ANF: Tráviaca Sústava

Tráviaca Sústava

Jej hlavnou úlohou je prijať a chemicky rozložiť potravu najednotlivé živiny,umožniť ich vstrebanie do krvi a odstrániť z tela nestráviteľné zvyšky potravy.

Všetky bunky ľudského tela pre svoju funkciu a rast potrebujú výživné látky a kyslík. Zdrojom výživných látok je potrava. Proces ktorému podlieha prijatá potrava je veľmi zložitý a zúčastňujú sa na ňom orgány tráviaceho systému.

Základne funkcie tráviacich orgánov

V živých organizmoch prebieha trvalá výmena látok a energie – metabolizmus, ktorý je podmienkou zachovania života. Tráviace orgány majú v látkovej výmene dve úlohy: trávenie a vstrebávanie.

Trávenie – mechanické a chemické spracovanie potravy

Mechanické trávenie – spracovanie, rozdrobenie prijatej potravy zubami a jazykom a jeho posun do ďalších častí tráviaceho systému.

Chemické trávenie–charakterizuje produkciu tráviacich štiav zo žliaz, ktoré sú pripojené k tráviacej rúre.

Vstrebávanie(resorpcia) – prevod rozložených látok z tráviacej rúry do krvi.

Metabolizmus prebieha v dvoch protichodných smeroch, ktoré prebiehajú súčasne:

Anabolizmus(sklad) – vytváranie zložitých látok z jednoduchých

Katabolizmus(rozklad) – štiepenie zložitých látok na jednoduchšie

Zdrojom energie pre všetku činnosť organizmu sú živiny.

Metabolizmus základných živín charakterizujú vlastné chemické reakcie prebiehajúce v organizme(vnútri buniek)- nazývajú sa biochemické reakcie a sú umožnené organickými látkami bielkovinového charakteru – enzýmami.

Základne živiny

Bielkoviny /proteíny / - sú hlavnou stavebnou látkou živých organizmov(buniek, tkanív) a sú základnou zložkou telových tekutín - krvi, tráviacich štiav, enzýmov, protilátok, hormónov. Základnými stavebnými jednotkami bielkovín sú aminokyseliny.

Cukry / sacharidy / - sú základným zdrojom energie organizmu. Rozdeľujú sa na:

-          Monosacharidy - jednoduché cukri(glukóza-hroznový cukor, fruktóza- ovocný cukor)

-          Dysacharidy - laktóza(mliečny cukor)

-          Polysacharidy -  zložené cukry(škrob, glykogén, celulóza(hlavná zložka rastlinnej potravy

Tuky / lipidy / - majú okrem energetickej funkcie aj významnú stavebnú funkciu. Stavebný význam tukov spočíva v tom, že tuky sa spájajú s bielkovinami a sú dôležitou súčasťou bunkových membrán a cytoplazmy. Tuky sa skladajú z glycerolu a mastných kyselín.

Všeobecná stavba tráviacej rúry

Stenu tráviacej sústavy tvoria štyri vrstvy. Vnútornú stenu tvorí sliznica, na nej je podslizničné väzivo, ďalšou vrstvou je svalová vrstva ana povrchu sa nachádza pobrušnica:

Sliznica

Vystiela vnútorný povrch tráviacej rúry. Na povrchu sa nachádza sekrét sliznicových žliaz, ktorý udržuje sliznicu vlhkú, chráni ju pred poškodením a uľahčuje posúvanie potravy.

Podsliznicové väzivo

Je to vrstva riedkeho väziva, ktoré pripevňuje sliznicu k svalovej vrstve. Nachádzajú  sa tu cievy, nervy a lymfatické uzliny. Táto vrstva tvorí ochranné tkanivo, ktoré zabraňuje prechodu škodlivín do krvi.

Svalová vrstva

Tvorí základ steny tráviacej rúry a je najhrubšou vrstvou. Tvorí ju hladké svalstvo (len na začiatku tráviacej rúry- ústna dutina, hltan a horná časť pažeráka) a na konci tráviacej rúry(časť konečníka) je priečne pruhovaná svalovina. Svalová vrstva zabezpečuje posun a premiešanie potravy.

Pobrušnica /peritoneum /

Je to vonkajšia vrstvatráviacej rúry, tvorí ju hladká lesklá blana, ktorá pokrýva brušnú a panvovú dutinu a obaľuje v rôznom rozsahu, orgány uložené v brušnej dutine.

