Anatómia (krv,srdce,cievy,dýchací systém, tráviaci systém, vylučovací systém, nervova sústava...)

Z D R A V O V E D A
je náuka o stavbe a funkcii ľudského tela.Ľudské telo ako
makroorganizmus sa skladá z rôznych stavebných jednotiek, ktoré sú
navzájom spojené.Na najnižšom stupni stavebnej organizácie sú
atomy,ich spojením vznikajú molekuly-bunky-tkanivá-orgány-sústavy
orgánov,ktoré napokon tvoria ľudské telo.
B U N K A
Je najjednoduchšou jednotkou živej hmoty,ktorá môže udržiavať
samostatný život a rozmnožovať sa. Jednotlivé bunky sa navzájom líšia
tvarom a funkciou.
Bunka sa skladá: I.Bunková membrána
II.Bunková cytoplazma
III.Bunkové jedro
Bunková membrána oddeľuje bunku od iných buniek a od medzibunkovej
tekutiny,ktorá tvorí prirodzené prostredie keždej živej bunky. Je
zložená z fosfolipidov a cez ňu dochádza ku výmene látok.Potrebné
látky vstupujú do bunky a nepotrebné vystupujú von.Priepustnosť
bunkovej steny je rôzna pre rôzne látky.Táto vlastnosť sa nazýva
selektívna permeabilita.
Cytoplazma je hmota,ktorá vyplňa vnútro bunky. Je tvorená
vnútrobunkovou tekutinou a jednotlivými organelami, ktoré majú svoju
špecifickú funkciu aj vlastnú membránu. Sú to:
l.) Endoplazmatické retikulum-je tvorené podlhovastými mechúrikami, na
povrchu ktorých je veľké množstvo guľôčok-ribozomov. Slúžia na
tvorbu bunkových bielkovín.
2.) Golgiho aparát - vyrába cukry a spája ich s bielkovinami.
3.) Mitochondrie - sú tvorcami energie pre život bunky.Čím sú bunky
náročnejšie na energiu,tým je v nich viac mitochondrii, až
niekoľko lOO.
4.) Lyzozomy: majú mechúrikovitý tvar a obsahujú chemické látky, ktoré
ničia baktérie vniknuté do bunky.
Jadro má vlastnú membránu a obsahuje chromozomy a jedno alebo viac
jadierok. Chromozomy sú stavebné zložky jadra,ktoré obsahujú DNA. Sú
nositeľmi dedičných vlastností buniek.Jadro je riadiaci orgán bunky.
Jadierko obsahuje RNA a ovplyvňuje tvorbu ribozomov. Má významnú úlohu
pri tvorbe bielkovín.
Základné funkcie buniek.
l.) Prepravná činnosť-transportná aktivita, pomocou ktorej sa
4
uskutočňuje pohyb látok cez bunkovú membránu. Do bunky vstupujú
z okolia kyslík,voda a minerálie, z buniek vystupujú kysličník
uhličitý a močovina.
2.) Stiahnuteľnosť-kontraktilita je schopnosť bunky meniť svoj tvar a
pohybovať sa
3.) Dráždivosť a jej udržanie je schoposť bunk reagovať na podnety z
okolia. Podstatou dráždivosti je pokojový potenciál, ktorý sa
podráždením zmení na akčný.
4.) Premena látok a energie.Bunka pre svoju činnosť získava energiu
rozkladaním látok čiže katabolizmom.Úbytok týchto energetických
zdrojov bunky sa musí nahradiť buď so zásob, alebo prijmom
potravy.Pochody pri obnove energie sa nazývajú anabolizmus.
5.) Delenie bunky-mitoza- je pochod, pri ktorom vznikajú z jednej
materskej bunky dve dcérske s rovnakou štrukturou a funkciou.
T K A N I V O
je súbor veľkého množstva rovnakých buniek, ktoré tvoria základné
stavebné časti orgánov.Sú navzájom pospájané medzibunkovými hmotasmi a
to- tkanivovým mokom, beztvarým gelom a sieťou vláken.
Podľa špecializácie buniek delíme tkanivá ma 4 základné druhy:
I.) Výstelkové-epitelové tkanivo
II.) Svalové tkanivo
III.) Spojivové tkanivo
IV.) Nervové tkanivo
Epitelové tkanivo
tvorí povrchovú vrstvu kože, slizníc, dutín a trubíc.Má málo
medzibunkovej hmoty,bunky sú tesne pri sebe. Ich tvar súvisí s
funkciou výstelky.Podľa funkcie epitelové tkanivo delíme:
a)žľazový epitel
b)krycí a vystieľajúci epitel
c)rezorbčný epitel
d)zmyslový epitel
e)zárodkový epitel
Svalové tkanivo
delíme na:
a)priečnepruhované- kostrové svalstvo
b)hladké svalstvo
c)myokard-srdcový sval
Spojivové tkanivo
je najrozšírenejšie v ľudskom tele. Spája jednotlivé tkanivá medzi
sebou, tvorí obaly, je oporou pre jednotlivé orgány ale aj pre celé
telo. Zabezpečuje ustálenie telesných tvarov. Delí sa na:
5
a) väzivové tkanivo
b) chrupkové tkanivo
c) kostrové tkanivo
d) krv
Nervové tkanivo
tvoria špeciálne nervové bunky s výbežkami a podporné nervové bunky.
Funkciou nervovej bunky je prenášať informáciou zo zmyslových buniek
do nervových ústredí, spracovať ich, uložiť do pamäti a viesť pokyny
pre výkonné orgány. Hlavnou úlohou podpornej nervovej hmoty -
neuroglie je chrániť a podporovať nervové bunky.
O r g á n y
je anatomická a funkčná jednotka, ktorá zabezpečuje všetky vzťahy
organizmu k prostrediu. Stavene je to zložitý útvar živej hmoty, ktorý
sa skladá z niekoľkých druhov tkanív.
Sústava orgánov
je tvorená niekoľkými orgánmi, ktoré vykonávajú jednu vyššiu životne
dôležitú funkciu.Ľudské telo je zložené z 9 sústav:
l.) kostrová
2.) svalová
3.) nervová
4.) sústava žliaz s vnútorným vylučovaním
5.) obehová
6.) dýchacia
7.) tráviaca
8.) močová
9.) rozmnožovacia
Rozdelenie ľudského tela
Ľudské telo delíme na: I.) Hlava a krk
II.) Trup- hrudník, brucho a pánva
III.)Končatiny- horné a dolné
Ľudské telo má tieto dutiny- lebečnú, hrudníkovú, brušnú a pánvovú.
K O S T R A Č L O V E K A
Je súbor kostí,väzov a ich spojení.
Skladba kosti:
a) 25% vody
6
b) 22-3O% organických látok - kostných bielkovín - osein, zabezpečuje
pružnosť kosti
c) 45-53% anorganických látok - uhličitan a fosforečňan vápenatý,
zabezpečujú tvrdosť kosti.
Obsah Ca a P v kostiach je regulovaný vitamínom D a parathormonom.
Kostné tkanivo je druh spojivového tkaniva, ktoré sa skladá z buniek,
vláken a základnej hmoty.
Kostné bunky delíme na osteoklasty - rezorbujú kosť
osteoblasty - tvoria kosť
osteocyty - sú zaliate v základ.hmote.
Kosti podľa štruktury rozlišujeme:l.) súdržné
2.) hubovite
Súdržné kostné tkanivo sa nachádza na povrchu všetkých kostí, tvorí
telo dlhých kosti. Hubovité kostné tkanivo má tvar špongie, nachádza
sa v krátkych a plochých kostiach, ako aj na nákončiach dlhých kostí.
V každej kosti je zastúpené súdržné aj hubovité kostné tkanivo. Kosť
vzniká z väzivového alebo chrupkového tkaniva procesom, ktorý nazývame
osifikácia - je to ukladanie minerálnych látok do iného tkaniva.
Osifikácia začína v osifikačných centrách. Dlhé kosti rastú r rastovej
platničky. Rast kosti do hrúbky zabezpečujú kostné bunky na vnútornej
ploche okostice.
Funkcie kosti:l.) chráni ľahko zraniteľné mäkke tkaniva
2.) sú oporou celého tela
3.) pomocou svalov uskutočňujú pohyb
4.) sú zásobarňou Ca a P v organizme
5.) v kostnej dreni sa tvoria krvinky
6.) na povrchu kosti sa nachádza 25% celk. Na.
Rozdelenie kosti podľa tvaru :dlhé
krátke
ploché
Povrch kosti je pokrytý okosticou - okrem klbnych plôch a šľachových
úponov. Má ochrannú funkciu - chráni povrch kosti,vyživovaciu funkciu
a kosťotvornú funkciu - zabezpečuje rast kosti do hrúbky.
Spojenie kosti:l.) súvislé - pomocou kosti - krížová kosť
- pomocou väziva - kosti lebky
- pomocou chrupky - stavce, rebrá a hrudná
kosť.
2.) prerušované - pomocou klbov.
Klb je pohyblivé spojenie dvoch a viacerých kostí. Dotykové plochy
kosti v klbe tvoria hlavicu a jamku, sú pokryté chrupkou. Hlavica a
jamka sú obalené väzivovým púzdrom, ktoré vytvára klbný maz. Na
vonkajšej strane je spevnené väzmi - ligamentami.
Rozdelenie klbov: a) podľa počtu kosti, ktoré sa spájajú v klbe -
jednoduché- spojenie len 2 kosti- rameno
zložené - spojenie viacerých kosti - koleno, lakeť.
b) podľa tvaru klbovej hlavice -
guľovitý, válcovitý, elipsovitý, sedlovitý, kladkovitý, plochý, pevný.
Základné pohyby klbov: ohnutie, natiahnutie, pritiahnutie,
odtiahnutie.
7
Kostru človeka delíma na: a) osovú - hlav, krk, chrbtica,mostík a
rebrá.
b) prídavná - pletenec + voľná horná
končatina, pletenec + voľná dolná končatina.
K O S T R A L E B K Y
cranium sa delí na mozgovú a tvárovú časť.
A) Tvarová časť je tvorená týmito kosťami:
l.) Sánka - maxilla - tvorí dolnú časť tváre, má telo a dve ramena,
hornom okraji je lôžková časť pre zuby.
2.) Čeľusť - maxilla- tvorí hlavnú časť tváre. Stredná časť sa nazýva
telo, vo svojom vnútri má čeľustnú dutinu. Z rela vybiehajú 4 výbežky
- čelový, jarmový, podnebný, ložiskový. Čeľusť tvorí spodnú časť
očnice.
3.) Podnebná kosť - os palatinum - je niekoľko kostenných platničiek,
ktoré sú súčasťou nosovej dutiny, očnice a dotvárajú tvrdé podnebie.
4.) Jarmová kosť - os zygomaticum- je párová kosť a podstatne
ovplyvňuje konfiguráciu tváre.
5.) Nosová kosť - os nasale - sú 2 platničky, ktoré tvoria chrbát
nosa.
6.) Dolná nosová mušľa - concha nasalis inferior
7.) Čerieslo - vomer - nepárová kosť, tvorí zadnú dolnú časť nosovej
priehradky.
8.) Slzná kosť - os lacrimale - sú 2 párové kosti pri koreni nosa.
9.) Jazylaka - os hyoideum - nachádza sa na prednej strane krku pod
jazykom.
B) Mozgová časť - neurocranium - tvorí kostnnú schránku pre mozog. Je
tvorená týmito kosťami:
l.) Temenná kosť - os parietale - tvorí strop a bočné steny lebečnej
dutiny.
2.) Čelová kosť - os frontale - tvorí strop očnice a vo svojom vnútri
má 2 dutiny .
3.) Čuchová kosť - os ethmoidale - je nepárová kosť, jej väčšia časť
leží na hornej časti nosovej dutiny. Menšia časť sa podieľa na
tvorbe lebečnej spodiny. Z bludiska čuchovej kosti odstupuje horná
a stredná nosová mušľa.
4.) Klínová kosť - os sphenoidale - skladá sa z 2 malých a 2 veľkých
krídel a krídlových výbežkov. Na tele kosti rozlišujeme turecké
sedlo, kde je uložená podmozgová žľaza - hypophyza. Vo vnútri tela
kosti je dutina spojená s nosovou dutinou.
5.) Spánková kosť - os temporale - je párová kosť, zúčastňuje sa na
tvorbe základne a bnočných stien lebky. Má tvar pyramídy a v jej
vnútri sa nachádza stredné a vnútorné ucho. Na vonkajšej strane
je vchod do vonkajšieho zvukovodu. Na spodnej časti je krčnicový
8
kanálik.
6.) Záhlavová kosť - os occipitale - tvorí dorzokaudálny oddiel lebky,
má veľký otvor - foramen occipitale - cez ktorý vystupuje miecha.
C H R B T I C A - collumna vertebralis
Je osou kostry a celého tela. Skladá sa zo stavcov, ktoré sú
rozdelené:
l.) krčné C1-C7- 7 stavcov
2.) Hrudné Thl-Th12- l2 stavcov
3.) Driekové L1-L5 - 5 stavcov
4.) Krížové S1-S5 - 5 stavcov- zrastených do kosti
5.) Kostr 2 -4 stavce zrastené do kosti
Stavce sú navzájom spojené pomocou klbov,chrupiek a väzov.
Chrupkovité spojenie je realizované pomocou medzistavcových
platničiek.Chrbtica je pružný pohyblivý celok, ktorý má svoje
fyziologické zakrivenie. V sagitálnej rovine prehnutie dopredu -
lordoza v oblasti C a L chrbtice, prehnutie dozadu - kyfoza v oblasti
Th a L úseku. Vybočenie do strán v čelovej rovine je skolioza -
doprava alebo doľava.
Stavec sa skladá z - tela - má rôznu veľkosť
- oblúka - spolu s telom stavca tvorí otvor, ktorý
s ostatnými stavcami tvorí kanál, v
ktorom je uložená miecha.
Prvé 2 krčné stavce majú odlišný tvar - atlas, čapovec -
Hrudník - thorax - je tvorený vpredu mostíkom, vzadu hrudnou chrbticou
a po bokoch rebrami.Človek má l2 párov rebier.7.párov pravé - úpínajú
sa priamo na hrudnú kosť, 3 páry nepravé - upínajú sa pomocou chrupky
na predchádzajúce, 2 páry voľné - ukončené v svalovej vrstve prednej
brušnej stene.Kostra hrudníka spolu so svalami tvorí hrudníkovú
dutinu.
Horná končatina
l.)Pletenec hornej končatiny je tvorený lopatkou a kľučnou kosťou.
Lopatka - scapula - je plochá trojuholníková kosť uložená na zadnej
strane hrudníka, spája sa s ramennou kosťou a tvorí klbovú jamku.
Kľúčna kosť - clavicula - je kosť v tvare písmena S, je uložená na
prednej strane hrudníka a spája sa s mostíkom. Na opačnom konci je
spojená s lopatkou a tvorí nadkľučkový klb.
2.)Vlastná horná končatina je zložená z týchto kosti:
a) Ramenná kosť - humerus - je dlhá kosť zložená z hlavy,tela a
hlavice. Na svojom najvzdialenejšom konci sa rozširuje a vytvára
prístrednú a bočnú nadhlavicu. Pod nadhlavicami je hlavička a
kladka ramennej kosti. V týchto miestach sa spája s vretennou a
9
lakťovou kosťou, tvoria lakťový klb.
b) Lakťová kosť - ulna - je uložená na predlakti na strane malíčka.
c) Vretenná kosť - radius - je na strane palca a distálnym smerom sa
rozširuje a tvorí zápästnu klbnu plochu pre sklbenie s kosťami
zápstia - vretenovozápästný klb - articulatio radiocarpalis.
Obe kosti predlaktia sú navzájom spojené po dlžke medzikostnou
blanou.
d) Zápästne kosti - ossa carpi - tvorí ich 8 drobných kostičiek
uložených vo dvoch radoch.
e) Záprstné kosti - ossa metacarpi - je ich 5,za každým prstom
jedna.
f) články prstov - phalanges digitorum- spolu ich je l4, palec má 2
a ostatné prsty po 3 články.
