ANF: Dýchací systém

Dýchací systém

Funkcie dýchacieho systému

-          Výmena dýchacích plynov(O₂ a CO₂ /kyslík a oxid uhličitý/) – respiračná funkcia

-          Nerespiračné funkcie: formovanie zvukových prejavov pri reči, smiechu; pomocný mechanizmus pri vyprázdňovaní, pri pôrode, ochrana pred vniknutím škodlivín, kašeľ, dýchanie

Celý proces dýchania rozdeľujeme na 3 fázy:

1.Fáza: Vonkajšie dýchanie(ventilácia)

   Výmena dýchacích plynov medzi prostredím a krvou – uskutočňuje sa iba v pľúcach

2.Fáza: Rozvod dýchacích plynov

  Túto funkciu zabezpečuje krv a prebieha medzi vnútorným povrchom pľúc a bunkami tkanív

3.Fáza: Vnútorné alebo tkanivové dýchanie

   Zabezpečuje výmenu plynov medzi krvou a tkanivovými bunkami

Stavba dýchacieho systému

Dýchací systém sa skladá z dýchacích ciest a vlastného dýchacieho orgánu(pľúca)

Dýchací systém rozdeľujeme na:

1.       Horné dýchacie cesty: nosová dutina /cavum nasi/

                                         nosohltan /nosapharynx/

2.       Dolné dýchacie cesty: hrtan / larynx/

                                            priedušnica / trachea/

                                            priedušky / bronchi/

                                            pľúca / pulmo/

Horné dýchacie cesty:

Nosová dutina – je uložená nad ústnou dutinou, od ktorej je oddelená tvrdým a mäkkým podnebím. Je to priestor, ktorý sa anatomicky skladá z kostného a chrupkovitého skeletu. Vpredu je vonkajší nos, ktorý tvorí výstupok v tvári. Nosovú dutinu ohraničuje strop, dno a bočné steny. Strop tvorí čelová, čuchová a klinová kosť. Vpredu sú nosové kostičky. Dno je tvorené tvrdým a mäkkým podnebím. Vzadu prechádza nosová dutina do nosohltanu.

Dôležitou súčasťou nosovej dutiny sú prínosové dutiny – sú to otvory u dutiny v kostiach ohraničujúcich nosovú dutinu. Najväčšia dutina je v čeľusti a menšie sú v čelovej, čuchovej a klinovej kosti. Sliznica nosovej dutiny je pokrytá riasinkovým epitelom(prvá bariéra proti infekcii, riasinky zachytávajú nečistoty).

Funkcie nosovej dutiny: vdychovaný vzduch sa zohrieva na telesnú teplotu, zvlhčuje a zbavuje nečistôt, ktoré zachytáva hlien v sliznici.

Nosohltan /nasopharinx/ – je to horný úsek hltana lievikovitého tvaru, do ktorého sa otvárajú choány(otvory spájajúce nos s hltanom z nosovej dutiny)a prúdi medzi nimi z nosovej dutiny vzduch.  Je teda uložený za nosovou dutinou. Hranicou medzi nosohltanom a ústnou časťou hltana je mäkké podnebie.

Pri prehĺtaní sa svalovina mäkkého podnebia dvíha a úplne oddeľuje ústnu dutinu od nosovej dutiny. Na obidvoch stranách ústí do hltana sluchová(Eustachova) trubica, ktorá  spája stredné ucho s nosohltanom. Táto trubica slúži na vyrovnávanie tlaku vzduchu v stredoušnej dutine. Pri ústiach týchto trubíc sú nahromadené lymfatické uzlíky, ktoré nazývame nosohltanová mandľa / tonsila pharingea/ – tvorí bariéru proti vniknutiu škodlivín.