Ústna dutina /cavum oris/

Je ohraničená vpredu a po bokoch perami a lícami, strop tvorí podnebie. Dno ústnej dutiny, tvorí plochý sval ku ktorému je v strede pripevnený jazyk, zuby, výbežky čeľuste a sánky, ktoré rozdeľujú ústnu dutinu na predsieň a vlastnú ústnu dutinu.

Časti ústnej dutiny:

Pery a líca

Ich stavba je v podstate rovnaká a podkladom je priečne pruhované mimické a žuvacie svalstvo. Sliznica kryjúca vnútornú plochu pier a líc, prechádza do sliznice kryjúcej výbežky čeľuste a sánky a tu ju nazývame gingiva – Ďasno( je sliznica pokrývajúca výbežky čeľuste a sánky.)

Podnebie /palatum/

Oddeľuje ústnu dutinu od nosovej dutiny.

Predná časť podnebia má tvrdý kostený podklad - tvrdé podnebie

Zadná časť je tvorená svalmi - mäkké podnebie

Jazyk /lingua/

Je to svalový orgán, ktorí tvoria priečne pruhované svaly. Na jazyku rozoznávame hrot, telo, koreň. Na jazyku sa nachádzajú chuťové poháriky, ktoré slúžia na rozoznávanie štyroch základných druhov chuti (sladká, horká, slaná, kyslá)

Zuby/dentes/

Sú zakotvené vo výbežkoch čeľuste a sánky. Vytvárajú horný a dolný oblúk. Zub poostáva z troch základných častí: korunka, kŕčok, koreň.

Zub je tvorený zubovinou – dentínom, ktorý svojou štruktúrou pripomína kosť. Tento dentýn je na korunke krytý tenkou vrstvou skloviny, na krčku koreňmi a je krytý zubným cementom. Vnútri zuba je drieňová dutina, obsahujúca zubnú dreň, kde sa nachádzajú cievy nervy. Korunka ako jediná vyčnieva nad úroveň výbežku čeľuste a sánky. Podľa tvaru korunky rozdeľujeme zuby na:

-          (1)Rezáky - majú korunku v podobe dláta

-          (2)Očné zuby - korunka je zašpicatená

-          (3)Črenové zuby - korunka má dva hrbolky

-          (4)Stoličky - korunka má 4-5 hrbolkov

Rozlišujeme dočasný(mliečny chrup) a trvalý chrup:

-          Mliečny chrup - Je zložený z 20 zubov: 8 rezákov^(R), 4 očné^(O), 8 stoličiek^(S) – v každom kvadrante 5 zubov: 2^(R)-1^(O)-2^(S)

-          Trvalý chrup - zložený z 32 zubov: 8 rezákov^(R), 4 očné^(O), 8 črenových^(Č) a 12 stoličiek^(S) – v každom kvadrante 8 zubov: 2^(R)-1^(O)-2^(Č)-3^(S)

Slinné žľazy /glandualae salivariae/ rozdeľujeme na: malé slinné žľazy, veľké slinné žľazy

Malé slinné žľazy

Sú rozptýlené v celej ústnej dutine a sliny produkujú nepretržite. Ich funkciou je zvlhčovať ústnu dutinu, chrániť ju pred vysušením, popraskaním a vstupom infekcie.

Veľké slinné žľazy

Produkujú sliny hlavne pri príme potravy a podieľajú sa na jej úprave.Slinné žľazy obsahujú tráviace enzýmy, ktoré sa podieľajú na trávení niektorých zložiek potravy- cukrov.

Sú uložené mimo ústnej dutiny a patria sem:

-          príušná žľaza /glandula parotis/

-          podjazyková žľaza /glandula sublingualis /

-          podsánková žľaza /glandula submandibularis/

Sliny sa považujú za prvú tráviacu šťavu, tvorí sa ich 1-1,5l a ich pH je 7.

Sliny obsahujú hlienovitú bielkovinu –mucín, ktorá dodáva slinám viskozitu a lepivosť.

Obsahuje aj enzým ptyalín ktorý začína štiepiť cukry a ďalejobsahuje soli (sodík^(Na), vápnik^(Ca)), ktoré sa okrem iného zúčastňujú na tvorbe zubného kameňa

Funkcia slín:

-          mechanická - čistenie, zvlhčovanie ústnej dutiny

-          chemická - štiepenie cukrov

-          antibakteriálna

-          riediaca - rozpúšťa dráždiace látky v potrave

Hltan /pharynx/

Je to časť tráviacej trubice uložená za nosovou dutinou  ako nosohltan, za ústnou dutinou ako ústna časť hltana a za hrtanom ako hrtanová časť hltana. Hltan tým, že komunikuje s uvedenými dutinami predstavuje spoločný úsek tráviaceho a dýchacieho systému.