Na hornej končatine rozlišujeme tieto klby - ramenný,
lakťový,vretenovozápästný,záp
lakťový,vretenovozápästný,zapästnozáprstné, medzičlánkové klby.
Dolná končatina je tvorená pletencom - pánvovou kosťou, na ktorú je
pripevnená voľná dolná končatina.
Pánvová kosť:sa počas vývoja skladá z bedrovej kosti - os ilii
z lonovej kosti - os pubis
zo sedacej kosti - os ischii
Vzadu sú pánvové kosti spojené s krížovou kosťou pomocou
krížovobedrových klbov. Vpredu sú navzájom spojené lonovou
sponou.Takto spojené pánvové kosti tvoria pánvu- pelvis. Delíme ju na
hornú - veľkú, dolnú - malú.Veľkosť a rozmery pánvy majú význam u žien
počas tehotenstva a pri pôrode.
Stehenná kosť- femur- je najdlhšia a najsilnejšia kosť v ľudskom
tele.Skladá sa z hlavy, krčka,tela a hlavice.Hlava sa spája s jamkou
pánvovej kosti a tvorí bedrový klb-articulatio coxae.Hlavica sa spája
s kosťami predkolenia a tvorí kolenný klb- articulatio genus.Medzi
klbovými plochami sú vložené chrupkovité mesiačiky- menisky.Na prednej
ploche kolena je umiestnené jablčko.
Kosti predkolenia: ossa cruris- a) píšťala -tibia- je silná dlhá kosť na
palcovej strane nohy a tvorí vnútorný členok.
b) ihlica -fibula- je tenšia kosť na
malíčkovej strane, jej dolný koniec je rozšírený a tvorí vonkajší
členok.Obe kosti predkolenia sú medzi sebou spojené medzikostenou
blanou. Kosti predkolenia sa spájajú s členkovou kosťou a tvoria
členok- articulatio talocruralis.
Kosti nohy: ossa pedis- delíme na priehlavkové kosti, je ich 7 a sú
uložené vo dvoch radoch.Najväčšie z nich sú pätová a členková
kosť.Priehlavkové kosti- sú za každým prstom, je ich päť.Články
prstov- spolu l4, palec má 2 články a ostatné prsty po 3 články.
Klby nohy: členkový klb, priehlavkové klby,predpriehlavkové klby a
medzičlánkové klby.Spojenie kosti nohy utvára jeden funkčný celokklembu
nohy,korá zabezpečuje pružnosť nohy pri pohyboch.
10
S V A L O V Á S Ú S T A V A
Je tvorená svalovým tkanivom,ktoré rozlišujeme na:a/ priečne-pruhované
b/ hladké
c/ srdcový sval.
Priečne-pruhované alebo kostrové svlastvo je tvorené svalovými
vláknami.Je to vlastne mnohojadrová bunka pretiahnutého tvaru, ktorá
okrem bunkových organel obsahuje kontraktilné
elementy-vlákna-myofibrily.Sú to dva typy bilekovím-aktín a
myozín,ktoré sa navzájom spájajú a tvoria vo svetelnom mikroskope
obraz priečného pruhovania.Priečne pruhované svalstvo je ovládateľné
vôľou,tvorí 4O-45% telesnej hmotnosti.V ľudskom tele je 600
svalov.Kostrové svalstvo je pružné,pevné,sval je dráždivý a má
schopnosť sťahovať sa-kontrahovať a uvoľniť sa-relaxovať.
Sval sa skladá z veľkého počtu svalových vlákien spojených navzájom
väzivom do snopčekov,snopcov,ktoré napokon tvoria celý sval obalený
svalovou pokrývkou-fasciou.Väzivo v svale sa na jeho oboch koncoch
zbieha a tvorí úponové šľachy,pomocou ktorých sa sval pripína na
kosti.Väčšina svalov je pripojená na dve kosti a zabezpečuje ich
pritiahnutie,alebo odtiahnutie.Na realizáciu plynulých pohybov majú
svaly prídavné zaruäiadenia-a-pokrývky
-b-šľachové pošvy
-c-kladky
-d-mazové vačky.
Rozdelenie svalov:a/podľa podľa tvaru-dlhé,krátku,kruhové,ploché.
b/podľa činnosti-synergisti-napomáhajú vykonávať
rovnaký pohyb
-antagonisti-pôsobia opačne.
Podľa funkcie svaly delíme na
ohýbače,naťahovače,odťahovače,priťahovače a svaly zaisťujúce otáčanie.
Svaly hlavy delíme na a/mimické-výrazové svaly,ktoré sa nachádzajú
okolo tvárových otvorov zabezpečujú ich sťahovanie a
rozťahovanie.Patrí sem-kruhový sval ústnej štrbiny
kruhový sval očný
smiechový sval
záhlavovočelový sval.
b/žuvacie svaly-spánkový sval
-žuvací sval
-trubačský sval.
Svaly krku:1./ kožný sval krku
2./kývač hlavy
3./nadjazylkové svaly
4./podjazylkové svaly
5./šikmé svaly krku
6./sánkovojazýlkový sval
7./predstavcové svaly
8./medzistavcové svaly
11
Svaly hrudníka:sa viažu na hrudný kôš.Patrí sem:
1./veľký prsný sval
2./malý prsný sval
3./predný pílovotý sval
4./vnútorné a vonkajšie medzirebrové svaly
5./bránica
Brušné svaly:sú uložené medzi hrudným košom a pánvou.Sú usporiadané do
troch skupín-predná,bočná a zadná.
Svaly pánvového dna
Pánvové dno tvorí súbor svalov rozdelených do dvoch svalových
priehradiek-pánvová uzáviera a močovopohlavná uzávierka.Sú to zvierače
a otvárače v oblasti vyústenia pohlavných ústrojov,močovej rúry a
konečníka.Zabraňujú vypadávaniu čriev a vnútroných rodidiel.
Svaly chrbta:
sa rozkladajú okolo chrbtice po celej jej dlžke.Udržiavajú trup vo
vzpriamenej polohe a umožňujú pohyb.
Svaly hornej končatiny:
delíme na svaly pletenca a svaly voľnej hornej končatiny-svaly
ramena,predlaktia ruky.
Svaly dolnej končatiny:
delíme na svaly pletenca a svaly voľnej
dol.končatiny-stehna,predkolena,nohy.
K R V s a n g u i s
Jej význam je v tom,že prepravuje: 1./dýchacie plyny-kyslík a
kysličník uhličitý
2./výživné látky-mastné
kyseliny,aminokyseliny,glukozu.
3./splodiny metabolizmu
4./účinné
látky-vitamíny,hormony,enzýmy
5./teplo
Okrem toho má svoje špecifické funkcie-zrážaciu,obrannú a tlmivú.
Dospelý človek má okolo 5,5 l krvi.
Zloženie krvi:I.Krvná plazma
II.Krvné bunky
I.Krvná plazma: je žltkastá tekutina,obsahuje 90% vody a 9%
organických látok, vitanímy,cukry,bielkoviny,hormony,enzymy.
1% anorganických látok-Na,Cl,Ca,Mg,Fe. Najväčšiu a najzložitejšiu
12
zložku medzi organickými látkami tvoria bielkoviny krvnej plazmy.Je
ich 70g/l.Delia sa na albuminy,globuliny a fibrinogen.
Albumíny-majú veľkú molekulu,nemôžu prestupovať cez cievnu stenu a tým
vytvárajú osmotický tlak bielkovín krvnej plazmy-onkotický tlak, ktorý
zabraňuje tvorbe opuchov.Albumíny udržiavajú stály objem cirkulujúcej
krvi v cievach.
Globulíny:zabezpečujú obrannú schopnosť organizmu.
Fibrinogen:je potrebný na zrážanie krvi po poranení.Zamedzuje
vykrvácaniu.
Anorganické látky:sa tiež podieľajú na tvorbe a udržiavaní onkotického
tlaku krvnej plazmy.
II.Krvné bunky: červené krvinky-erytrocyty
biele krvinky-leukocyty
krvné doštičky-trombocyty
E R Y T R O C Y T Y
sú bezjadrové bunky,obsahujú červené krvné farbivov-hemoglobín.Slúžia
na prenos O2 a CO2.
Počet Er.u muža je 4,7+-0,5.1012l, u ženy je 4,2+_0,4.1012l.
Množstvo hemoglobínu u muža je 140-158g/l,u ženy 12,9-14,5g/l.
Hemoglobín s naviazaným O2 je oxyhemoglobin,má jasnú červenú farbu a
preto aj okysličená krv je jasno červená.Hemoglobín bez naviazaného
kyslíka je tmavý,preto aj žilová krv- odkysličená ja tmavá.Povrch
erytrocytov má záporný el.náboj,preto sa Er.v cievach
odpudzujú.Erytrocyty sa tvoria v kostnej dreni,za minutu sa ich
vytvorí až 160 mil.Životnosť je 90-120 dní.Zanikajú s kostnej
dreni,slezine a pečeni,kde sa rozkladajú. Železo sa opúť využíva na
tvorbu nového hemoglobínu a zvyšok starého hemoglobínu sa mení na
bilirubín a vylúči sa do žlče a črevného traktu na ďajšie spracovanie.
L E U K O C Y T Y
tvoria veľkosťou,tvarom a vlastnosťami rôznorodú skupinu buniek,ktoré
majú jadro.Celkový počet u zdravého dospelého človeka je 4-10.106/l.
Delia sa na dve veľké skupiny,podľa toho či v plazme majú alebo nemajú
zrniečka-granuly na:1.) granulocyty
2.) agranulocyty
Granulocyty podľa spôsobu farbenia granúl delíme na:
I.Neutrofilné granulocyty tvoria až 60%
II.Eozinofilné granulocyty tvoria 0-3%
III.Bazofilné granulocyty tvoria 0-1%
Agranulocyty:a) lymfocyty 20-40%
b) monocyty 4-6%
13
Funkcia leukocytov.
Neutrofilné leukocyty a monocyty majú schopnosť pohlcovať cudzorodé
látky- majú schopnosť fagocytozy.V chorobou napadnutom tkanive
vycestujú z vlásočníc a zneškodňujú baktérie a rozpadnuté
tkanivo/pohltia to do seba/.Same pritom zahynú spolu s mrtvými alebo
oslabenými mikroorganizmami a zničeným tkanivom čo predstavuje tvorba
hnisu.
Eozinofilné leukocyty sú zodpovedné za alergické reakcie I.typu.Ich
počet sa zvyšuje pri alergiach a parazitárnych ochoreniach.
Bazofilné leukocyty obsahujú heparín.
Lymfocity delíme na T-lymf. a B-lymf.zabezpečejú bunkovú a
protílátkovú imunitu.
Granulocyty sa tvoria v kostnej dreni a prežívajú aso 10 dní,lymfocity
sa tvoria v lymfatickom tkanive a prežívajú až 5 mesiacov.Monocyty sa
tvoria v kost.dreni aj v lymfat. tkanive.Pri infekciach počet
leukocytov stúpa až na hodnoty 20.106l.
T R O M B O C Y T Y
sú malé bezjadrové bunky,vo svojej cytoplazme obsahujú veľa granúl.
U zdravého človeka je 200-400.106/l.Majú význam pri zástave krvácania.
Zastavenie krvácania je výsledko zrážacej funkcie krvi. Na nej sa
podiľajú trombocyty, fibrinogén ,tkanivové, plazmatické faktory a
Ca.Zastavenie krvácania pozostáva zo stiahnuria poranenej cievy a zo
zrazenia krvi-koagulácie.Pri poranení cievy sa ihneď stiahne jej
hladké svalstvo,čo prispeje k jej stiahnutiu.Poškodené cievne tkanivo
priťahuje trombocyty a tie sa na poškodenom mieste nahromadia,utvoria
ranovú zátku-biely trombus.Súčasne sa aktivuje celý zložitý proces
hemostázy výsledkom čoho je premena fibrinogenu a fibrín.
Obranná funkcia krvi.
krv má výzman pre obranu organizmu proti choroboplodným
mikroorganizmom a iným cudzorodým látkam.Cudzorodé látky v krvi
vyvolávajú 2 druhy reakcií:
1.) Nešpecifické-zabezpečujú neutrofilné granulocyty a monocyty
t.j.fagocytoza
2.) Špecifické reakcie-imunoreakcie uskutočnené 2 spôsobmi:pomocou
imunoglobulínov-okamžitá reakcia, alebo pomocou
lymfocytov-oneskorená reakcia
Pomocou špecifických reakcií získava telo odolnosť voči istému druhu
mikroorganizmov.Človek je voči ním imunný.Cudzorodá látka,ktorá je
schopná vyvolať špecifickú reakciu v organizme sa nazýva
antigen-Atg. Protilátka je imunoglobilín, ktorý reaguje okamžite s
antigenom.V organizme vznikne reakcia:Atg+protilátka.Tým sa zabezpečí
zneškodnenie Atg.Lymfocyty nereagujú okamžite ale uskutočňujú pomalé
imunoreakcie.
14
KRVNÉ SKUPINY A TRANSFÚZIA KRVI.
V červených krvinkách sa nachádza niekoľko Atg,ktoré sú schopné
vyvolať tvorbu protilátok,ak sa dostanú do krvi iného človeka.Tieto
eratrocytové antigeny sa rozdeľujú na 3 hlavné skupiny označené ako
sústavy l.) ABO
2.) Rh
3.) MN
Erytrocytové Atg. majú veľký výzman pri transfúzii krvi.Atg. v
erytrocytoch sa nazývajú aglutinogény, lebo proti nim vytvorené
protilátky-aglutiníny zhlukujú-aglutinujú erytrocyty.U ľudí sú 2
aglutinogeny A,B.Podľa toho,či Er.človeka obsahujú jeden,alebo druhý,
či súčasne oba,alebo žiaden antigen rozdeľujeme krvné skupiny v
systéme ABO na 4 skupiny:A,B,AB.O.V krvnej plazme sú hotové protilátky
proti aglutinogenu,ktorý sa v erytrocyte nenachádza.
Človek s krvnou skupinou A má v plazme aglutiním anti B
B - / - anti A
O - / - anti B+anti A
AB v plazme neobsahuje aglutiníny.
Systém Rh.
Delenie krvných skupín v systeme Rh je jednoduché.Ak erytrocyty
obsahujú Rh antigen,je človek Rh pozitívny.Ak Er. Rh atg neobsahujeje
človek Rh negatívny.V našej populácii je asi len 15% Rh negat,
krvných skupín.človek s krvnou skupinou Rh pozit. môže dosťať aj Rh
negat, krv, ale opačne to neplatí.Pri opakovaných transfúziach by
došlo ku vážnemu poškodeniu organizmu.
SRDCOCIEVNA - SÚSTAVA.
Je zložená zo srdca a sústavy ciev.
Srdce je dutý svalový orgán,uložený v dutine hrudníka v
medzipľúci.Rozlišujeme na ňom základňu a hrot. Je rozdelené
medzipredsieňovou a medzikomorovou priehradkou na pravú a ľavú
polovicu.Každá polovica má hornú časť prediseň a dolnú komoru.Medzi
predsie:nami a komorami sú predsieňovokomorové otvory -pravý a
ľavý,kroté sa otvárajú a zatvárajú pomocou chlopní.Vpravo je trojcípa
chlopňa,vľavo je dvojcípa.
Skladba srdca.
Na priereze rozlišujeme tri vrstvy- vonkajšia pericard-je väzivový
obal,v ktorom je malé nmožstvo tekutiny.Má za úlohu chrániť srdcový
sval.Stredná- myokard- srdcový sval je tvorený bunkami pospájanými do
priestorovej siete.Myokard je hrubší na komorách,najhrubší je na
hrote,tenší je na predsieňach.Svalovina srdca sa upína na väzivový
srdcový skelet.
Vnútorná- endokard je tenká blana,ktorý vystieľa vnútro srdca a tvorí
chlopne.
Okrem pracovnej svaloviny sa v myokarde nachádzajú špecializovaná
svalové bunky,ktoré rýchlo prevádzajú vzruchy po celom srdci- vodivý
system srdca.Myokard vyživujú vencovité tepny- arteria coronaria
15
dextra et sinistra.
