ANF: Krv

Krv/sanguis/

Krv je hlavnou zložkou vnútorného prostredia organizmu. Funkcie krvi môžeme rozdeliť do 2 základných skupín:

1.      Transportné funkcie:

prevod dýchacích plynov, rozvod živín, rozvod tepla po tele, účasť na látkovej regulácii funkcií organizmu tým, že transportuje hormóny, vitamíny a regulátory

2.      Špecifické funkcie:

schopnosť krvi udržiavať stálosť vnútorného prostredia (pH, osmotický tlak), obranná funkcia krvi, schopnosť zrážania krvi, ktorá bráni vykrvácaniu

Zloženie krvi

-          krvná plazma

-          krvné bunky (hemocyty):

-          červené krvinky (erytrocyty)

-          biele krvinky (leukocyty)

-          krvné doštičky (trombocyty)

Krv tvorí asi jednu trinástinu hmotnosti tela. U dospelého muža je to 5-6 litrov a u ženy 4,5 litrov krvi.

Krvná plazma

je to tekutá zložka krvi – žltkastá viskózna tekutina. Obsahuje 90% vody a zvyšok tvoria rozpustené anorganické a organické látky

anorganické látky: najväčší podiel tvorí voda a 1% tvoria soli: chlorid sodný, sodík, draslík, uhličitan sodný(najdôležitejší)- má význam pri udržiavaní stálej pH krvi.

organické látky: sú to predovšetkým bielkoviny, delíme ich na tri druhy:
-          albumíny – tvoria sa v pečeni, ich funkcia je prenášať niektoré enzýmy, hormóny, vitamíny a živiny. Ďalšia funkcia je dodržiavať tekutú časť krvi vo vnútri ciev. Preto napr. pri poruchách obličiek, nastávajú straty albumínu, čo spôsobuje prestup vody z ciev do tkanív a vznik opuchov.

-          globulíny – majú význam z hľadiska obrany organizmu pred cudzorodými látkami

-          fibrinogén – zúčastňuje sa na zrážaní krvi

Krvné bunky

Červené krvinky/eritrocity/ – prenášajú kyslík a oxid uhličitý, sú to bezjadrové bunky bikonkávneho tvaru(tvaru piškóty). V citoplazme obsahujú červené krvinky farbivo – hemoglobín, na ktorý sa viaže kyslík a oxid uhličitý. Tvoria sa v kostnej dreni a v plode v maternici, v slezine a pečeni. Keďže nemajú jadro, nedelia sa a preto prežívajú iba 100 až  120 dní. Na tvorbu eritrocitu je potrebný dostatočný prísun železa, vitamínu B12 a bielkovín. Staré eritrocity, sú v slezine odstraňované, pričom železo je znova použiteľné a jednotlivé zložky rozpadávajúcich sa eritrocitov sa využívajú na stavbu nových. Nevyužité časti hemoglobínu sa premieňajú na žlčové farbivá – podmieňujú farbu stolice. Normálny počet eritrocitov je 4,3 – 5,3x10¹²(u mužov) a 3,8-4,3x10¹²(u žien) v litri.

Biele Krvinky/leukocity/ - tvorí skupinu buniek rozličného tvaru, ktoré obsahujú jadro, to znamená, že sa môžu deliť. Ich normálny počet, prirodzene kolíše počas dňa a je závislý od mnohých vplyvov. Ich počet je u žien a mužov 4-10x10⁹ v litri. Na rozdiel od eritrocitov, ktoré svoju funkciu plnia len v cievach, biele krvinky svoju funkciu uplatňujú aj mimo ciev, pretože majú schopnosť prechádzať stenou ciev do tkanív.

Delíme ich na 2 skupiny:

Granulocity – majú v plazme zrnká, delíme ich na:

-                neutrofilné- pohlcujú cudzorodé látky(fagocitóza)

-                eozinofilné- stúpajú pri alergiách

-                bazofilné-ich počet sa zvyšuje pri ochorení kostnej drene

Agranulocity – nemajú v plazme zrnká, delíme ich na:lymfocity(T,B), monocity

Lymfocity T – závisia od prítomností detskej žľazy/thymus/

Do thymusu prichádzajú nezrelé lymfocity z kostnej drene a v thymuse dozrievajú, sú zodpovedné za špecifickú bunkovú imunitu.

Lymfocity B – nezávisia od thymusu, pochádzajú z kostnej drene a po podráždení cudzorodou látkou(vírus, baktéria) sa množia a menia na plazmatické bunky. Tie tvoria a uvoľňujú protilátky imunoglobulín. Lymfocity B sú zodpovedné za protilátkovú imunitu

Monocity – sú to najväčšie biele krvinky(nazývajú sa aj makrofágy). Majú schopnosť fagocitózy(pohlcovať cudzorodé látky)

Krvné doštičky/trombocity/ - sú to najmenšie krvné elementy, ktoré vznikajú ako úlomky krvotvorných buniek kostnej drene. Podieľajú sa na zastavovaní krvácania(hemostáza).

Fázy zástavy krvácania:

Pri poškodení cievy dochádza ku stiahnutiu hladkej svaloviny v mieste poranenej cievy a zníži sa tak krvácanie. V ďalšej fáze, sa v tomto mieste začnú zhlukovať trombocity a vytvoria tak dočasnú krvnú zátku, ktorá sa volá doštičkový trombus. Ten však nie je schopný sám a trvalo zastaviť krvácanie a preto pokračujú deje, ktoré vedú k vytvoreniu pevnej definitívnej zátky – zrážanie krvi(hemokolagulácia), pri ktorej sa vytvorí krvná zrazenina – trombus. Ten definitívne uzavrie poškodenú cievu. Je to veľmi zložitý proces na ktorom sa okrem trombocytov zúčastňujú takzvané zrážacie faktory, ktoré sa nachádzajú v krvnej plazme a vytvárajú sa v pečeni.

Obranné reakcie organizmu

Ak do organizmu vniknú cudzorodé látky(napr. vírusy, baktérie) vyvolávajú obrannú odpoveď organizmu – imunitnú reakciu. Cudzorodé látky nazývame antigény.

Telo má k dispozícií niekoľko druhov imunitných reakcií(ďalej IR), ktoré v boji proti antigénom používa:

protilátková(humorálna) – tento druh imunity zabezpečujú protilátky imunoglobulíny, ktoré sú produkované B-lymfocitmy(druhy: IgG, IgM, IgA, IgE, IgD protilátky).

bunková(celulárna) – zabezpečujú je T-lymfocity, ktoré sa po vniknutí antigénu do organizmu rozmnožujú na niekoľko druhov. Tieto druhy imunity zaraďujeme medzi špecifické IR. Vyvíjajú sa až po narodení a po styku s cudzorodou látkou.

Nešpecifické IR:

sú to vrodené IR, ktoré sa vyskytujú už počas vnútromaternicového života. Zabezpečujú ju granulocity a monocity, prostredníctvom famocitózy(schopnosti buniek pohlcovať cudzorodé častice)

Imunitu ďalej delíme na:

vrodená – je to súbor obranných schopností organizmu, existujúcich už pri narodení

získaná – súbor obranných schopností organizmu, ktoré človek získa počas života

aktívna – organizmus si vytvára protilátky:

prirodzená: po prekonaných infekciách
umelá: po očkovaní, keď sa do organizmu vpraví oslabený vírus.

pasívna – organizmus dostáva hotové protilátky
prirodzená: prestup protilátok z tela matky cez placentu alebo materským mliekom
umelá: injekčným podaním hotových protilátok.