Ústna časť hltana

Vstup do tejto časti ohraničuje koreň jazyka a mäkké podnebie.

Od podnebia k jazyku smerujú svalové oblúky medzi ktorým je trojuholníková priehlbina. Dno priehlbiny vypĺňa podnebná mandľa, ktorá sa nachádza na rozhraní ústnej dutiny a hltana.

Hrtanová časť hltana

Je to najkratšia časť, ktorá je uložená za hrtanom. Na rozhraní ústnej a hrtanovej časti hltana sa krížia dýchacie a prehĺtacie cesty. Hrtan leží pred hltanom a pri prehĺtaní je uzavretý hrtanovou príchlopkou /epiglottis/. Príchlopka sa uzatvára pri prehĺtaní a otvára sa iba pri dýchaní.

Za hltanom v celom priebehu je krčná chrbtica, od ktorej je hltan oddelený malým množstvom riedkeho väziva. Stena hltana je tvorená priečne pruhovaným svalstvom, ktorý sa zúčastňuje pri prehĺtaní. Prehĺtanie je zložitý reflexný dej, ktorý sa vyvoláva dotykom sústa s podnebnými oblúkmi a koreňom jazyka. Celý dej je riadený nervovo z predĺženej miechy.

Pažerák /oesophagus/

Je to svalová rúra, ktorá spája hltan so žalúdkom. Začína v oblasti krku ako plynulé pokračovanie hltana a prechádza hrudníkom, vstupuje do brušnej dutiny a vyúsťuje do žalúdka. Pažerák je dlhý asi 25 až 28 cm. V kľude jeho steny majú priemer 1,5 cm a pri prechode jedla sa jeho priemer zdvojnásobí. V hornej časti (dvoch tretín pažeráka) je svalovina priečne pruhovaná, to znamená že sústo v tejto časti prechádza rýchlo. V spodnej časti(jednej tretine)pažeráka sa nachádza hladká svalovina – touto časťou sústo prechádza pomaly.

Žalúdok /gaster - GRE, ventriculus - LAT/

Je to plochý vakovitý orgán, ktorý leží s hornej tretine brušnej dutiny pod ľavou klenbovou bránicou. Má dĺžku asi 25cm, šírku 4-5cm a váhu asi 130g. Rozlišujeme: Prednú a zadnú stenu, veľké a malé zakrivenie. Vľavo od žalúdka leží slezina. Pažerák vyúsťuje do žalúdka a toto miesto sa nazýva cardia. Na cardiu nadväzuje vlastné telo žalúdka, ktoré sa doľava nahor vyklenuje do klenby. Nadol sa zužuje do rúrovitého konca žalúdka, ktorý nazývame vrátnik /pylorus /. Je to súčasne miesto vyústenia žalúdka do tenkého čreva. Žalúdok má dve hlavné funkcie:

-          mechanickú:

nadväzuje nad mechanické funkcie ústnej dutiny a znamená postupne plnenie žalúdka a premiešavane potravy.

-          chemickú:

zabezpečuje ju produkcia žalúdočnej šťavy. Žalúdočnúšťavu produkujú žliazky sliznice žalúdka v množstve asi 1,5l až 2l za 24 hodín – závisí od množstva potravy.

Žalúdočná šťava je číra, bezfarebná, silno kyslá tekutina, jej pH je 1 až 2.

Obsahuje: Kyselinu chlorovodíkovú(HCl); enzýmy: pepsín, chymozín; žalúdočnú lipázu, mucín. Vyše 99% žalúdočnej šťavy tvorí voda.

HCl – okysľuje obsah žalúdka a v mäsitej potrave spôsobuje napučiavanie väziva, čím urýchľuje trávenie mäsa. Chráni vitamíny B₁,B₂, C. Usmrcuje choroboplodné zárodky, aktivizuje enzým – pepsín.

Enzým – Pepsín – začína štiepiť bielkoviny na jednoduchšie zlúčeniny(nie na aminokyseliny)

Enzým – Chymozín – zráža mliečne bielkoviny na vločky tvarohu a zrazené mlieko tak dlhšie vydrží v žalúdku. U dojčiat sa tak ovplyvňuje pocit hladu pri prevažne mliečnej strave. U dospelého človeka tento enzým chýba.