Srdce ako pumpa je centrálna časť krvného ohehu.Do PP sa krv privádza
cez hornú a dolnú dutú žilu. Z PP preteká počas systoly predosení do
pr.komory.Počas systoly komôr je krv z PK vypudená do pľúcnicového
kmeňa- arteria pulmonalis do pľúc.Tu sa krv okysličí a cez pľúcne žily
preteká do ĽP. Toto je malý krvný obeh-srdce-pľúca-srdce.
Veľký-telový krvný obeh je cirkulácia krvi medzi srdcom a celým telom.
Okysličená krv je vypudená z ĽK cez aortu a system arterii sa dostáva
do každej čiastky nášho tela ku systému krvných kapilár,kde sa žačína
žilový systém.Veľký krvný obeh končí prívodom odkysličenej krvi cez
HDŽ a DDŽ do PP. ĽPaPP sú zhromaždišťom krvi, ich svalovina je tenká a
poddajná.Komory tvoria vlastný pracovný oddiel.Svalovina ĽK je
mohutnejšia ako svalovina PK.
Mechanika činnosti srdca.
Srdce slúži na prečerpávanie krvi z venoznej časti do arteriovej
časti. V jeho činnosti pozorujeme fázu plnenia-diastolu, a fázu
vypudzovania systolu.
krvnom obehu máme 2 druhy chlopní.
l.)cípovité-medzi predsieňami a komorami-bránia spätnému toku krvi z
komôr do predsiení počas systoly komôr.
2.)polmesiačikovité- v aorte a v arterii pulmonalis- bránia spätnému
toku krvi do PK aĽK.Do srdca priteká krv pomalým prúdom.Zo srdca je
vypudzovaná veľkou rýchlosťou pri vysokom tlaku.Srdce pri svojej
činnosti dáva krvi kinetickú energiu,ktorá sa uplatňuje ako tlakový
gradient v cievnom riečišti.Chlopne v srdci a vo veľkých cievach
fungujú ako jednosmerné ventily a srdce ako tlakové čerpadlo.
Vodivý system srdca.
Je tvorený špecializovanými smalovými bunkami, ktoré sú vo forme uzlov
a riadia činnosť srdca.Je to:
1.)Splavovopredsieňový uzol-funguje ako časovač rytmu- udávač
kroku.Nachádza sa pri vústení HDŽ do PP.Impulzy sa v ňom tvoria
-automaticky o frekvencii70-80/min. a šíria sa na svalovinu predsiení.
Na rozhraní prediení a komôr sa nachádza 2
uzol-predsieňovokomorový,ktorý je podriadený l.uzlu. Z neho pokračuje
predsieňovo.komorový zväzok a ten sa delí na pravé a ľavé Tawarovo
ramienko pre pravú a ľavú komoru.Ramienka sa vo svalovine komôr
rozvrtvujú na sieť Purkyňových vlákien.
Srdce zdravého človeka sa kontrahuje v pokojových podmienkach
70-78/min.Pri jednej kontrakcii PK aj ĽK vyvrhne po 70 ml krvi.To je
systolický objem.Za min. ĽK do tela 5l,PK do pľúc 5l.Toto je minutový
vývrhový objem srdca-MSO.V pokoji a spánku sa MSO mierne zníži,pri
telesnej práci,námahe a psychickom napätí sa zvýši.Srdce pracuje
nepretržite počas celého života organizmu.Činnosť srdca overujeme
pomocou EKG,-sleduje elektrické prejavy srdcovej činnosti,
fonokardiografia-sleduje srdcové ozvy a šelesty,
echokardiografia-sleduje veľkosť,tvar a činnosť jednotlivých srdcových
oddielov srdca.
16
Sústava krvných ciev.
Je tvorená sieťou tepien,žíl a kapilár. Tepny-arterie podľa stavby
steny rozlišujeme:a)tenkostenné-elastické- majú široký priesvit,vo
svojej stene obsahujú viac elastínu ako svalových buniek.Príkladom
takejto arterie je aorta.
b)svalové-majú pomerne hrubú stenu a v nej
prevažujú svalové bunky nad elastickými vláknami.Regulujú prietok krvi
tkanivami.Sú to všetky stredné tepny.
c)tepničky-arterioly sú jemné tepny uložené medzi
tepnami svalového typu a kapilárami.Regulujú TK.
Anatomická stavba cievnej steny-je zložená z 3 vrstiev
l.)vnútorná-intima
2.)stredná-media-obsahuje elastické a svalové vlákna
3.)povrchová-adventitia-je povrchový väzivový obal.
Vlásočnice-kapiláry sú veľmi malé a jemné cievy,ktoré spájajú tepnový
a žilový oddiel cievného riečišťa.Majú tenkú stenu,ktorá umožňuje
výmenu látok medzi krvou a tkanivovým mokom.Ich stena je tvorená len
jednou vrstvou endotelových buniek.
Žily-veny-vracajú krv do srdca.Začínajú sa z kapilár,stavbu steny majú
rovnaku ako tepny,len jednotlivé vrstvy sú tenšie.žily na horných aj
dolných končatinách majú chlopne.
Aorta a jej členenie
Rozlišujeme na jej priebehu 3 časti.
l.)Vzostupná časť-z nej odstupujú vencovité tepny- arteria coronaria
dextra et sinistra.Vyživujú okysličenou krvou myokard.
2.) Oblúk aorty- odstupujú z neho tepny pre hlavu,krk a horné
končatiny.
3.) Zostupná aorta- má časť hrudníkovú,ktorá prechádza po zadnej
strane hrudníka.Odstupujú z nej tepny pre perikard,priedušky a
bránicu.
Brušná časť oarty zasobuje okysličenou krvou všetky orgány brušnej
dutiny.Vo výšle L4 sa rozvetvuje na bedrové tepny,ktoré zásobujú krvou
orgány malej pávny a dolné končatiny.
Žilový system.
Je tvorený sieťou žíl,ktoré privádzajú krv späť do srdca.V ľudskom
tele sa to realizuje 3 cestami.
1.)cesta-srdcové žily-odvádzajú krv z myokardu.
2.)Horná dutá žila- zbiera odkysličenú krv z hlavy,krku,hornej časti
hrudníka.Nazýva sa vena cava superior.
3.)Dolná dutá žila-vena cava inferior-odvádza krv z brucha,pánvy a
dolných končatín.Žily na končatinách sú povrchové a hlboké,navzájom sú
pospájané spojkami a majú chlopne.
17
Žily odvádzajúce krv z nepárových orgánov brušnej dutiny
/žalúdok,črevo/ sa nevlievajú priamo do dolnej dutej žily,ale tvoria
vrátnicu-vena portae.Touto žilou preteká krv veľmi bohatá na
živiny,mastné kyseliny,aminokyseliny.V pečeni sa od týchto látok
očistí a tak sa vlieva cez pečeňové žily do dolnej dutej žily.
Krvný tlak.
Je bočný tlak,ktorým pôsobi krv na steny ciev.Najvyšší Tk je na
začiatku veľkých tepien a najnižší je pri vústení do DDŽ a HDŽ do
pravej predsiene.Najvyšší Tk ja počas systoly a najnižší počas
diastoly.Rozdiel medzi systolickým a diastolickým tlakom sa smerom od
srdca zmenšuje.Na úrovni kapilár sa TK v závislosti od systoly a
diastoly nemení.TK je rozhodujúca veličina pre normálnu funkciu
ľudského tela a jednotlivých orgánov.Hodnoty Tk závisia od činnosti
srdca,priesvitu ciev /arterioly/,celkového množstva cirkulujúcej krvi
a jej hustoty.Výška Tk je riadená nervovými a humoralnými
mechanizmami.Normálne hodnozy Tk u dospelého sú do l4O/9OmmHg.U deti
sú hodnoty TK nižšie.Priemerné hodnoty Tk u mladých ľudí sú okolo
l2O/8OmmHg.
Miazgová sústava.
Miazga-lymfa je tekutina podobná krvnej plazme,len obsahuje menej
bielkovín,viac tukov a lymfocytov.Má mliečný vzhľad.Jej význam spočíva
v tom,že sa zúčastňuje pri prenose živín a odpadových látok,chráni
organizmus proti infekcii filtráciou a imunologickými rekciami.Lymfa
je z tkanív odvádzaná sústavou lymfatickýc ciev.Lymfatické cievy nie
sú v mozgu,chrupke a očnej guli.Lymfatická sústava sa svojou stavbou
podobá cievnej sústave.Lymfatické cievy majú vo svojom priesvite
chlopne,umožňujú pohyb len jedným smerom, vždy do väčších ciev.Do
priebehu lymfatických ciev sú vložené lymfatické uzliny.Miazga sa v
nich filtruje od toxínov,mikroorganizmov,prachových častíc,obohacuje
sa v nich o lymfocyty.Lymfatické uzliny sú v tele zoskúpené do
skupín.Veľké množstvo ich ja na krku,nad kľčnou a pod kľučnou kosťou,v
podpazuchových jamách,vlakťových jamách,V medzipľúci,pozdlž aorty v
celom jej priebehu, v inguinach.Miazgová sústava sa od krčnej líši
tým,že nemá hnaciu pumpu-srdce,do priebehu lymf.ciev sú uložené
lymf.uzliny a lymfa preteká veľmi pomaly.Najväčšou lymfaticou cievou
je hrudníkový miazgovod-ductus thoracicus,vlieva sa do ľavej
podkľučkovej žily a odvádza lymfu z celého tela pod bránocou a ľavej
polovice tela nad bránicou.Menší je pravý hrudníkový miazgovod- ductus
thoracicus dexter,ktorý odvádza lymfu z pravej časti tela nad
bránicou.
Slezina-lien.
je orgán uložený na ľavej strane brušnej dutiny,ktorý zaraďujeme do
krvného aj lymfatického systemu.Za normálnych okolností má rozmery
12x8x4 cm.Je červenofialovej farby,mäkkej konzistencie.Počas
vnútromaternicového vývoja sa v nej tvoria Er,Leu,Ly a Mo.Po narodení
18
už ostáva len tvorba Ly aMo.Slezina je zároveň miestom zániku
opotrebovaných Er.a rezervoárom Er. pre možnosť okamžitých zvýšených
nárokov na Er./Masívne náhle krvácanie,nadmerná fyzická práca/.
Dýchacia sústava.
Slúži na transport O2 a CO2 medzi vonkajším prostredím a
organizmom,čím zabezpečí metabolizmus buniek.O2 a CO2 sa nazývajú
dýchacie plyny.Kyslík sa do organizmu dostáva pri vdychu z atmosféry
a CO2 sa pri výdychu dostáva do vonkajšieho prostredia.Oba plyny sú
prenášané krvou.
Rozdelenie dýchania:a)vonkajšie- je výmena plynov medzi atmosférou a
krvou.Odohráva sa v pľúcach.
b)vnútorné- alebo tkanivové je výmena plynov medzi
krvou a tkanivovými bunkami.
c)bunkové- je vlastne rozklad živín v bunke,pre
ktorý je potrebný O2.
Dýchaciu sústavu delíme na:I-Horné dýchacie cesty,kde zaraďujemenos
a nosovú dutinu-nasus et cavum nasi
nosohltan-nasopharynx
hltan-pharynx-nosová časť
ústna časť
hrtanová časť
II-Dolné dýchacie cesty
1.hrtan-larynx
2.priedušnica-trachea
3.priedušky-brunchus dexter et sinister
4.priedušničky bronchioli
5.pľúcne mechúriky-alveoli
6.pľúca-pulmo
Nosová dutina je ohraničená zhora a zo strán kosťami tvárovej časti
lebky.Spodinu tvorí tvrdé a mäkké podnebie,strop tvorí čelová,čuchová
a nosová kosť.Nosovou priehradkou je rozdelená na 2 časti.Po bokoch
nosovej dutiny sú nosové mušle,ktoré zväčšujú plochu nosovej
sliznice.Na bočných stenách a na strope vyusťujú prínosové dutinysinus
maxillaris,sinus frontalis,sinus ethmoidalis,sinus
sfenoidalis.Celá nosová dutina je vystlaná riasinkovým epitelom,ktorý
má predovšetkým čistiacu funkciu.Hlavná úloha nosovej dutiny spočíva v
zohrievaní a čistení vzduchu, pričom sa vzduch zároveň filtruje a
zvlhčuje.Očisťuje sa od prachových častíc,vírusov a bakterií.Nosová
dutina je sídlom čuchového orgánu.Pomocou bohatej lymfatickej sústavy,
ktorá je pod sliznicou je prvou barierou proti možnej infekcii.
Nosohltan je priestor medzi nosovou dutinou a hrtanom.Tvorí
križovatku dýchacej a tráviacej sústavy.Na jeho zadnej stene je
nahromadené lymfatické tkanivo a vytvára nosovú mandľu.Nosohltan je
pomocou Eustachovej trubice spojený so stredným uchom,pričom vyrovnáva
zmeny tlaku vzduchu v stredouší.Toto anatomické spojenie dáva
predpoklad na šírenie infekcie hlavne u malých detí-zápal stredného
19
ucha ako komplikácia nádchy.
Hrtan je prvým úsekom dolných dýchacích ciest,je priamym pokračovaním
hltanu.Tvárí ho sústava navzájom spojených chrupiek.Najväčšou z ních
je štítna chrupka,ktorá u muža vytvára ohrýzok.Na ňu sa pripája
jazýlka.Prstienková chrupka má pomenovanie podľa svojho
tvaru.Hlasivková chrupka-je miestom úponu hlasivkových väzov.Hlasivky
napínaním a uvoľňovaním zužujú a rozširujú hlasovú štrbinu a tak sa
zúčastňujú na tvorbe hlasu.Na vzniku ľudského hlasu ktorý podmieňuje
reč sa okrem hlasiviek zúčastňujú hltanová a hrtanová
dutina,jazyk,pery a prínosové dutiny.Ľudská reč je zložitý dej,na
ktorom sa podieľa tvrdé a mäkké podnebie,ďasna,jazyk,zuby,pery.Prechod
do hrtana pri prehltávaní uzatvára príklopka.Má tvar listu a jej
stopka je pripojená ku štítnej chrupke.Celý hrtan je vystlaný tiež
riasinkovým epitelom.
Priedušnica je chrupkovitá rúra, ktorá je priamym pokračovaním
hrtana.Chrupky sú na zadnej stene uzatvorené väzivom.Priedušnicu tvorí
16-20 prstienkov chrupky.Od priedušnice nadol sa dýchacie cesty
označujú ako tracheobronchiálny strom.Je tiež vystlaná riasinkovým
epitelom,ktorý je zároveň bohatý na hlienotvorné bunky.Pri dráždení a
pri zápale sa hlienu tvorí veľké množstvo,ktorý sa v podobe spútu pri
kašľaním dostáva von.
Priedušnica sa delí na pravú a ľavú priedušku a tie sa opäť delia na
menšie až napokon na priedušničky, ktoré sú zakončené pľúcmyn
mechúrikom-alveolom. Počet pľúcnych alveolov je 300x106 a celková
výmenná plocha je asi 100m2.
Stena pľúcneho mechúrika je tvorená dýchacím epitelom,bazálnou
membránou a pľúcnou kapilárou.Stena alveolu predstavuje istú prekážku
pre dýchacie plyny a označuje sa ako alveolokapilárna membrána.
Pľúca sú párovým orgánom a vyplňajú veľkú časť hrudnej dutiny.Od seba
sú oddelené mediastínom,kde je uložené srdce a veľké cievy.Pľúca majú
tvar kúžeľa, rozlišujeme na nich hroty a bázu.Pravé pľúce je rozdelené
na 3 laloky,ľavé na 2 laloky.Pa povrchu sú pokryté popľúcnicou- pleura
visceralis, ktorá tesne nalieha na povrch pľúc.Vnútro hrudníkovej
dutiny je vystlané pohrudnicou-pleura parietalis, ktorá je súčasťou
hrudníkovej steny.Medzi oboma listami pleury ja malé množstvo tekutiny
a podtlak,čo zabraňuje spľasnutiu pľúc.Pľúca nemajú vpastné
svalstvo,pasívne nasávajú vzduch pri pohyboch hrudníka.Priedušky,cievy
a nervy vstupujú do pľúc v tzv.pľúcnych híloch.Do pľúcneho hílu
vstupuje arteria pulmonalis- pr.a ľavé,ktoré do pľúc privádzajú
odkysličenú krv a zároveň z pľúcnych hílov vystupujú po 2 pľúcne žily
s okysličenou krvou ústiace do ľavej prediene.Jediným miestom kde
dochádza ku výmene krvných plynov sú prekrvené pľúcne alveoly.Prevod
plynov O2 CO2 cez alveolokapilárnu membránu sa deje difúziou a závisi
od parciálnych tlakov O2 a CO2.O2 sa prenáša naviazaný na hemoglobín a
CO2 sa prenáša z časti naviazaný na hemoglobín a z časti vo forme
NaHCO3.