Dolné  dýchacie cesty:

Hrtan /larynx/

-       má typický rúrovitý tvar

-       je tvorený z hrtanových chrupiek

-       dolný úsek prechádza plynule do priedušnice

-       pred hrtanom a po jeho bokoch leží štítna žľaza a veľké cievy krku

-       kostru hrtana tvoria hrtanové chrupky, ktoré sú pospájané kĺbmi a väzmi

-       najväčšia je štítna chrupka, ktorá tvorí výraznú vyvýšeninu v pravej časti krku

-       pod štítnou chrupkou sa dá nahmatať prstienkovitá chrupka, ku ktorej sú na zadnom obvode kĺbovo pripojené dve hlasivkové chrupky, od nich sa k štítnej chrupke rozbiehajú dva hlasivkové väzy

-       chrupky sú z vonkajšej strany pospájané svalmi hrtanu a zvnútra sú vystlané sliznicou

-       dutinu hrtana oddeľuje od hltana hrtanová príchlopka /epiglottis/, podkladom ktorej je chrupka listovitého tvaru, ktorá tvorí hranicu dýchacích a tráviacich ciest; otvára sa pri dýchaní a zatvára pri prehĺtaní. Dôležitou funkciou hrtana je tvorba hlasu – fonácia. Pri tvorbe hlasu, sa najprv hlasivky k sebe priblížia, čím sa hlasivková štrbina takmer uzavrie – fonačná poloha hlasiviek. Nasleduje výdych, pričom sa uzavretá hlasivková štrbina vydychovaným vzduchom po otvorí a hlasivky sa od seba málo odtlačia.

Na vznik ľudského hlasu sa okrem hlasiviek zúčastňujú viaceré faktory:

-          veľkosť celého hrtanu

-          stav a rezonančná schopnosť prínosových dutín

-          činnosť svalov hrtana

-          napätie a dĺžka väzov

-          veľkosť ušnej a nosovej dutiny ako aj mäkké podnebie, ďasná, jazyk, pery a zuby

Priedušnica /trachea/

Je to trubica, ktorá nadväzuje na prstienkovitú chrupku. Tvoria ju chrupky tvaru podkovy, ktoré sú ako neúplné prstence, vzadu pospájané väzivom.  Je uložená pred pažerákom s ktorým je spojená s väzivom. Sliznica obsahuje hlienové žliazky, ktoré svojím sekrétom zvlhčujú povrch sliznice.

Priedušky /bronchi/

Sú pokračovaním priedušnice. Priedušnica sa asi vo výške štvrtého hrudného stavca delí na dve hlavné priedušky: pravú a ľavú.

Rozdelenie priedušnice na dve hlavné priedušky nazývame bifurkácia. Pravá aj ľavá prieduška vstupujú do pľúc a tam sa vetvia na menšie priedušničky – bronchioli, až vytvárajú prieduškový strom (bronchiálny strom). Koncové vetvenie priedušničiek sa nazýva respiračné vetvenie, ktoré predstavujú pľúcne mechúriky-alveoli - nimi je privádzaný kyslík do krvi a odvádzaný oxid uhličitý z krvi do vonkajšieho prostredia.

Pľúca /pulmo/

Predstavujú vlastný orgán dýchania.  Je to párový orgán nepravidelne kužeľovitého tvaru, vypĺňajúci prevažnú časť hrudníkovej dutiny. Svojou širokou základňou – bázou nasadajú na bránicu a tvarovo sa jej prispôsobujú. Laterálna plocha sa dotýka vnútornej plochy rebier.

Mediálna plocha – je miesto kde sa nachádzajú tzv. pľúcne stopky – miesto kde do pľúc vstupujú priedušky, pľúcne tepny a vystupujú pľúcne žily.

Pľúca sú hlbokými zárezmi rozdelené na laloky – toto rozdelenie je viditeľné aj na povrchu pľúc. Pravé pľúca majú tri laloky – horný, stredný, dolný.