Žalúdočná lipáza – začína štiepiť tuky, ale jej účinnosť v žalúdku je veľmi malá.

Mucín – je to hlienovitý produkt žalúdočných žliazok, ktorý tvorí na povrchu sliznice žalúdka jemný film a chráni ju tak pred natrávením HCl.

V Žalúdku sa tvorí aj osobitná bielkovina tzv. vnútorný faktor, ktorý umožňuje v čreve vstrebávanie vitamínu B₁₂ z potravy. Vitamín B₁₂ je nevyhnutný pre tvorbu hemoglobínu. Ak chýba vnútorný faktor vzniká ochorenie málokrvnosť – anémia.

Tenké črevo /intestinumtenue/

Je to najdôležitejšia  časť trávenia a vstrebávania. Má tri časti:

dvanástnik, lačník, bedrovník

Dvanástnik /duodenum/

Prvá najkratšia časť do ktorej sa otvára žalúdok, je uložený pred zadnou brušnou  stenou a je zakrivený v podobe písmena C. Do dvanástnika vyúsťuje vývod žlčovodu /ductuscholedochus/ v mieste zvanom bradavka dvanástnika a na tomto mieste vyúsťuje hlavný vývod podžalúdkovej žľazy – pankreasu. Žlčovod privádza žlč a vývod podžalúdkovej žľazy privádza pankreatickúšťavu. V dvanástniku prebieha hlavné štiepenie(trávenie) živín.

Lačník/jejunum/ a bedrovník /ileum/

Sú to ďalšie úseky tenkého čreva, ktorých vzájomný prechod je pozvoľný. Je to časť kde prevažuje vstrebávanie rozštiepených látok do krvného a lymfatického obehu.

Sliznica tenkého čreva produkuje črevnú šťavu v ktorej sa tvorí 1-3l denne a je slabo zásaditá, jej pH je 7,5-8. Obsahuje vodu, hydrogén uhličitany, hlienovitú látku mucín a enzýmy, štiepiace tuky, bielkoviny, cukry.

Enzýmy:proteázy, lipázy, amilázy

Hrubé črevo /intestinumcrassum/

Je to koncový úsek tráviacej rúry dlhej asi 1,5m. Skladá sa z viacerých častí.

Od slepého čreva ktoré leží v pravej bedrovej jame, (z jeho steny) odstupuje červovitý prívesok – apendix¹.

Slepé črevo pokračuje ako vzostupná časť – colon ascendens²,

pokračuje ako priečna časť – colon transversum³

zatáča sa nadol – colon descendens⁴

pokračovaním je esovitá časť – colon sigmoideum⁵

konečným úsekom je konečník – rectum

Funkcia Hrubého čreva:

V hrubom čreve sa hromadia nestrávene zvyšky potravy a obsah čreva sa zahusťuje. Trávenina zostáva v hrubom čreve približne 8-12 hod, z jej obsahu sa vstrebáva najmä voda, niektoré minerály a cukry. Zvyšky potravy sa účinkom baktérií žijúcich na črevnej sliznici kvasia a bielkoviny hnijú. Vzniká alkohol a rozličné plyny.

Podžalúdková žľaza – pankreas

Je asi 28 cm dlhá žľaza, ktorá je uložená za žalúdkom, pred brušnou zadnou stenou spoločne s dvanástnikom. Je to pretiahly žľazovitý orgán na ktorom rozlišujeme hlavu, telo a chvost. Podžalúdková žľaza anatomicky aj funkčne súvisí s dvanástnikom. Hlava podžalúdkovej žľazy je uložená v ohybe dvanástnika.

Vývod podžalúdkovej žľazy /ductus pancreaticus/prechádza celou žľazou a vyúsťuje na dvanástniku v mieste zvanom papila(bradavka) dvanástnika, spolu s vývodom žlčníka – žlčovodom.

Podžalúdková žľazaje žľaza tráviacej sústavy s prevažne vonkajšou sekréciou. Jej žliazky produkujú pankreatickú šťavu, ktorá sa tvorí v množstve 1l za deň a pankreatickým vývodom odteká do dvanástnika. Má silno zásaditú reakciu (pH 7,1-8,2), ktorá neutralizuje kyslú žalúdočnú tráveninu vstreknutú do dvanástnika, obsahuje enzýmy štiepiace jednotlivé zložky potravy:

Proteázy štiepiace bielkoviny, lipázy štiepiace tuky, amilázy štiepiace cukry.