Dýchacie svaly zabezpečujú aktívnu fázu dýchania- vdych. Medzi hlavné
dýchacie svaly zaraďujeme bránicu-tvorí až 60% ventilácie,medzirebrové
svaly.Pomocné dýchacie svaly sú kývač hlavy,šikmé svaly krku a brušné
svaly.Pri vdychu sa zväčšujú rozmery hrudníka a do pľúc sa vzduch
nasáva.Vdych-inspírium- je dej aktívny. Výdych-expírium je dej pasívny.
20
Pľúcne objemy a kapacity.
1.)Dychový objem je množstvo vzduch,ktoré vdýchneme a vydýchneme za
pokojových podmienok.Je okolo 500 ml.
2.)Inspiračný rezervný objem je množstvo vzduchu,ktoré po normálnom
vdychu vdýcneme maximálnym úsilím.
3.)Expiračný rezervný objem je objem vzduchu vydýchnutý po normálnom
výdychu maximálnym úsilím.
4.)Reziduálny objem je stále konštantné množstvo vzduchu v pľúcach od
prvého vdychu pri narodení.Predstavuje objem 500 ml.
5.)Vitálna kapacita je súčet dychového objemu,insp.rezervného a exp.
rezervného objemu.U muža je asi 4,2 l a u ženy asi 3,2 l.U trenovaných
a športovcov sú hodnoty vyššie.
6.)Totálna kapacita je súčet vitálnej kapacity a rezidualného
objemu.Dychová frekvencia u zdravého dospelého človeka v kľude je asi
16-18 vdychov za min.Vitálna kapacita a jednotlivé pľúcne objemy sa
vyšetrujú spirometrom.Vitálna kapacita závisi od veku,pohlavia a
telesnej zdatnosti.Minutová ventilácia v pokoji je 6-8 l.
Regulácia dýchania.
Zabezpečuje ju dýchacie centrum nachádzajúce sa v predlženej
mieche.Dýchanie riadi tak,že zrýchľuje alebo spomaľuje,zosilňuje alebo
zoslabuje dýchacie pohyby.Hlavnou veličinou,ktorá vplýva na dýchacie
centrum je parciálny tlak kysličníka uhličitého- pCO2 v pľúcnych
mechúrikoch a v tepnovej krvi.Normálna hodnota pCO2je 5,3kPa.Ak je
pCO2 väčšie ako 5,3kPa znamená to,že treba zvýšiť ventiláciu, aby pCO2
klesol na normu.Ak pCO2 je nižší ako 5,3kPa,potom dýchacie centrum
spomalí dýchacie pohyby,aby pCO2 stúpol.Okrem toho na dýchacie centrum
pôsobia ešte:a) zmeny pH krvi
b) nedostatok kyslíka-hypoxia
c) teplota krvi
d) emócie
Obranné dýchacie reflexy.
l.)Kýchanie je prudký výdych na odstránenie cudzích látok z
dých.ciest,hlavne z nosa a nosohlatana.
2.) Kašeľ je prudký výdych vznikajúci pri podráždení dolných
dých.ciest hlienom alebo cudzími telesami.Vzniká predovšetkým pri
zápalových a nádorových ochoreniach.
3.) Zívanie je pomalý nádych,vzniká sťahom bránice hlavne pri
hypoxiimozgu.
4.) Čkanie-singultus je prudký náhly vdych zvukovo prifarbený.Vzniká
prudkým sťahom bránice,ktorá je dráždená zo žalúdka alebo z pľúc.
21
TRÁVIACA SÚSTAVA
Jej hlavnou úlohou je prijať a chemicky rozložiť potraavu na
jednotlivé živiny,umožniť ich vstrebanie do krvi a odstrániť z tela
nestráviteľné zvyšky potravy.Trávenie ako proces má dve zložky a to
mechanickú časť-pri ktorej sa potrava rozdrobí ne jemnú kašu a zmieša
sa s tráviacími šťavami.Pri chemickej časti sa pomocou tráviacích
štiav a enzýmov potrava rozloží na cukry,tuky, mastné kys. a
aminokyseliny.Zároveň zabezpečuje posúvanie potravy smerom ku
konečníku.trávenie je základným predpokladom vstrebávania.Vstrebané
látky sa buď priamo použijú na stavbu tela,alebo sa uložia do pečene
do zásob, alebo sa zmetabolizujú a vzniknutá energia sa použije na
činnosť tela.
Rozdelenie tráviacej sústavy.
Delíme ju na dve časti:
I.)Tráviaca rúra
II.)Tráviace žľazy
I.Tráviaca rúra
začína ústnou štrbinou a končí konečníkom.Má tieto časti
1.)Dutina ústna- cavum oris
2.)Hltan- pharynx
3.)Pažerák -oesophagus
4.)Žalúdok -ventriculus, gaster
5.)Dvanástnik- duodenum
6.)Tenké čreno- intestinum tenue
7.)Hrubé čreno- intestinum crassum,colon
II.Tráviace žľazy
1.)Slinné žľazy- glandulae salivariae
2.)Pečeň- hepar
3.)Žlčník- cholecysta
4.)Podžalúdková žľaza- pancreas
5.)Drobné žľazy v stene žalúdka a čriev.
Anatomická stavba tráviacej rúry.Stena TR sa skladá zo 4 vrstiev.
1.)Sliznica- tunica mucosa,má 3 vrstvy.
2.)Podslizničné väzivo - tunica submucosa je z riedkého tkanica a
obsahuje veľké množstvo krvných a lymfatických ciev.
3.)Svalovina- tunica muscularis v hornej časti TR až po 2/3 pažeráka a
pri vyústení konečníka je priečne pruhovaná, v ostatných častiach je
hladká,usporiadaná do svalových vrstiev,ktoré sú uložené pozdlžne a
cirkulárne.
4.)Mokvavý obal- seroza tvorí vonkajší obal TR a v brušnej dutine
vytvára pobrušnicu a peritoneum.
Ústná dutina.
Vchod do nej začína ústnou štrbinou, ktorú ohraničujú pery.Ich
podkladom je ústny kruhový sval.Boky tvoria líca,strop podnebie a
spodinu jazyk a podjazykové svaly.Mäkké podnebie vzadu vybnieha do
22
čapíka. Po stranách úžiny- vchodu do hltana sú podnebné mandle.V
ložiskovom výbežku mandibuly a maxilly sú uložené zuby a vytvárajú
horné a dolné zuboradie.
Zuby-dentes
Zub sa skladá z korunky,krčka a koreňa.Na povrchu korunky je
sklovina,krčok a koreň sú pokryté zubným cementom.Pod sklovinou a
cementom je zubovina.Vnúro zuba je pusté vyplnené dutinou zuba,kde je
zubná dreň,cievy a nervy.
Zuby rozlišujeme na rezáky,očné,črenové a stoličky.Počas života
človeka sa vystriedajú dva chrupy- mliečný a tvralý chrup.
Mliečny chrup má 20 zubov,začínajú sa prerezávať od 6 mesiacov do 2
rokov.Obsahuje 8 rezákov,4 očné,8 stoličiek.Trvalý chrup rastie od
6rokov až do 20-22 rokov.Kompletný má 32 zubov.8 rezákov,4
očné, 8 črenovýc a 8 stoiličiek,4 zuby múdrosti,ktoré rastú po 18 roku
života.
Jazyk- lingua
je svalový orgán na spodine ústnej dutiny.Podieľa sa na formovaní
sústa,pri jeho posúvaní do hltanu, na tvorbe hlások a zároveň je
orgánom chuti.Sliznica jazyka okrem chuťových pohárikov obsahuje aj
jazykové žľazy,ktoré tvoria sekrét a obohacujú nim sliny.
V ústnej dutine vyusťujú slinné žľazy- 2 priušné, 2 podsánkové a
2 podjazykové.Tvoria sekrét-sliny.
Sliny sú prvou tráviacou šťavou,s ktorou príde potrava do styku.Tvoria
sa hlavne v 3 pároch slinných žliaz l-2l/24 hod.Najviac slín
produjkuje podčeľustná sl.žľaza.Zloženie slín- 99% voda,1% tvoria
hlien,slinná amyláza a lyzozým.Hlien robí rozhryzenú potravu jemnou a
hladkou,napomáha jej prehltaniu.Slinná amyláza štiepi škrob na
dysacharidy.Pôsobí len v alkalicom prostredí/po žalúdok/.Lyzoyým
zneškodňuje bakteriue v ústnej dutine a zabezpečuje rýchle hojenie rán
v ústach.Sliny majú význam pre vnímanie chuti,čistia zuby a ďasná.
Hltan - pharynx-viď.v dýchacej sústave.
Pažerák je svalová rúra dlhá asi 25-28 cm medzi hltanom a
žalúdkom.Prechádza cez hrud,dutinu,cez bránicu a vúsťuje do
žalúdka,kde je jeho svalovina mohutnejšia a tvorí funkčný zvierač.
Zabraňuje vytekaniu obsahu žalúdka pri stoji na hlave.
V hornej časti TR prebiehajú prevážne mechanické pochody a to žuvanie
a prehltávanie.Žuvanie je mechanické spracovanie potravy v
ústach,premiešanie so slinami a tvorba sústa.
Hltací reflex sa spustí podráždením mäkkého podnebia sústom. Je to
súbor pohybov, ktorými sa sústo dostáva do pažeráka a ktoré zamedzia
jeho pohyb do nosohlatana a hrtana.Jedno sústo váži asi 5g,do žalúdka
sa dostane za 9 sek. Hlt tekutiny má objem asi 5 ml a do žalúdka sa
dostane za l sek.
Žalúdok
je plochý vakovitý oddiel TR, uložený vľavo pod bránicou.Je priamym
pokračovaním pažeráka.Vústenie pažeráka do žalúdka sa nazýva
vchod-kardia a je opatrený funkčným zvieračom.Prechod žalúdka do do
tenkého čreva je uzavretý vrátnikom- pylorus. Táto časť má funkciu
23
zvierača a zabraňuje samovoľnému postupu tráveniny zo žalúdka do
t.čreva.
Anatomická stavba steny žalúdka- je taká istá,ako v ostatných častiach
RT až na svalovinu.V žalúdku je hladké svalstvo uložené v 3 vrstváchpozdlžná,
šikmá a cirkulárna,ktorá je v oblasti pyloru zosilnená a
vytvára zvierač- musculus sfincter pylori.
V sliznici žalúdka je množstvo žaludočných žliaz,ktoré produkujú
žaludočnú šťavu.Zo žalúdka sa vstrebáva iba alkohol,niektoré lieky a
soli.
Funkcia žalúdka
l.) Mechanická
2.) Chemická
ad l.-pri prijímaní tuhej potrvy sa jednotlivé sústa začínajú ukladať
na stenu žalúdka najskôr v oblasti veľkého zakrivenia až postupne na
malé zakrivenie.Objem žalúdka je l-2 l.Po naplnení žalúdka jeho steny
pevne priľnú na potravu-čo nazávame žaludočná peristola.Počas nej sa
obsah žalúdka nemieša,,dochádza len ku štiepeniu cukrov. Na peristolu
naväzujú premiešacie pohyby,pričom dochádza ku premiešaniu potravy
so žaludočnou šťavou a vytvára sa trávenia-chymus.Premiešacie pohyby
začínajú v oblasti kardie a končia v obl.pyloru.Sú rytmické 2-4 za
min.Napomáhajú rozvlákňovanie bielkovín a zeleninovej potravy.
Potrava ostáva v žalúdku rôzne dlho v závislosti od jej
zloženia.Zložená prevážne z cukrov- 3 hod,z bielkovín- 4 hod, z tukov
5 hod.Tekutiny žalúdkom len prechádzajú.Vyprázdňovanie žalúdka nastáva
vtedy, ak tlak v ňom prevýši tlak v dvanástniku,deje sa po častiach.
Vracanie- emesis je zloežitý obranný reflex žalúdka riadený ústredím v
predlženej mieche.Vzniká pri podráždení žaludočnej sliznice nadmerným
obsahom,zlou kvalitou potravy,infikovanou alebo toxickou
potravou,alebo podráždením pobrušnice alebo hltana.Pri vracaní sa
peristaltika žalúdka a tenkého čreva otočí opačným smerom a dochádza
ku postupe potravy z t.čreva a žalúdka do úst a von.
ad 2.- chemická funkcia žalúdka je zabezpečená žaludočnou štavou. Za
24 hod sa jej vytvorí 2-3 l.J to bezfarebná silno kyslá tekutina,
ktorá obsahuje: HCL
Pepsín
Žaludočnú lipázu
Hlien
Gastrín
Vnútorný faktor vit.B12
99% vody
HCl tvorí kyslé prostredie v žalúdku a je potrebná pri trávení
bielkovín.Spôsobuje napučanie mäsových vlákien v potrave,rozloženie
zeleniny,aktiveje pepsín a žaludočnú lipázu.Má baktericídny a
bakteriostatický účinok,zabraňuje kvasným procesom.
Pepsin štiepi bielkoviny na jednoduché zložky,ktoré sa však pre
veľkosť molekuly nemôžu vstrebávať.
Žaludočná lipáza štiepi emulgované tuky /v mlieku/ na glycerol a
mastné kyseliny.
Hlien- mucín- tvorí po celom vnútornom obvode žalpdka ochrnnú súvislú
vrstvu 1-1,5mm.Chráni sliznicu pred poleptaním HCl a natrávením
24
pepsinom.
Vnútorný faktor vit. B12 je špeciálna bielkovina potrebná na
vstrebávanie vit. B12 z potravy.
Gastrín je hormon,tvorí sa v pylorickej časti žalúdka.Podporuje tvorbu
HCl a pepsinogenu.Jeho tvorbu stimulujú bielkoviny a alkohol.
Tenké črevo
tvorí najdlhšiu časť TR,meria 3-5 m.Je uložené v brušnej dutine a je
rozdelené na 3 časti.
l.) Dvanástnik- duodenum má tvar podkovy a v ňom vyusťuje žlčovod a
vývod podžalúdkovej žľazy.Je vlhý 25-30 cm a v jeho sliznici sú
žliazky produkujúce hlien.
2.) Lačník- jejunum tvorí asi 2/3 dlžky t.čreva.
3.) Bedrovník- ileum tvorí l/3 celkovej dlžky t.čreva,vyusťuje do
hrubého čreva ústim bedrovníka, ktoré je opatrené chlopňou slepého
čreva. Clopňa zabraňuje návratu tráveniny z hrubého do tenkého
čreva.Tenké črevo je poskladané do kľučiek,ktoré vyplňajú veľkú časť
brušnej dutiny.Sú zavesené na mokvavej blane- okruží,ktoré je upevnené
na zadnej strane bruš.dutiny.
Anatomická stavba steny tenkého čreva.
l.)Mokvavý obal
2.)Svalovina- pozdlžná aj cirkulárna vrstva
3.)Podslizničné väzivo
4.)Sliznica je prispôsobená tráveniu a vstrebávaniu.Aby sa
niekoľkokrát zväčšila rezorbčná plocha sliznice enkého čreva, sa
sliznica vykláňa do priesvitu čreva polkruhovitými výbežkami. Tie sú
orientované kolmo na pozdlžnú os čreva. Začínajú v duodene a pokračujú
až do druhej polovice lačníka,kde sa postupne znižujú.Okrem
polkruhovitých výbežkov má celý povrch sliznice drobné prstovité
výbežky- črevné klky.Pri úpäti klkov vyusťujú červné žľazy,ktoré
produkujú červnú šťavu.Sliznica tenkého čreva obsahuje 5 typov buniek.
