy pneumónie: kašeľ(najprv suchý, potom chorý vykašliava necharakteristické spútum), vyskytuje sa únava, bolesti hlavy, svalov, kĺbov, niekedy sa zjavý opar na pere. Priebeh zápalu pľúc je spravidla bez komplikácií. Pri správnej liečbe antibiotikami trvá akútna nekomplikovaná fáza niekoľko dní.

Liečba: antibiotiká, dostatočný príjem tekutín – hlavne u starých ľudí a detí(strácajú pocit smädu). Symptomatická liečba: zameraná na odstránenie kašľa, neskôr na uľahčenie odkašliavania. U ležiacich pacientov sa musí často meniť poloha(kvôli správnemu dýchaniu).

Embólia do pľúcnice, infarkt pľúc

Embólia do pľúcnice je vniknutie krvnej zrazeniny(embolu)  do pľúcnej tepny alebo jej vetiev, čo vedie k narušeniu krvného prúdu.

Infarkt pľúc je ischemická nekróza úseku pľúcneho tkaniva, ktorý je závislý od upchatej tepny. Následky sú tým väčšie, čím väčšiu vetvu pľúcnej tepny zrazenina uzatvára. Asi 90% embolov sú tromby(krvné zrazeniny)

Pľúcna embólia má 3 základné formy:

Masívna pľúcna embólia do pľúcnice spôsobuje zväčša okamžitú smrť, ak sa tak nestane vznikne šok alebo obraz akútneho pľúcneho srdca(cor pulmonale acutum). Chorého sa zmocní úzkosť, strach zo smrti, pocíti zvieravú bolesť na hrudi z ischémie srdcového svalu, vyskytuje sa cyanóza, veľká dýchavica. Ak je pacient v šoku je bledý, má studený pot, klesá TK, má rýchly nitkovitý pulz. Nedostatočné zásobenie mozgu kyslíkom zapríčiní psychické poruchy alebo zmeny vedomia.

Infarkt pľúc vyskytuje sa dýchavica, kašeľ s prímesou krvi, zvýšená teplota

Pľúcna mikroembolizácia drobné zrazeniny sa dostanú až do vetvičiek pľúcnej tepny. Hlavným príznakom je dýchavica, prípadne bolesť na hrudníku pleurálneho charakteru.

Funkčné následky embolizácie závisia od veľkosti postihnutej oblasti. V typických prípadoch sa zvyšuje tlak v pľúcnici, v pravej srdcovej komore, v pravej predsieni a vo veľkých žilách pred pravým srdcom(centrálny žilový tlak). Ak je následkom embolizácie vyradená väčšia časť pľúcneho riečiska, zjavia sa zmeny ventilácie a respirácie. Následkom čoho je hypoxémia.

Liečba: jej cieľom je zmenšiť krvnú zrazeninu a uvoľniť tak pľúcny krvný obeh,zabezpečiť dostatočné zásobovanie organizmu kyslíkom. Zabrániť vzniku šoku.

Zmenšenie veľkosti emboliozvaného trombu možno dosiahnuť trmbolýzou. Najčastejšie sa používa streptokináza. Využíva sa tak antikoagulačná liečba – zabraňuje zväčšovaniu trombu a obmedzuje možnosť ďalších embolizácií.

Tuberkulóza pľúc

TBC je infekčná choroba, pôvodcom ktorej je Mycobacterium tuberculosis (Kochov bacil). Zdrojom infekcie je človek chorý na tuberkulózu a vylučujúci Kochov bacil. Ochorenie má rozličné klinické formy, najčastejšie sú postihnuté pľúca.  Zvyčajné sa prenáša inhalačnou cestou (kvapôčkovou infekciou).Veľký význam pre vznik a vývoj tbc majú aj choroby znižujúce odolnosť proti nákaze tbc(diabetes mellitus, chronický alkoholizmus), duševné choroby, nedostatočná liečba

Príznaky: kašel, ktorý je suchý alebo produktívny. Vykašlávanie krvi je dnes zriedkavé.

Zvýšené teploty, pocit nadmernej únavy, nechuť do jedla, chudnutie.

Liečba: antituberkulotiká a tuberkulostatiká. Používa sa najmenej kombinácia 3

tuberkulotík. Liečba musí trvať aspoň 1 rok. Najpoužívanejšie antituberkulotiká:

INH(hydrazid kyseliny, izonikotínovej), rifampicín(antibiotikum), etambutol, streptomycín, pyrazínamid

Prevencia: zvyšovanie životnej a hygienickej úrovne obyvateľstva, očkovanie proti TBC,

ktoré je povinné u všetkých osôb do 30 rokov, ktoré neboli infikované.