Podžalúdková žľaza je okrem toho aj žľaza s vnútorným vylučovaním. Túto časť tvoria Langerhansove ostrovčeky. Tieto ostrovčeky produkujú hormóny inzulín a glukagón a vylučujú ich priamo do krvi. Sú to hormóny ktoré regulujú hladinu cukru v krvi.

Pečeň /hepar/

Má hmotnosť 1,5 kg, je to najväčšia žľaza tráviacej sústavy a tela. Je uložená pod pravou bránicovou klenbou.

Skladá sa z dvoch lalokov:

Pravý lalok – dotýka sa pravej obličky a nadobličky, dvanástnika a pravého ohybu hrubého čreva. Zozadu je doňho vtlačená dolná dutá žila. Na dolnej ploche je umiestnený žlčník.

Ľavý lalok– prekrýva žalúdok a brušnú časť pažeráka. Na dolnej ploche, v mieste zvanom brána pečene /porta hepatis/ vstupujú do pečene cievy, nervy a vystupujú žlčové cesty.

Žlčové cesty

Začínajú a v pečeni ako vnútropečeňové žlčové cesty. Mimopečeňové žlčové cesty sa začínajú pravým a ľavým pečeňovým vývodom /ductus hepaticus dexter et sinister/, ktoré vystupujú z pravého a ľavého laloka pečene. Po ich spojení vzniká spoločný pečeňový vývod /ductushepaticus communis/, ku spoločnému pečeňovému vývodu sa pripája vývod žlčníka /ductus cysticus/. Spojením žlčníkového a spoločného pečeňového vývodu, vzniká žlčovod /ductus choledochus/, ktorým pokračujú žlčové cesty do dvanástnika. Ústie žlčových a pankreatických ciest je ovládané zvieračom(oddiho zvierač)

Žlčník / vessica fellea/

Leží na spodnej ploche pravého laloku pečene, máva vakovitý alebo hruškovitý tvar. Žlč, ktorú vytvárajú pečeňové bunky nepretržite odteká žlčovými cestami do žlčníka, ktorý je zásobárňou žlče. Žlč do žlčníka priteká aj odteká cez vývod žlčníka /ductus cysticus/. V Žlčníku sa vstrebáva voda a žlč sa koncentruje. Keď príde potrava do dvanástnika(najmä tuky) uvoľní sa zvierač a žlč odteká zo žlčníka do dvanástnika.

Funkcie pečene:

Tvorba žlče– žlč je nevyhnutná pre tráviace procesy v tenkom čreve. Tvorí sa v množstve 800 – 1000ml za deň. Je to hustá žltozelená tekutina, skladajúca sa z: vody, hlienu, žlčových farbív, soli, kyselín, cholesterolu a niektorých minerálnych látok. Hlavnou zložkou žlče sú soli žlčových kyselín. Ich funkciou je rozptyľovať(emulgovať) tuky na drobné kvapôčky, ktoré až v emulgovanej forme môže štiepiť pankreatická črevná lipáza.

Ďalšou dôležitou zložkou žlče, sú žlčové farbivá, ktoré sa tvoria z hemoglobínu, uvoľňujúceho sa zo zanikajúcich erytrocytov v slezine. Žlčové farbivá: bilirubín, urobilinogén – podmieňujú farbu stolice.

Metabolické funkcie–pečeňové bunky zasahujú do všetkých metabolických procesov v tele. Pečeň je vlastne chemická továreň organizmu. Podieľa sa na metabolizme všetkých živín, bielkovín, cukrov, tukov. Skladuje sa tu glykogén. V pečeni sa odbúravajú aminokyseliny a tak vzniká amoniak a močovina ktorá sa vylučuje obličkami.

Tvorba zrážacich faktorov v krvi – na ich tvorbu je potrebný vitamín K

Detoxikačná funkcia – zneškodňovanie škodlivých látok

Úloha pri termoregulácii

Významná zásobáreň krvi

Krvný obeh pečene – funkčný a výživný(nutritívny)

Funkčný krvný obeh(portálny) – Tvorí metabolickú cirkuláciu pečene. Je nazvaný podľa vrátnicovej žily  /vena portae/ - táto žila privádza do pečene vstrebané živiny z tráviaceho systému. Pečeň tieto živiny ďalej metabolizuje(spracováva).

Výživný krvný obeh(nutritívny) – zabezpečuje ho pečeňová tepna /arteriahepatica/, ktorá privádza do pečene kyslík a výživné látky.