Črevná šťava je zásaditá tekutina,za 24 hod sa jej vytvorí asi 2
l.Obsahuje enzýmy na rozkladglycidov na jednoduché
cukry-glukozu,fruktozu,galaktozu,rozklad bielkovím na aminokyseliny a
enzým enterokinázu,ktorá mení trypsinogen na trypsín.V tenkom čreve
prebiehajú mechanické aj chemické procesy trávania.Mechanické procesy
predstavujú 2 druhy pohybov a to l.)segmentačné pohyby,ktoré slúžia na
dokonalé premiešanie tráveniny s červnou šťavou-12xmin.
2.)peristaltické pohyby- posúvajú
tráveninu smerom do hrubého čreva.
ýznam tenkého čreva spočíva v tom, že v jeho hornej časti prebieha
úplné trávenie a asi 90% vstrebávanie v dolnej časti. Tráveniu
napomáha okrem žaludočnej a črevnej šťavy ešte pankreatická šťava a
žlč.Tenké črevo sa vyprázdňuje vždy po naplnení žalúdka novým
jedlom.Hlavná časť tráveniny začína prechádzať do hr.čreva asi 2 hod.
po novom jedle a vyprázdňovanie tenkého čreva trvá asi 2-3 hod.
Hrubé červo
má tieto časti:l.)slepé črevo-intestinum caecum s červovitým výbežkom
2.) vzostupná časť -colon ascendens
25
3.)priečna časť- colon transversum
4.) zostupná časť- colon descendens
5.) esovitá časť- colon sygmoideum
6.) priama časť- colon rectum
7.) konečník- anus
Anatomická stavba steny hrubého čreva je taká istá ako u tenkého
čreva až na sliznicu a svalovinu.Sliznica hr.čreva sa skladá do
polmesiačikovitých krkiev a neobsahuje črevné klky.Črevné klky v HČ.
sa zmenili na črevné žľazy, sú v nich pohárikovité bunky s veľkou
produkciou hlienu.
Svalovina má súvislú cirkulárnu vrstvu a pozdlžná vrstva je
zredukovaná len na 3 pásy a tvorí pásma čreva.Tieto pásma vytvárajú na
stene HČ pravidelné vypukliny- haustra coli. Zvonku sú vypukliny
oddelené brázdami,ktorým zodpovedajú v priesvite čreva
polmesiačikovité krkvy.V hrubom čreve sú 2 druhy pohybov. Segmentačné
pohyby mniešajú obsah HČ a napomáhajú vstrebávanie vody.Peristaltické
pohyby posúvajú výkalovú hmotu smerom ku konečníku. Po naplnení
žalúdka novou potravou vznikajú silné nárazové peristaltické pohyby
HČ,ktoré rýchlo posúvajú výkalovú hmotu do zostupnej časti a
konečníka.Tento dej nazývame gastrokolický reflex.
Konečník je posledná časť HČ a končí análnym otvorom- vyusťuje do
vonkajšieho prostredia. Vo svojej stene má 2 vrstvy svaloviny-pozdlžnú
a cirkulárnu, ktorá je mohutnejšia a vytvára vnútorný zvierač-m.
sfincter ani internus. Svalstvo pánvovej uzávierky je na vonkajšej
strane pozdlžnej vrstvy zosilnené a vytvára vonkajší zvierač- ovládaný
vôľou. Na steny konečníka sa upínajú aj ostatné svaly pánvového
dna.Pod sliznicou konečníka je bohatá spleť žíl,ktoré vytvárajú uzlyhomoroidy.
Vyprázdňovanie stolice je reflexný dej, ktorý prebieha l-2x za
deň.Riadi ho centrum v bedrovej mieche,predlženej mieche a mozgovej
kôre. Výkaly obsahujú nestráviteľné zvyšky potravybuničina,
väzivo,nestrávené zvyšky- svalové vlíkna, tuky, hlien,
odlúpené epitelové bunky, soli, Ca,P,Mg, Fe,cholesterol, žlčové
farbivá,bakterie,vodu.Keď sa v konečníku nahromadí toľko stolice,že
tlak v ňom dosiahne hodnotu 5,5-6,5 kPa vzniká nutkanie na stolicu.
Keď sa nutkaniu nevyhovie vzniká zápcha- obstipacia.Množstvo stolice
závisi od množstva a zloženia potravy.Pri konzumácii zmiešanej stravy
dosahuje hmotnosť 300-500 g/ deň.
II.Tráviace žľazy
l.) Slinné žľazy- viď v ústnej dutine.
2.)Podžalúdková žľaza-pancreas je sivoružová podlhovastá žľaza uložená
v brušnej dutine za žalúdkom.Skaldá sa z hlavy,tela a chvosta.
Pankreas je žľaza s vonkajším aj vnútorným vylučovaním- secernuje
priamo do krvi hormony inzulín a glukagon na reguláciu metabolizmu
cukrov.Časť pankreasu s vonkajším vylučovaním pozostáva z lalôčikov, v
ktorých sú sekretorické bunky pyramídového tvaru.Ich vývody sa
postupne spájajú do hlavného vývodu podžalúdkovej žľazy,ktorý vyusťuje
na Vaterskej papile v duodene spojený s vývodom žlčníka.Zndokrinná
časť je tvorená guľatými bunkami zoskupenými do ostrovčekov26
Langerhansové ostrovčeky,ich hormony sa vylučujú priamo do
krvi.Exokrinná časť pankreasu tvorí pankreatickú šťavu v množstve
1,5-2 l/24 hod.Má zásaditú reakciu a skladá sa z NaHCO3 a tráviacich
enzýmov.
l.)Pankreatická amyláza-štiepi škrob na zmes glukozy a maltozy.
2.)Pankreatická lipáza štiepi tuky na glycerol a mastné kyseliny len v
prítomnosti žlče.
3.)Tripsin,chymotripsin a karboxypeptidáza pokračujú v štiepení
bielkovín,ktoré už natrávil pepsín.Vylučovanie pankreatickej šťavy
riadi sekretín a cholecystokinín.
3.)Pečeň- hepar je najväčšia žľaza v ľudskom tele. Váži 1,5 kg.Jej
prevážna časť je uložená pod klembou pravej bránice, len malá časť
presahuje pod ľavú klembu.Horná plocha sa nazýva bránicová, je
klenutá,je prirastená jednou časťou k bránici a k dolnej dutej žile.Na
tejto strane rozlišujeme pravý a ľavý lalok.Útrobná plocha nalieha na
orgány na orgány brušnej dutiny a 3 väzivovými pruhmi je rozdelená na
4 časti-laloky-pravý, štvorcový, chvostový a ľavý.Priečna brázda na
útrobnej strane tvorí vráta pečene-porta hepatis, cez ktoré
prechádzajú vena portae, aereria a venač hepaticae a spoločný pečeňový
vývod.Vena portae odvádza krv z nepárových orgánov brušnej dutiny do
pečene,kde sa rozvetvuje na drobné vetvičky, ktoré prebiehajú po
okrajoch pečeňových lalôčikov.Zaisťujú pracovný obeh pečene.Pečeňová
tepna arteria hepatica privádza okysličenú krv do pečene, zabezpečuje
výživu buniek a ostatného tkaniva- tvorí výživový obeh pečene.
Pečeňové žily odvádzajp odkysličenú krv zbavenú živín do dolnej dutej
žily.Základnou stavebnou jednotkou pečene je pečeňový lalôčik.Pečeňové
bunky tvoria žlč, ktorá sa vylučuje do žlčových kanálikov, tie sa
postupne spájajú do spoločného pečeňového vývodu. Ten sa spája s
vývodom žlčníka a tvoria žlčovod- ductus choledochus. Vyusťuje na
Vaterskej papile v duodene.Ešte pred vústením do duodena je svalovina
žlčovodu a pankreatického vývodu zosilnená a tvorí Oddiho zvierač.Ten
svojimi pohybmi nasáva žlč a vstrekuje ju do duodena a zabraňuje toku
duodenalného obsahu do žlčovodu a pankreatického vývodu.
Funkcia pečene
l.) Premieňa cukry na glykogen a ukladá ich do zásoby.
2.) Rozkladá aminokyseliny a zároveň tvorí nové bielkoviny-proteolýza
a proteosynteza.
3.) Ukladá cukry a tuky do zásob.
4.) Podieľa sa na hemostáze-tvorí faktory krvného zrážania-protrombín
5.) Má detoxikačnú funkciu- metabolizuje alkohol,amoniak...
6.) Zadržiava určité množstvo krvi.
7.) Je zásobárňou vitamínov a energie.
8.) Produkuje žlč a žlčové farbivá.
Žlč - denne sa jej vytvorí 250-1000 ml.Vytvorená žlč prechádza do
žlčníka, kde sa zhromažďuje a zahusťuje vstrebávaním vody a tak stúpa
koncentrácia organických a anorganických zložiek až o 10-krát oproti
pečeňovej žlči.
Pečeňová žlč obsahuje 97% H2O, žlčové farbivá,soli žlčových kyselín,
hlien, cholesterol, lecitín a NaHCO3.
Žlčové farbivá sú konečným metabolickým produktom hemoglobínu.
Soli žlčových kyselín- glykocholan a taurocholan sodný spolu
slecitínom a cholesterolom slúžia na rozklad tukov na drobné kvapôčky27
emulgáciu tukov.Takto napomáhajä pri metabolizme tukov pankreatickej
lipáze. Vylučovanie žlče riadi: gastrin
sekretín
cholecystokinín,ktorý je najúčinnejší
a zároveň spôsobuje sťahy žlčníka a uvoľnenie Oddiho zvierača.
Žlčník má vakovitý tvar,leží na spodnej strane pečene, jeho kapacita
je asi 60 ml.Stena sa skladá z 3 vrstiev- sliznica,svalovina a seroza.
Pobrušnica- peritoneum -je to mokvavá blana, ktorá má 2 listy.Nástanný
list vystieľa celé steny brušnej dutiny. Útrobný list obaľuje
jednotlivé orgány bruš.dutiny. Nástenný list prechádza na niekoľkých
miestach do útrobného listu a to"
a) okružie slúži na úpon tenkého čreva a časti hrubého čreva o zadnú
stranu bruš.dutiny.
b) Veľká predstierka je pobrušnicová duplikatúra uložená pred kľučkami
tenkého čreva.
c) Malá predstierka spája oblasť malého zakrivenia žalúdka a duodena s
pečeňou.
VYLUČOVACIA SÚSTAVA
Vpriebehu metabolizmu vzniká v ľudskom tele veľa látok, ktoré sú
nepotrebné ale aj škodlivé.Organizmus sa ich zbavuje vylučovanímexkréciou.
Pľúca- CO2, tráviaca rúra-stolica, kožaa vylučovacia
sústava.Najdôležitejšiu úlohu pri vylučovaní majú obličky.Ich úloha
spočíva v: l.) homeostaze - v udržiavaní stálosti vnútorného
prostredia
2.) izovolemii-v udržiavaní stáleho objemu tekutín v
ľudskom organizme
3.) izoionii v udržiavaní stálej koncentrácie
elektrolytov v organizme
4.) izohydrii- v udržiavaní stálej koncentrácie osmoticky
aktívnych látok.
Vylučovacia sústava sa skladá: I.Obličky
II.Odvodné močové cesty
Obličky - rene,renes.nefros
sú párovým orgánom uloženým retroperitoneálne po oboch stranách
lumbálnej chrbtice L1-3.Oblička má rozmery 21x6x3 cm, má tvar
fazuľe,je hnedočervenej farby.Povrch obličky je pokrytý väzivovým
púzdrom. Na vnútornom okraji obličky je brána obličky, kde do nej
vstupuje arteria renalis a nervy a vysupujú vena renalis a obličková
pánvička.Na priereze obličky rozlišujeme 2 vrstvy-povrchová
svetlejšia- kôra, vnútorná-tmavšia- dreň.Kôra má význam pri filtrácii
krvi a tvorbe primárneho moču.Dreň je potrebná na tvorbu
koncentrovaného moču.
Kôra obličiek je tvorená klbkami cievných kapilár-glomerulami a časťou
stočných kanálikov. Osmolarita kôry je taká istá ako osmolarita krvnej
plazmy.Dreň obličky obsahuje časť stočených kanálikov,priamu časť
proximalného a distalného kanálika, Henleho kľučku, zberné kanáliky
acievy.Osmolarita drene smerom od kôry ku pánvičke stúpa, čo má veľký
28
výzman pri tvorbe koncentrovaného moču.
Základnou stavebnou jednotkou obličky je nefron.
Každá oblička obsahuje asi 1 mil.nefronov, ich počet sa po narodení už
nezvyšúje. Ak niektoré zaniknú, ich úlohu preberajú ostatné a tie sa
zväčšia.
Neforn sa skladá z :cievného klbka-glomerulu,ktorý je obalený
púzdrom-Bowmanovým vačkom.Glomerulus s púzdrom sa nazýva Malpigiho
teliesko.Púzdro prechádza plynule do stočenej časti proximalného
tubulu, priamej časti PT,Henleho kľučky,priamej časti
dist.tubulu,stočenej časti DT,zberných kanálikov,až do pyramídových
výbežkov drene a do odvodných močových ciest.
Prietok krvi obličkami a tvorba primárneho moču.
Arteria renalis prechádza dreňou a kôrou,postupne sa rozvetvuje až na
sieť kapilár v kôrovej časti obličky.Tu prívodná cieva vstupuje do
Bowmanovho vačku,tvorí klbko a odstupuje z neho odvodná cieva. Tieto
sa postupne spájajú,až vzniknú obličkové žily. Krv pri prechode
glomerulom sa odfiltruje a očistená odchádza do žilového systemu
obličiek,až do dolnej dutej žily.Odfiltrovaná tekutina-primárny moč je
vlastne krvná plazma bez bielkovín a odteká cez systém kanálikov až do
odvodných močových ciest.Plocha glomerulov je1,5m2 a na tejto ploche
sa za 24 hod.odfiltruje 170 l krvi,vzniká 170 l primárneho moču.
Z tohoto objemu sa vytvorí1,0-1,5 l definitívnrho moču.
Obličky vykonávajú 3 funkcie:
1.) glomerulárna filtrácia- 170 l ultrafiltrátu
2.) tubulárna rezorbcia- spätné vstrebávanie látok späť do krvi-H2O,
fosfáty,Ca,K,NH4, aminokyseliny,glukoza.
3.) tubulárna sekrécia -K a iné iony.
Konečná úprava primárneho moču na definitívny sa ukončuje v zberných
kanálikoch.
Úloha obličiek:l.Regulácia TK. Pomocou vorby hormonu renín, ktorý mení
angiotenzín I na angiotenzín II, ktorý má výrazný
vazokonstrikčný účinok a zvýšuje TK.
2.Stimulácia erytropoezy.V obličkách sa tvoré
erytropoetín, ktorý stimuluje kostnú dreň na tvorbu
erytrocytov.
Činnosť obličiek je závislá od výšky TK a ovplyvňujú ju hormony
aldosteron - hormon kôry nadobličky regujuje metabolizmus Na.
Antidiuretický hormon- zo zadného laloku hypofýzy a reguluje
metabolizmus vody.Pri jeho nedostatku je nadmerné močenie- diabetes
insipidus.
Moč- urinae
tvorí sa nepretržite v obličkách.Denne sa vytvorí 1-1,5 l
definitívneho moču.Jeho zlatožltá farba je spôsobená urochromom.Moč
reaguje kyslo, ph 4,5-8, je číry,ľahko aromatický.Merná hmotnosť
1002-1035.Definitívny moč obsahuje 95% H2O,3% dusíkatých látokkreatinin,
kyselina močová,močovina, amoniak. 2% Na,K,Cl,Ca,Mg,
fosfáty, sírany. Pri ochoreniach obsahuje bielkoviny, hnis, krv,
glukozu,Bi, UBG,lieky.
29
Odvodné močové cesty.
Sa skladajú z :1.) obličkých kalichov
2.) obličkovej pánvičky
3.) močovodov
4.) močového mechúra
5.) močovej rúry.
Anatomická stavba odvodných močových ciest: l.) sliznica je tvorená
špeciálnym epitelom-urotelom.