Ľavé pľúca majú dva laloky – horný a dolný lalok. Každý pľúcny lalok sa člení na segmenty, ktoré nie sú viditeľné na povrchu pľúc. Obidve strany pľúc majú po 10 segmentov:

Pravé pľúca: Horný lalok: 3 segmenty

                         Stredný lalok: 2 segmenty

                         Dolný lalok: 5 segmentov

Ľavé pľúca: Horný aj dolný lalok po 5 segmentov

Farba pľúc je spočiatku ružová, postupne šedne vdychovaním prachu.

Konzistencia pľúc je hubovitá(špongiózna), mäkká, pružná a na reze počuť praskanie.

Pľúca sú na povrchu pokryté popľúcnicou a hrudný kôš vystiela pohrudnica. Medzi nimi je úzka štrbina, vyplnená čírou tekutinou, ktorá zvlhčuje povrch pľúc a umožňuje hladké pohyby pľúc pri dýchaní. Keby sme vybrali pľúca z hrudníka tak by spľasli, rozvinuté ich udržiava povrchové napätie ktoré vytvára spomínaná tekutina. Pľúca sú prisaté k vnútornej strane steny hrudníka, takže pri rozpínaní hrudníka sa rozťahujú aj pľúca.

Medzipľúcie /mediastínum/

Je to priestor uprostred hrudníka medzi P a Ľ pľúcami a od hrudnej kosti k chrbtici. V medzipľúci sa nachádzajú tieto orgány:

Priedušnica, pažerák, cievy vystupujúce zo srdca a vstupujúce do srdca, lymfatické cievy

Mechanika dýchania

Dýchanie (respirácia) má dve fázy: vdych /inspirium/, výdych /exspirium/

Vdych – pri vdychu sa rozmery hrudníka zväčšujú a následne nastáva pokles tlaku vzduchu v pľúcach, a do pľúc sa nasáva vzduch. Je to aktívny proces úplne závislý od činnosti dychových svalov( bránica, vonkajšie medzirebrové svaly, prsné svaly, niekedy svaly krku a chrbta. Najdôležitejším dýchacím svalom je bránica.

Výdych – je to pasívny dej, pri ktorom sa uplatňuje predovšetkým elastickosť pľúc a pružnosť steny hrudníka. Pri výdychu sa zmenšuje objem hrudníka a nastáva zvýšenie tlaku v pľúcach.

Výdychové svaly – brušné a vnútorné medzirebrové svaly sa do tohto procesu zapájajú až na konci výdychu.

Dychové objemy

Dychový objem – množstvo vzduchu, ktoré človek v pokoji vdýchne a vydýchne(okolo 500 ml).

Inspiračný rezervný objem (2000 – 3000 ml) – množstvo vzduchu, ktoré môžeme ešte vdýchnuť po normálnom nadýchnutí.

Exspiračný rezervný objem  –  množstvo vzduchu, ktoré môžeme ešte vydýchnuť po normálnom výdychu.

Vitálna kapacita pľúc – vyjadruje maximálne množstvo vzduchu, ktoré môžeme maximálne vydýchnuť, po maximálnom nadýchnutí. Je určitým ukazovateľom vo výkonnosti pľúc. Jeho hodnota u žien ja asi 3200 ml. a u mužov 4200 ml. Závisí od trénovanosti, veku, hmotnosti, pohlavia...

Reziduálny objem – množstvo vzduchu, ktoré ostáva v pľúcach, po maximálnom výdychu( až 1100 ml.)

Regulácia dýchania – dýchanie sa stále prispôsobuje meniacim sa potrebám organizmu. Hlavnú úlohu v regulácii dýchania má dýchacie centrum v predĺženej mieche. Tvoria ho nervové bunky, ktoré vysielajú rytmické podnety k miechovým nervom, inervujúce dýchacie svaly. Sťahy svalov vyvolávajú dýchacie pohyby hrudníka. Frekvencia dýchacích podnetov v pokoji sa pohybuje v rozmedzí 12- 16/min. Činnosť dýchacieho centra je automatická a ovplyvňuje ju veľa podnetov. Sú to najmä podnety, ktoré reagujú na zmeny v zložení krvi(zmena koncentrácie O₂ a CO₂  v krvi).