Nádory Pľúc

Môžu vyrastať zo všetkých pľúcnych štruktúr – priedušky, pľúcne tkanivá, cievy. V neskoršom štádiu sa nedá zistiť miesto ich pôvodného vzniku. Podľa biologického charakteru sa rozdeľujú na benígne a malígne. Najčastejším malígnovým nádorom je rakovina pľúc. Do pľúc často metastázujú aj iné zhubné nádory – sekundárne pľúcne nádory

Rakovina pľúc(bronogénny karcinóm)

Je najznámejší a najčastejší nádor dýchacích ústrojov. Výchádza z bronchiálnej sliznice a postihuje pľúcne tkanivo

Prehľad vyšetrovacích metód

rtg vyšetrenie je základnou vyšetrovaciu metódou pri chorobách dýchacích ústrojov.

Skiaskopia používa sa zriedkavo, vhodná je en na rýchlu orientáciu pri náhlych príhodách(pneumotorax, hemoptýza, náhla dýchavica.

Skiagrafia (skiagram, rtg snímka hrudníka)zachytí aj veľmi jemné zmeny pľúcnej štruktúry.

Tomografia zobrazuje zmeny v jednotlivých vrstvách hrudníka(podľa nastavenia 0,5-2 cm) – umožňuje presnejšie lokalizovať chorobné zmeny  v pľúcach.

CT sa pri vyšetrovaní hrudníka uplatňuje pri vyšetrovaní mäkkých tkanivových štruktúr, ktoré by boli bežným rtg vyšetrením ťažko prístupné(oblasť medzihrudia).

Rádionuklidové vyšetrenie

Scientiagrafia pľúc(pľúcny scan) sa vykonáva značkovaným albumínom alebo technéciom. Zachytáva perfúziu(prietok) pľúcneho riečiska pomocou rádionuklidu.

Ventilačný scan zobrazuje distribúciu vzduchu, po vdýchnutí rádioaktívneho plynu(xenónu).

Endoskopické a bioptické vyšetrenie

Tarokoskopia zavedenie endoskopu do pohrudnicovej dutiny

Bronchoskopia vyšetrene priedušiek. Umožňuje stery, vymytie a odber vzorky tkaniva a mikroskopické vyšetrenie(biopsia, excízia).

Biopsia pľúc vykonáva sa pri diseminovaných(roztrúsených) pľúcnych afekciách. Pri operácií sa odoberá časť pľúcneho tkaniva na histologické vyšetrenie. Metóda vyžaduje taroktómiu(otvorenie hrudníka).

Preskalenova biopsia je odber lymfatického tkaniva uloženého na krku pred skalenovým svalom.

Mediastinoskopia umožňuje prezrieť mediastinoskopom, horné a stredné mediastínum a získať uzliny uložené okolo priedušnice a priedušiek.

Cytologické vyšetrenie(vyšetrenie buniek) zameriava sa na dôkaz nádorových buniek v spúte, pohrudnicovom výpotku, bronchiálnom sekréte, prípadne v tkanivách získaných endoskopickými alebo bioptickými metódami.

Mikrobiologické vyšetrenie

Vyšetruje sa spútum - musí byť spracované(vyšetrené) do dvoch hodín po odobratí. Kultivácia mikroorganizmov  zo spúta alebo bronchiálneho sekrétu má význam aj pre určovanie ich citlivosti na rôzne antibiotiká či antituberkulotiká.

Kožné diagnostické testy                        

Kožný tuberkulínový test a kožné testy sa vykonávajú pri bronchiálnej astme.

Funkčné vyšetrenie pľúc

Týmto vyšetrením sa získavajú objektívne informácie o funkcii pľúc, čím dopĺňajú ostatné vyšetrenia. Na funkčné vyšetrenie pľúc sa používa spirometria - informuje o pokojových pľúcnych objemoch a kapacitách.

Hodnoty pľúcnych objemov charakterizujú ventilačnú funkciu pľúc

Meranie pľúcnej difúznej kapacity - dáva obraz o difúzií medzi alveolami a pľúcnou kapilárovou krvou.

Meranie hemodynamickej funkcie pľúc(krvného obehu v pľúcach - dáva obraz o cievnom riečisku).