2.)Podslizničné väzivo
umožňuje skldanie sliznice do rias.
3.) Svalovina
4.) Adventícia- prípojka
Zberné kanáliky vyúsťujú na obličkové bradavky a postupujú do
obličkových kalichov.Tie sa postupne spájajú do pánvičky, ktorá
naväzuje na močovod. Močovod je párový orgán asi 30 cm dlhý o priemere
5-7 mm.Postupuje po zadnej stene brušnej dutiny retroperitoneálne a
ústi do močového mechúra. Pohyb moču je zabezpečený peristaltickýmo
pohybmi, ktoré sa šíria od pánvičky nadol.
Močový mechúr.
Je dutý svalový orgán, uložený v malej pánve za lonovou sponou.U možsa
je pred konečníkom a u ženy pred maternicou. Rozlišujeme na ňom
hrot,telo a dno. Svalovina steny močového mechúra je v oblasti ústia
močovodov a močovej rúry zosilnená a tvorí funkčné zvierače.Svalovina
je usporiadaná v 3 vrstvách. vonkajšia-pozdlžná, vnútorná cirkulárna a
vonkajšia sieťova.Kapacita močového mechúra u dospelého je 250-450
ml.Močový mechúr slúži na zhromažďovanie moču a na jeho vypudzovanie.
Určitý stupeň náplne močového mechúra reflexnou cestou vyvolá pocit
nútenia na močenie. Vyprázdňovanie močového mechúra je pod kontrolou
miechy a mozgovej kôry.
Močová rúra.
Je u muža dlhá 12-20 cm.Prechádza prostatou a od nej je zároveň je
vývodnou pohlavnou cestou.Ženská močovú rúra je dlhá 3-5 cm a slúži
iba na vyprázdňovanie moču.
Močenie - mikcia je zložitý dej na ktorom sa podieľajú:
1.) Po dosiahnutí určitej náplne sa podráždia receptory moč.mechúra,
ktoré nervovou cestou vyvolajú sťah svalstva močového mechúra.
2.) Otvorí sa ústie močového mechúra do močovej rúry a troška moču
podráždi receptory v močovej rúre, odtiaľ sa vedú podnety do CNS,
ktorý zabezpečí pretrvávanie kontrakcií svalstva moč.mechúra.
3.) Keď sa obsah moč.mechúra zmenší, poklesne v ňom tlak,moč prestane
vytekať do moč. rúry,vymizne podnet na močenie a reflex močenia sa
ukončí.
30
Sústava žliaz s vnútorným vylučovaním.
V ľudskom organizme sú 2 typy riadiacich procesov, ktoré zabezpečujú
harmonickú činnosť jednotlivých funkcií, stálosť vnútorného prostredia
a schopnosť organizmu prispôsobovať sa meniacim sa podmienkám
vonkajšieho prostredia.
Je to regulácia: a) nervová
b) humorálna
Nervová regulácia sa vyznačuje tým,že riadiace vplyvy sa z nervového
centra vedú nervovými vláknami vo forme vzruchov. Regulačný zásah je
preto rýchly a presný.
Hormonálna regulácia sa vyznačuje tým, že regulačný zásah sa
uskutočňuje pomocou látok,ktoré sa z miesta vzniku krvnou cestou
dopravujú k riadiacim orgánom.Preto ich účinky sú zložitejšie a
rozsiahlejšie. Najvýkonnejší typ hormonálnej regulácie predstavuje
endokrinný systém pomocou hormónov.Hormóny z chemického hľadiska sú
bielkoviny,alebo látky odvodené od tukov.
Medzi žľazy s vnútorným vylučovaním patria:
1.) Podmozgová žľaza- hypophysis
2.) Štítna žľaza - glandula thyreoidea
3.) Príštitné telieska- glandulae parathyreoidale
4.) Nadobličky - glandulae suprarenales
5.) Pohlavné žľazy - gonady- ovaria,testes
6.) Podžalúdková žľaza- -pancreas
7.) Žľazy s prechodnou endokrinnou funkciou- a)detská žľaza- thymus
b)šištička- epifýza
c)plodový koláč- placenta
Medzimozog- hypothalamus
je riadiace centrum endokrinných žľiaz. Je pod priamou kontrolou CNS.
Riadi rast organizmu, telesnú teplotu, TK, emocie, náladu,hlad smäd,
sýtosť, spánok,náladu,bdenie,sexuálne funkcie,laktáciu, metabolizmus
vody a solí.Hypotalamus s hypofýzou tvorí funkčnú jednmotku.Spúšťa
začiatok puberty. V medzimozgu sa tvoria uvoľňovacie hormony pre
riadenie hypofýzy aj pre riadenie ostatných endokr.žliaz
podliehajúcich kontrole hypofýzy. V medzimozgu sa tvoria 2 hgormony a
to l.) antidiuretický hormon- ADH
2.) oxytocin
Hypofýza
leží v tureckom sedle klínovej kosti,meria asi l cm.Krátkou stopkou je
spojená s medzimozgom a jeho jadrami.V nich sa tvoria uvoľňovacie
hormony RH, ktorá sa krvou dostávajú do hypofýzy.Na hypofýze
rozlišujeme: I.Predný lalok- adenohypofýza
II.Zadný lalok- neurohypofýza - je len rezervoárom
hormonov hypotalamu- ADH a oxytocinu.
III.Stopka
Adenohypofýza produkuje tieto hormony:
31
1.) Rastový hormon- STH, podporuje rast tela a tvorbu bielkovín.Pri
jeho nedostatku vzniká trpasličí vzrast a pri nadprodukcii gigantizmus
alebo akromegália.
2.) Tyreotropný hormon- TRH riadi činnosť štítnej žľaza a tvorbu
hormonov štítnej žľazy.
3.) Adrenokortikotropný hormon- ACTH riadi činnosť kôry andobličiek.
4.) Prolaktin- zabezpečuje rast mliečnej žľazy a tvorbu mlieka po
pôrode.
5.)Folikuly stimuluhúci hormon-FSH- u muža zabezpečuje rast semenníkov
a semenotvorných kanálikov. U ženy rast a dozrievanie fulikolov vo
vaječníkoch.
6.)Luteinizačný hormon- LH- pôsobi na vývoj steny folikulov,vyvoláva
ovuláciu,zúčastňuje sa na tvorbe žltého telieska.
7.Melanocyty stimulujúci hormon-MSH- riadi činnosť melanocytov a
sfarbenie pokožky.
Neurohypofýza je len rezervoárom pre hormony medzimozgu.
1.Vasopresin-antidiuretický hormon- ADH- pôsobi v oblasti distálnehu
tubulu obličky,kde spôsobuje spätné vstrebávanie vody do obličkového
interstícia.Pri jeho nedostaku vzniká porucha charakterizovaná
nadmerným močením-diabetes insipidus.
2.Oxytocin- vyvoláva rytmické sťahy svaloviny maternice počas pôrodu a
ovplyvnuje svalové bunky v stenách mliekovodov pri dojčení.
Adenohypofýza,neurohypofýza a medzimozog sú vo veľmi úzkych vzťahoch a
tvoria spolu ústredie celej hormonálnej regulácie.
Štítna žľaza
je najväčšia endokrinná žľaza v ľudskom tele.Má dva laloky a je
uložená po bokoch štítnej chrupky.Laloky sú spojené úžinou- isthmom.
Produkuje tieto hormony:1.)tyroxín
2.)trijodtyronin
3.)kalcitonin- ovplyvůje metabolizmus Ca a je
antagonistom.parathormonu.Znižuje
vyplavovanie Ca z kostí a tým znižuje
hladinu Ca v krvnej palzme.
Činnosť štítnej žľazy závisí od prijmu jodu v potrave.Pri jeho
nedostatku sa štítna žľaza zväčší, čo nazývame struma- hrvoľ.
Význam štítnej žľazy:1.) zvýšuje metabolizmus látok
2.) zvyšuje tvorbu tepla
3.) v detstve ovplyvňuje činnosť CNS.Pri vrodenom
nedostatku horm.št.žľazy- hypotyreoze vzniká
kretenizmus.
Tvorbu a produkciu tyroxínu ako aj vychytávanie jodu z potravy riadi
TSH.
Príštitné telieska.
sú 2 páry malých teliesok /ako hrach/ uložených na zadnej stene
štítnej žľazy.Produkujú svoj hormon- patarhormon, ktorý riadi
metabolizmus kostí a hladinu Ca2+ a P v krvi.Zvyšuje hladinu Ca2+
32
v krvnom sére. Pri zníženej funkcii príštitných teliesok klesá hladina
parathormonu,čo spôsobí pokles jonizovaného Ca v krvnej plazme a
vzniká tetania.
Pri zvýšenom vylučovaní parathormonu sa vo zvýšenej miere vyplavuje
Ca2+ z kostí a tie sú slabé a lámu sa.Tvorba a vylučovanie
parathormonu je riadené priamo hladinou Ca2+ v krvi.Parathormon
znižuje vstrebávanie fosfátov v obličkách.Ca2+ je nevyhnutný pre
prenos nervosvalových impulzov a pre zrážanie krvi.
Nadobličky.
Sú párovým orgánom v brušnej dutine, nasadajú na horný pol
obličiek.Skladajú sa z 2 častí- z kôry
z drene
Kôra nadobličiek produkuje:1.)Glukokortikoidy z nich je nejdôležitejší
kortizol,ktorý má silný protizápalový účinok.Zároveň ovplyvňuje
metabolizmus bielkovín,cukrov a tukov.
2.)Mineralokortikoidy- aldosteron pôsobí v
obličkách na spätnú rezorbciu Na, vody a vylučuje K.
3.)Pohlavné hormony - androgeny-mužské
pohl.hormony,estrogeny-ženské
pohl.hormony.
Dreň nadobličiek produkuje 2 hormony,ktorá reakujú na cievy
srdce,priedušky.Adrenalín- podporuje činnosť srdca a rozširuje
priedušky. Noradrenalin- robí celkovú vazokonstrikciu a zvyšuje TK.
Pohlavné orgány
delíme ich na mužské a ženské. Ich činnosť riadi CNS,hypotalamus a
hypofýzy.
Ženské pohlavné orgány.
Rozdeľujeme ich na :I. vnútorné-1.)vaječníky-ovaria
2.)vajcovody- tubae uterinae
3.)maternica-uterus
II.vonkajšie-1.)pošva-vagina
2.)malé pysky ohambia
3.)veľké pysky ohambia
4.)dráždec-clitoris
5.)malé predsieňové
žľazy,najväčšia-Bartolinohi žľaza
Činnosť vnútorných pohlavných orgánov úzko spolu súvisí.Prebieha v
pravidelných cykloch, ktoré sa nazývajú menštruačný cyklus.Ten je u
žien rôzny.Vo väčšine prípadov je pravidelný.Normálny interval je
21-33 dní. Menštruačný cyklus má tieto fázy:
a) proliferácia
33
b) ovulácia
c) sekrécia
d) menštuácia
Proliferácia- jednotlivé vajíčka sú už u narodeného dievčatka uložené
pri povrcho vaječíkov.V období puberty sa postupne začínajú z nich
tvoriť Grafove folikuly, každý mesiac v inom vaječníku.Každé vajíčko
je obalené púzdrom. Vo fáze proliferácie sa bunky,ktoré obklopujú
vajíčko rozmnožia, zväčšia a vytvoria dutinku, ktorá je vyplnená
folikulárnou tekutinou.Tieto bunky produkujú estrogeny.Táto fáza trvá
od 5.-12.dňa.Menštruačný cyklus sa začína počítať od l.dňa
menštruácie.
Ovulácia je uvoľnenie vajíčka zo zrelého Grafovho folikulu.Nastáva
spravidla v plovici menštruačného cyklu- 12.-15.deň po predchádzajúcej
menštruácii.Uvoľnené vajíčko padá do vajcovodu a postupuje smerom do
maternice.Ku opodnenie dochádza prevážne vo vajcovode a cesta vajíčka
vajcovodom trvá 3-5 dní.Obdobie ovulácie je sprevádzané tvorbou
riedkého hlienu v krčku maternice a u niektorých citlivých žien aj
bolesťami podbrušku striedavo vprav a vľavo.Tieto poznatky možno
využiť pri plánovanou rodičovstve.
Sekrécia trvá niekoľko dní,kedy sliznica maternice kyprie, narastá a
pripravuje sa na prijatie a uhniezdenie oplodneného vajíčka.V tejto
fáze zároveň vzniká z prasknutého Grafovho folikulu žlté teliesko,
ktoré produkuje progesteron.Ten zabezpečuje uhniezdenie oplodneného
vajíčka na stene maternice.V tehotenstve produkcia progesternu
pretrváva do 6.mesica.Sekrečná fáza trvá od 12. do 27. dňa MC.
Menštruácia- ak po ovulácii nedošlo ku oplodneniu vajíčka, žlté
teliesko zaniká, rýchlo klesá hladina estrogenov aj progesteronu. To
spôsobí stiahnutie ciev, nedokrvenie a odumretie sliznice. Na konci
obdobia sa odlupuje a odchádza z maternice vo forme krvácania, ktoré
trvá 3-5 dní.strata krvi je50-100 ml.Menštruačný cyklus je riadený
estrogenmi a progesteronom.
Estrogeny podmieňujú rast sliznice maternice a jej obnovenie po
predchádzajúcej menšrtuácii. Ovplyvňujú vznik druhotných pohlavných
znakov - ochlpenie ženského typu, rast prsníkov, podkožné rozloženie
tuku,ovplyvňujú ženské pohlavné cítenie a správanie.
Progesteron udržiava sekrečnú činnosť sliznice maternice a pripravuje
ju na prijatie oplodneného vajíčka.Ovplyvňuje vývoj mliečnej žľazy.
Vaječníky
sú párovým orgánom, ovoidného tvaru, uložené v malej pánve.Ich veľkosť
a vzhľad závisí od veku.U malých dievčat sú malé,bledé podlhovasté s
hladkým povrchom. U mladej dospelej ženy sú veľkosti slivky,nerovného
hrboľatého povrchu od dozrievajúcich grafových folikulov.Po prechode
sa zvrašťujú a zmenšujú.Na priereze vaječníka rozlišujeme kôru a dreň.
Vajíčkovody
sú trubičky dlhé asi 12 cm, ktoré vystupujú z rohov maternice smerom k
vaječníkom, kde sa rozširujú a tvoria lievik vajíčkovodu.Slúžia na
transport spermií a na oplodnenie vajíčka. Vývoj plodu sa začína už vo
vajcovode.Ak ku oplodnenie nedôjde,vajíčko zaniká a sliznica ho
vstrebe.Vajcovody spolu s vaječníkmi tvoria maternicové príveskyadnexa.
34
Maternica
je dutý svalový orgán hruškovitého tvaru ležiaci medzi močovým
mechúrom a konečníkom.Vo vnútri je dutina spojená s oboma vajíčkovodmi
a ústi do pošvy.Rozlišujeme na nej: a) dno-fundus
b) telo- corpus
c) krčok- cervix
Stena maternice má 3 vrstvy:1.) vnútorná sliznica-endometrium
2.) svalová vrstva-myometrium
3.) väzivo- parametrium
Endometrium- prekonáva cyklické zmeny počas menštruačného cyklu.
Myometrium sa niekoľkokrát zväčšuje počas tehotenstva.
Parametrium udržiava maternicu v stálej polohe.
Pošva
spája dutinu maternice s vonkajšími rodidlami. Je to plochá rúra
nasadjúca na krčok maternice. V jej sliznici nie sú žľazy,celá je vška
pokrytá vrstvou hlienu,ktorý produkujú žliazky krčka maternice.
Veľké pysky ohambia
sú kožné riasy vyplnené tukom,na vonkajšej strane sú ochlpené a na
vnútornej plynule prechádzajú do malých pyskov ohambia.Malé pysky
ohambia ohraničujú vchod do pošvy. Pod sliznicou pošvového vchodu sú
uložené malé predsieňové žľazy, ktorá produkujú sekrét zvlhčujúci
vchod pošvy.Najvačšie sú 2 Bartoliniho žľazy. Nachádzajú sa pri dolnom
okraji pošvového vchodu, pri pohlavnom vzrušení produkujú hlien a tým
uľahčujú vchod do pošvy.Nad vchodom do pošvy sa nachádza dráždec.Pri
sexuálnom vzrušení sa naplňa krvou a jeho funkciou je sexuálne
vzrušenie.Vonkajšie pohlavné orgány vytvárajú lono.
Pohlavný vývoj u ženy
1.) Obdobie pohlavnej nezrelosti- detstvo do 9-11 roku.
2.)Obdobie pohlavného dozrievania- puberta- začína v 9-11 roku a v
tomto období dochádza k nasledovným zmenám:
a) prsníkové bradavky začínajú vystupovať nad úroveň kože
b) rastú pohlavné orgány
c) vyvíja sa pubické ochlpenie
d) celá postava sa zaobaľuje a nadobúda ženský tvar
e) dokončuje sa rast ochlpenia na pohl.orgánoch a v axilách
f) začína sa tvoriť prvý Grafov folikul.Vaječníky preberajú hlavnú
časť tvorby estrogenov a progesteronu.Fyziologicky puberta končí prvou
menštruáciou.Prvé cykly sú nepravidelné,často bez ovulácie. Medzi
13.-15. rokom začínajú prvé sexuálne záujmy. V 15.-16. roku končí
vývoj sek.pohlavných znakov a končí sa aj telesný rast.
3.)Obdobie pohlavnej zrelosti je od 17.-18. roku do 45.-50. roku.V
tomto období sú pravidelné menštruačné cykly a ovulácia,žena je
schopná otehotnieť. Optimálny vek na materstvo je 20-25 rokov.
4.)Obdobie pohlavného pokoja- menopauza- klimakterium je obdobie
zastavenia menštruačných cyklov a ukončenie možnosti ženy otehotnieť.
Je to najkritickejšie obdobie v živote ženy po stránke telesnej
aj psychickej. Vyžaduje veľa ohľaduplnosti a pochopenia zo strny
okolia.V tomto období sa do popredia dostávajú ochorenia srdcocievného
systému.
5.)Obdobie staroby- dochádza ku atrofii pohlavných orgánov.
35
Mužské pohlavné orgány.
Slúžia na:
1.) Tvorbu spermií
2.) Produkciu pohlavných hormonov
3.) Na realizáciu pohlavného spojenia medzi mužom a ženou.
Mužské pohlavné žľazy sú:1.) semenníky- testes sú uložené v
miešku- scrotum- mimo brušnej dutiny, kde je teplota nižsia, čo má
význam pre dozrievanie spermií.Slúžia na tvorbu a dozrievanie spermií
a zároveň produkujú mužský pohlavný hormon -testosteron, ktorý
ovplyvnuje rast pohlavných orgánov a vznik druhotných pohlavných
znakov.Silnejšia stavba kosti,kostry,svalstva,ochlpenie mužského typu,
zmena hlasu-mutácia. Je zároveň podmienkou vzniku mužského pohlavného
cítenia a sexuálnej aktivity. Mužská zárodočná bunka je spermia.
Rozlišujeme na nej hlavičku,krčok a bičík. Spermie rovnako ako vajíčka
obsahujú po 23 chromozomov- 22 telových a jeden pohlavný.Vajíčko môže
poskytnúť pre nového jedinca iba X chromozom-ženské pohlavie.Spermia
može byť darcom X aj Y chromozomu.Spermia teda určuje pohlavie
potomka.
2.) Nadsemenníky epidydimis - sú zásobarňou spermií.
3.) Semenovod slúži na transport spermií.Pred prechodom cez prostatu
sa spája s vývodmi semenných mechúrikov, ktoré produkujú semennú
tekutinu. Tá zabezpečuje výživu spermií a zvyšuje ich aktivitu a
pohyblivosť..
4.)Predstojná žľaza- prostata je žľaza veľkosti gaštana obklopujúca
močovú rúru.V nej vúsťuje semenovod do močovej rúry.Prostata produkuje
alkalické sekréty potrebné na výživu a životaschopnosť spermií. Močová
rúra od prechodu prostatou je už spoločnou vývodnou cestou močových
a pohlavných orgánov.
5.) Pohlavný úd- penis je tvorený 3 dutinkatými telesami,ktoré po
naplnení krvou sa zväčšia a tým spôsobia erekciu- stoporenie
pohlavného údu. Vonkajšie ústie penisu tvorí žaluď a predkožka.
Vonkajšie pohl.orgány u muža sú penis a scrotum.
Pohlavný vývoj u muža.
U chlapcov vo veku 13-14 rokov vplyvom testosteronu dochádza ku
zásadným zmenám.V testes sa začínajú tvoriť spermie,rastú pohlavné
orgány- testes,penis. Dochádza ku mutácii hlasu, neskôr sa objavuje
ochlpenie- najskôr pubické, neskôr v axilách potom na tvári a
hrudníku.Ochlpenie je mužského typu. Objavujú sa polúcie- čo je
mimovoľný nočný výron semena niekedy sprevádzaný romantickými snami.
Samotný výron semena sa nazýva ejakulácia. Puberta sa u chlapcov končí
v 18.- 20. roku života.21. ročný muž je dospelý telesne psychicky
spoločensky a sexuálne.
Rozmnožovanie a tehotenstvo
Splynutie vajíčka so spermiou sa nazýva oplodnenie a to je už počiatok
vývinu nového jedinca.Spermie sa do ženského organizmu dostáva pri
pohlavnom styku, ktorý u muža vrcholí ejakuláciou semena v množstve
2,5-3,5 ml a obsahuje asi 100 mil.spermií v l ml.Pri stretnutí zrelého
36
vajíčka so spermiou dochádza ku preniknutiu hlavičky a krčka spermie
do vajíčka a bičík sa rozpadne.Preniknutím spermie do vajíčka sa
okamžite zmení elektrický náboj na povrchu vajíčka a odpodzuje ďalšie
spermie, tie sa do vajíčka už nedostanú.Jadrové hmoty oboch
zárodočných buniek splynú do jednej jednotky- zygoty čo je základ pre
vývoj nového človeka s plným počtom chromozomov, ktoré tvoria jeho
genetický základ.Životnosť vajíčka je 24 ho.,životnosť spermie je 3-5
dní.Pohyblivosť spermií je 3-6 mm/1 min.
Tehotenstvo.
Ku oplodneniu vajíčka dochádza spravidla vo vajcovode, už tu dochádza
ku deleniu buniek.Oplodnené vyjíčko sa do dutiny maternice dostáva za
4-6 dní v štádiu moruly a uhniezdi sa na jednej strane v sliznici
maternice.Toto nazývame nidácia zárodku.
Morula sa skladá z dvoch častí:a)trofoblast je základom pre placentu
a chorion
b)embryoblast je základom pre amnion
a vyxvýja sa z neho vlastný zárodok. Chorion a amnion sú plodové
obaly.
Placenta- plodový koláč je miskovitý útvar o hmotnosti asi 500 g , s
priemerom 15-20 cm.Z jej stredu odstupuje pupočná šnúra, ktorá je
spája s plodom. Je dlhá asi 50 cm a sú v nej cievy placentarného
obehu.
Má tieto funkcie:1.) výživnú
2.) vylučovaciu-GIT,obličky
3.) respiračnú
4.) endokrinnú- od 2-3 týždňa tvorí choriový
gonadotropín a progesteron
5.) imunologickú
6.) ochrannú.
Plod do 3 mesiacov sa nazýva embryo a od 3 mesiaca fetus.
Dlžka plodu podľa mesiacov: l.mes.-l cm,2m-4 cm,3.mes-9 cm,4.mes.-16
cm,5.mes.-25 cm,6.mes.-30 cm,7. mes.35 cm,8.mes.40 cm,9.mes.45
cm,10.mes.-50 cm. Hmotnosť novorodenca je 3,2-3,6 kg.Na konci
3.mesiaca tehotenstva má plod už všetký orgány aj podobu ľudského
tela.Toto obdobie sa nazýva organogeneza.
Tehotenstvo- požehnaný stav je obdobie,keď sa v matkinej maternici
vyvýja zárodok a plod. Priemerne trvá 280 dní čo je 10 lunárnych
mesiacov.Počas tohto obdobia je organizmus matky preťažený,zväčšuje sa
maternica,stúpa objem cirkulujúcej krvi,stúpa hmotnosť matky a plodu.
Fyziologický prírastok je 6-11 kg.Tehotenstvo je fyziologický dej,
ktorý zdravá žena zvládne bez ťažkostí.Počas neho sa žena mení
psychicky- je precitlivelá,plačlivá,niekedy agresívna, mení sa výraz
tváre,mení sa u niektorých chuť. Počas tehotenstva žena pociťuje
pohyby dieťatka. U prvorodičky sú prvé pohyby plodu v 20. týždni, u
viacrodičky už v l8.mesiaci tehotenstva. Normálne tehotenstvo končí
pôrodom.
Pôrod - má tri doby.
I.doba pôrodná- otváracia- sa začína nepravidelnými sťahmi maternice.
Ich frekvencia sa postupne zvyšuje,čo je spojené aj s pôrodnými
bolesťami.Sťahy maternice spôsobuje oxytocin.Mechanizmus začiatku
37
pôrodu nie je presne známy.Otváracia doba u prvorodičiek trvá asi 6-12
hod,u viacrodičiek 3-6 hod.U každej ženy je to individuálne.
II. doba pôrodná - vypudzovacia- kedy je plod vytlačený z maternice.
Trvá asi 10-15 min.Okrem sťahov maternice sa na nej zúčastňuje aj
brušný lis. Za normálnych okolností sa dieťa rodí záhlavím- hlavičkou.
Po pôrode sa dieťaťu podviaže pupočník, ošetrí sa.
III.doba pôrodná- placentárna- nastupuje asi za 10-15 min po pôrode
plodu.Placenta sa odlúči od steny maternice a je z jej dutiny vypudená
von.
Po pôrode u ženy nastupuje obdobie šestonedelia, trvá 6-8
týždňov,počas neho sa organizmus ženy vracia do stavu pred
tehotenstvom. Asi po 6 týždňoch sa obnovuje menštruačný cyklus.
VZMYSLOVÉ ORGÁNY
nás informujú o zmenách v našok okolí aj v našom vnútri.Informácie o
vynkajšom prostredí získava organizmus pomocou vnímavých zmyslových
buniek- receptorov. Tie sa podráždia podnetom a pomocou dostredivých
vlákien vyšlú o ňom správu do nervových ústredí. Tu sa zmyslové
informácie spracujú a pomocou odstredivých vlákien sa odovzdá
spracovaná informácia príslušným orgánom.
Receptory poznáme:a) vonkajšie - reagujú na podnety z vonkajšieho
prostredia- zrakové,sluchové,chuťové,čuchové,hmatové a kožné
receptory.
b) vnútorní patria sem receptory vo svaloch a
šľachác, receptory rovnováhy vo vnútornom uchu a útrobné receptory.
Pre styk človeka s vonkajším prostredím majú najväčší význam
zrakový,sluchový,chuťový,čuchový a kožný zmyslový orgán.
Zrakový zmysel
slúži na orientáciu v prostredí. Sprostredkuje viac ako 1/2 všetkých
informácii, ktoré prichádzajú do tela.Orgánom zrakového zmyslu je okobulbus
oculi.
Má guľovitý tvar o priemere 2,5 cm a je uložené v tukovom telese
očnice.Spredu ho chránia mihalnice, pohyby oka zabezpečujú očné svaly.
Skladba oka
stenu oka tvoria 3 tkanivové vrstvy:
1.)bielko a rohovka- povrchová vrstva
2.)cievovka a vráskovec- strednmá vrstrva
3.)sietnica- vnútorný obal očnej gule.
Bielko sclera- je na bočnej a zadnej časti z väziva. Vpredu plynule
prechádza do rohovky -cornea- ktorá je vypuklá, bezfarebná a
priehľadná.Povrch očnej gule, rohovky a vnútornej plochy mihalníc je
pokrytý epitelom- spojovka očnej gule.
Cievovka - chorioidea, je pod bielkom, bahatá na krvné kapiláry a je
hnedo sfarbená. Vpredu súvisí s vráskovcom- corpus ciliare na ktorý sy
upína dúhovka a šošovka.
38
Dúhovka iris kontroluje množstvo svetla, ktoré dopadá na
sietnicu.Dúhovka je sfarbená pigmentom, má tvar prstenca s okruhlým
otvorom v strede, ktorý sa nazýva zrenica-pupila. Dúhovka leží tesne
pod rohovkou. Veľkosť zrenice sa mení od intenzity svetla- pri silnom
osvetlení sa zrenica zužuje a opačne.
Šošovka lens je okrúhle bikonkávne teliesko uložené v strede za
zrenicou, je pripojená na vráskovec.Šošovka umožňuje, aby na sietnici
vznikol ostrý obraz tak pri vnímaní vzdialeného ako aj blízkeho
predmetu.Šošovka pritom zväčšuje alebo zmenšuje svoje zakrivenie.Táto
schopnosť sa nazýva akomodácia oka.
Sietnica retina je najvnútornejšia vrstva oka, je priehľadná a
obsahuje viac typov buniek.Vidíme na nej 2 body- v strede- slepá
škovrna- kde vzniká zrakový nerv.Toto miesto neobsahuje žiadne
fotoreceptory.Žltá škvrna- leží vedľa slepej škvrny a obsahuje najviac
fotoreceptorov.Je miestom najostrejšieho videnia.
Fotoreceptory sietnice sú: l.)čapíky- je ich 7 milionov a slúžia na
farebné videnie pri dennom aj umelom osvetlení.Najviac ich je v strede
žltej škvrny.
2.)Tyčinky- je ich asi 123 mil.a pomocou nich rozlišujeme odtiene
čiernej,sivej a bielej farby.Slúžia na videnie za šera.Vnútrajšok oka
je rozdelený na :1.)Prednú očnú komoru- je medzi rohovkou a dúhovkou,
2.)Zadná očná komora je medzi dúhovkou a šošovkou
3.)Sklovec je celá dutina za šošovkou.Je tvorený
priesvitnou huspeninovitou hmotou.Zabezpečuje stále napätie očnej gule
a jej guľovitý tvar.Komorová voda a sklovec napomáhajú pri tvorbe
ostrého obrazu predmetov na sietnici.
Poruchy zrakového vnímania sú krátkozrakosť - obraz vzniká pred
sietnicou
ďalekozrakosť -obraz vzniká za
sietnicou
starecké videnie je spôsobené
zmenšenou lomivosťou šošovky,kedy oko nedokáže zaostriť na blízke a
drobné predmety.
Sluchový zmysel
sprostredkuje vnímanie zvukov v prostredí a slúži na dorozumenie sa
rečou s ľuďmi.Orgánom sluchového zmyslu,polohy,pohybu a udržania
rovnováhy je ucho- auris. Nazýva sa aj polohovosluchový orgán.
Rozdeľujeme ho na:I.Vonkajšie auris externa
II.Stredné - auris media
III.Vnútorné- auris interna
Vonkajšie ucho sa skladá z: ušnice,ktorá slúži na zachytávanie zvukov,
vonkajšieho zvukovodu- prenos zvukov.
Stredné ucho sa skladá u bubienka a sluchových
kostičiek-kladivko,nákovka a strmienok.Pomocou Eustachovej trubice je
spojené s nosohltanom.
Vnútorné ucho je uložené v spánkovej kosti a skladá sa z blanitého a
kosteného bludiska.Kostené bludisko sa skladá z predsiene
kostených polkruhových
kanálikov
slimáka.
39
Kostené bludisko predstavuje sluchový orgán.
Blanité bludisko sa skladá z vačku a z vrecúška- v ňom je uložený
vlastný polohovostatický orgán.Zmyslové bunky sú v ňom uložené vo
dvoch radoch.Celé vnútorné ucho je vyplnené tekutinou.
Princíp vnímania zvuku.
Zvukové vlny zachytávame ušnicou ,pomocou zvukovodu sa prenesú na
bubienok ten sa rozochveje.Tým uvedie do pohybu kostičky stredného
ucha a zvuk sa prenesie do slimáka,kde sa rozochveje tekutina a tým sa
podráždia sluchové bunky. Tento vzruch sa vedie do sluchového ústredia
a my si uvedomíme charakter zvuku.Vo vnútornom uchu je zároveň aj
polohovo-rovnovážny zmysel.Získava informácie o polohe tela v pokoji
aj pohybe.
Chuťový zmysel
sprostredkuje informácie o chuťových vlastnostiach potravy.Orgánom
chuti je jazyk pomocou chuťových pohárikov v ktorých je asi 10 000
receptorov.Chuťové bunky vnímajú len také látky, ktoré sú rozpustné v
slinách.Vnímame 4 základné chute- slaná,sladká,kyslá a horká.
Čuchový zmysel-čuch
sprostredkuje informácie o pachových vlastnostiach látok.Orgánom
čuchového zmyslu je čuchová sliznica v hornej časti nosovej dutiny asi
o ploche 5cm2.Receptormi sú čuchové bunky v počte 10-20 mil.Reagujú na
molekuly pachových látok vo vzduchu.Z čuchových buniek vychádzajú
čuchové vlákna a tie tvoria čuchové nervy,ktoré odvádzajú vzruchy do
CNS- čuchového centra.Ženy majú citlivejší čuch ako muži.
Kožný zmysel
umožňuje vnámanie podnetov,ktoré pôsobia na povrch tela a to ako
dotyk,tlak,teplo.chlad,bolesť.Receptory pre dotyk a tlak sú
najhustejšie rozloženéna bruškách prstov,perách a v okolí vláskov a
chlpkov.Receptory chladu najlepšie reagujú na teplotu15-20oC,receptory
tepla 37,5-40o.Receptory bolesti sú dráždené silným tlakom, chladom,
teplom a poškodením tkanív mechanicky - zmliaždenie, rezanie, alebo
chemicky-poleptanie.
Nervová sústava.
Je svojim tvarom a funkciou zložitý tkanivový systém,ktorý je zložený
z veľkého množstva nervových buniek,ich výbežkov a podpornej
hmoty-neuroglie. NS u človeka je najdokonalejšou riadiacou
sústavou,ktorá spája všetky tkanivá a orgány,koordinuje ich
funkciu,uskladňuje informácie do pamäti a umožnuje učiť sa.
Základnou funkčnou a stavebnou jednotkou NS je neuron, ktorý sa skladá
z nervovej bunky a jej výbežkov.Nervové bunky tvoria sivú hmotu na
povrchu mozgu- mozgovú kôru, v strede miechy a v nervových
40
uzloch-gangliách.Nervové bunky majú výbežky:a) dendrity sú výbežky
nervovej bunky,ktoré vedú vzruchy do bunky,
b) neurit je
výbežok,ktorý vedie podráždenie z nervovej bunky. Každá nervová bunka
má niekoľko dendritov a len 1 neurit, ktorý je rôzne dlhý- až 1 m.
Neurity tvoria nervové vlákna. Každý neurit je oblalený myelínovou
pošvou. Tento obal dáva nervom bielu farbu a chráni ich proti tlaku a
poškodeniu. Neurity a dendrity sú výbežky nervových buniek,ktoré
tvoria bielu hmotu NS, tvoria veľkú časť mozgu, vonkajší plášť okolo
sivej hmoty miechy a obvodové nervy.
c) neuroglia je
špeciálne tkanivo, ktoré sa nachádza v mozgu a v mieche,medzi
nervovými bunkami a výbežkami.Skladá sa z troch typov buniek:
a) oligodendroglia
b) mikroglia
c) astrocyty
Z fznkčného hľadiska neurony delíme:
1.)dostredivý neuron- sprostredkuje prenos informácie z receptora do
centra
2.)odstredivý neuron- sprostredkuje prenos spracovanej informácie z
nervového centra ku výkonným orgánom
3.)vmedzerený neuron- je v CNS.
Rozdelenie nervovej sústavy
I.Centrálna NS- CNS. mozog a miecha
II.Obvodová NS- 12 párov hlavových nervov,miechová nervy- senzitívne
aj motorické
III.Vegetatívna- útrobná NS- riadi činnosť vnútorných orgánov.
I.CNS- mozog-cerebrum-encephalon
je hlavná časť CNS o hmotnosti 1350 g,uložený v dutine
lebky.Rozdeľujeme ho na 3 časti:I.) Kosohraný nozog- je nejzadnejšia a
najnižšie uložená časť,ktorá je pokračovaním miechy.Rozdeľuje sa na
1.)predlženú miechu
2.)most
3.)mozoček
1.) Predlžená miecha-medula oblongata spinalis
je časť mozgu dlhá asi 2,5 cm,ktorá ho spája s miechou. V strede je
sivá hmota a na povrchu je biela hmota. Centrálny kanál miechy sa tu
rozširuje a vstupuje do IV.mozgovej komory, ktorá je medzi predlženou
miechou a mozočkom.Pod spodinou IV.mozgovej komory sú jadrá hlavových
nervov. V hlbke predlž.miechy sú zoskupenia nervových buniek a ich
výbežkov, čo dáva tejto časti predlž.miechy sieťovitý vzhľad a nazýva
sa sieťovitý útvar-formatio reticularis. V tejto oblasti sú 3 životne
dôležité centrá:a) vitálne ústredie-reguluje činnosť srdca,ciev
dýchania a TK
b) obranné ústredie reguluje kašeľ,kýchanie a
zvracanie
c) výživové ústredie zaisťuje
sanie,prehltanie,slinenie.
2.) Most- pons- je spojovacou časťou predlženej miechy a
stredného mozgu.Má funkciu prepájacieho aparátu medzi mozgovou kôrou a
41
mozočkom.
3.) Mozoček- cerebellum- je uložený nad predlž.miechou a
mostom v zadnej lebečnej jame. Je ústredím pre rovnováhu tela a riadi
svalové napätie. Jeho povrch je bohato členený a na povrchu je tenká
vrstva sivej hmoty. Na priereze mozočkom vidíme strom života.
II.)Stredný mozog- má dlžku asi 2 cm,je prekrytý predným
mozgom. Spája most a mozočrk s dolnou časťou predného mozgu.Stredný
mozog je centrom zrakových reflexov, zaisťuje súhlasný pohyb
očí,uzmožňuje prenos sluchových vnemov.
III.)Predný mozog sa skladá z 2 častí:a) medzimozog
b) koncový mozog
a)Medzimozog- hypothalamus- nachádza sa v ňom III.mozgová komora.V
jeho hlbke sú skupiny sivej hmoty (jadrá hypotalamu) životne
dôležitými centrami, ktoré zabezpečujú stálosť vnútorného prostredia,
udržiavajú telesnú teplotu, je v ňom centrum hladu a
sýtosti.Hypotalamus riadi činnosť hypofýzy prostredníctvom
uvoľňovacích hormonov.
b)Koncový mozog- telencephalon- je tvorený dvoma mozgovými pologuľami,
ktoré vo svojom vnútri majú bočné komory I.aII.spojené s III.mozgovou
komorou.Povrch mozgu predstavuje mozgová kôra tvorená sivou
hmotou.Ryhami a zárezmi je bohato rozčlenený na laloky a
závity.Mozgová kôra je miestom,kde sa začínajú alebo končia rôzne
eferentné a aferentné neurony. V mozgovej kôre sú tieto centrá:
- pohybové - sluchové - rečové
- pocitové - čuchové
- zrakové - centrum rovnováhy
Koncový mozog delíme na laloky,podľa toho, kde sú uložené-čelový
temenný, spánkový, záhlavový.Pravá polovica mozgu riadi pohyby ľavej
polovice tela a opačne na základe skríženia hlavnej motorickej dráhy v
oblasti predlženej miechy.
Krvné zásobenie mozgu je hlavne z krčníc.
Mozgové komory sú štyri. I.aII. sú uložené v pologuliach koncového
mozgu,III.v medzimozgu a IV.medzi mostom a mozočkom.Sú vyplnené
vodnatou tekutinou-mozgovo-miechovým mokom- liquorom.Jeho úlohou je
vyrovnávať tlak v mozgu a zároveň ho chrániť pred následkami
nárazov.Mozgové komory plynule prechádzajú do miechového kanála.
Mozgové obaly
1.)Tvrdá plena mozgu-dura mater encephali-je zložená z 2
vrstiev.Vonkajšia nasadá pevne na okosticu lebečných kostí a vnútorná
tvorí ochranný obal mozgu a miechy.Končí vo výške L1-L2.
2.)Pavúčnica mozgu-arachnoidea encephali- je jemná blana pod vnútorným
liestom tvrdej pleny. Pod ňou je priestor vyplnený mozgovomiechovýcm
mokom.Končí vo výške S2.
3.)Cievnatka mozgu- pia mater encephali-je tenká blana s množstvom
kapilár nasadajúca tesne na povrch mozgu,pričom sleduje aj jednotlivé
závity.Pokračuje na miechu a končí ako nitkovitý pruh v okostici
kostrče.
42
Miecha- medula spinalis
je časť nervovej sústavy, uložená v miechovom kanáli chrbtice.Začína
sa výstupom C1 a končí vo výške L2.Jej koniec tvorí miechový kúžeľ a z
neho pokračuje tenké nitkovité vlákno, ktoré sa upína na l.kostrčný
stavec.Miecha ja zväzok nervových vlákien,ktoré vytvárajú biely obal
okolo nervových buniek tvoriacich sivú hmotu v cetre miechy. Sivá
hmota sa tiahne celou dlžkou miechy okolo centralného miechového
kanála.Na priereze tvorí obraz písmena H.Sivá hmora obsahuje nervové
bunky,ktorých vlákna vybiehajú do rozličných častí nervového systému.
Bunky zadných rohov miechy dostávajú senzitívne podnety z periferie
tela. Ich vlákna tvoria bielu hmotu miechy a prenášajú podnety do
mozgu.Bunky predných rohov miechy sú veľké motorické bunky, ktoré
mprenášajú podnety prichádzajúce k nim z mozgu a sú určené pre
kostrové svalstvo.Biela hmota miechy tvorí povrazce (predný,bočný
zadný),ktoré obsahujú nervové vlákna idúce z periférie do mozgu
vzostupné vlákna a zostupné vlíkna idúce z mozgu na perifériu
Miecha je obalená takými istými obalmi ako mozog.
Funkcia miechy- miecha je najnižším oddielom centrálnej nervovej
sústavy a je sídlom niektorým centier miechových reflexov
napr.močenie.
II. Obvodová nervová sústava
je tvorená:A.hlavovými nervami
B.miechovými nervami
A. Hlavové nervy sú párové nervy,vystupujú zo svojich jadier v
predlženej mieche,strednom mozgu a medzimozgu.Inervjú prevážne hlavu a
krk.Sú motorické a senzitívne.Je ich 12 párov.
1.pár:Čuchové nervy- nervi olfactorii, sú senzitívne nervy, začínajp v
čuchových bunkách nosnej sliznice a končia v spánkovom laloku mozgu v
čuchovom centre.
2.pár:Zrakové nervy-nervi optici,začínajú v zrakových bunkách očnej
slietnice a končia v zrakovom centre v záhlavovom laloku mozgu.Zrakové
nervy sú súčasťou zrakovej dráhy.
3.pár:Okohybné nervy nn.oculomotorici, sú motorické nervy,inervujú
svaly oka.
4.pár:Kládkové nervy nn.trochleares, sú motorické nervy zabezpečujúce
pohyby očnej gule.
5.pár:Trojklanné nervy.nn.trigemini,sú zmiešané nervy- senzitívne aj
motorické vlákna.Začínajú sa v jadrách v predlženej mieche a potom sa
delia na 3 vetvy.1.vetva -očný nerv-je senzitívny,inervuje kožu na
čele,mihalnice,oko a slzné žľazy.
2.vetva-čeľustný nerv- je senzitívny nerv pre nos,hornú peru,horné
zuboradie a líca.
3.vetva-sánkový nerv má senzitívne aj motorické vlákna pre dolné
zuboradie,dolnú peru,jazyk,slinné žľazy a žuvacie svaly.
6.pár:Odťahúce nervy-nn.abducentes sú motorické nervy,zabezpečujúce
pohyb a otáčanie oka.Nervové páry č.3.4.a6. zabezpečujú pohyby očných
bulbov.
7.pár:Tvárové nervy-nn.faciales, sú motorické nervy,inervujú mimické
43
svalstvo tváre.
8.pár:Polohovosluchové nervy-nn.statoacustici privádzajú nervové
vlákna zo zmyslových buniek vnútorného ucha do mozgu.
9.pár:Jazykovohltanové nervy:nn.glossopharyngici,vedú vlákna z
chuťových buniek jazyka,príušnej žľazy a inervujú svaly hltana.
10.pár:Blúdivé nervy-nn.vagi, sú zmiešané nervy s prevahou
vegetatívnych vlákien pre orgány hrudníka a brucha.
11.pár:Vedľajšie nervy-nn.accesorii, sú motorické nervy pre svaly
krku.
12.pár:Podjazykové nervy-nn hypoglossi,sú motorické nervy pre svaly
jazyka.
B:Miechové nervy
vstupujú a vystupujú z miechy prednými a zadnými koreňmi.Do priebehu
zadných koreňov je uložené miechové ganglion.Obsahuje bunky
senzitívnych neuronov,ktoré dostávajú dostredivé vlákna z periférie a
vysielajú odstredivé vlákna cez zadné korene do miechy.
Oredné korene pozostávajú z vlákien,ktoré vydávajú metorické bunky
predných rohov miechy a sú určené pre priečne pruhované svalstvo.
Spojením predných aj zadných rohov vzniká jednotný zmiešaný miechový
nerv,ktorý vyúsťuje cez medzistavcové priestory.Miechové nervy
prestupujú všetky orgány a časti tela okrem hlavy a šije.Zaisťujú
prenos pocitov a pohyb tela.Je ich 31 párov a sú nasledovne rozdelené
do 5 skupín:
1.Krčné nervy v počte 8párov
2.Hrudníkové nervy v počte 12 párov
3.Driekové nervy v počte 5 párov
4.Krížové nervy v počte 5 párov
5.Kostrčné nervy v počte 1 pár
Predné vetvy miechových nervov okrem hrudníkových vytvárajú splete.
a)krčná spleť-plexus cervacalis- C1-C4
b)ramenná spleť-plexus brachialis C5-C8
c)drieková spleť-plexus lumbalis L1-L4 -stehenný a zapchávajúci nerv
d)krížová spleť-plexus sacralis L4-S5- sedací nerv
III.Vegetatívna nervová sústava.
čiže autonomny nervový systém riadi funkciu a činnosť vnútorých
orgánov a udržiava stálosť vnútorného prostredia.Ja pod stálou
kontrolou hypotalamu a vyšších mozgových centier.Autonomny nervový
system je rozdelený na 2 časti-a)časť sympatická
b)časť parasympatická
Ich činnosť je navzájom protichodná.Každý vnútorný orgán je inervovaný
sympatickými aj parasympatickými vláknami.Napr. srdce-sympat.zvyšuje
frekvenciu tepu,parasympat.naopak znižuje.Tráviaca súst.
parasympat.zvyšuje peristaltiku,sympat.spomaľuje peristaltiku.
Autonomny nervový systém má dôležitú úlohu pri udržiavaní stálosti
vnútorného prostredia.Ide o zautomatozivané riadenie, ktoré si
neuvedomujeme a ktoré sa nedé ovplyvniť a riadiť vôľou.Sympatiková
časť nerv.súst.je v prevahe nad parasympatickou časťou v
situáciach,ktoré vyžadujú zvýšenú činnosť celého organizmu,vysokú
premenu látok,zvýšený výdaj energie,prehlbené a zrýchlené
dýchanie,zrýchlený krvný obeh.Pripravujú organizmus na boj,útek alebo
44
útok.Sympatikus prevažuje pri hneve,strachu,pocitu hladu a pri napätí
a strese.Parasympatikus prevažuje v pokojových situáciach,keď človek
odpočíva a regeneruje svoje sily.Uplatňuje sa pri trávení a
vstebávaní,vyprázdňovaní hrudbého čreva,pri močení a pri obnove zásob
živín v tele.
Spánok a bdenie.
Spánok je nervový dej,pri ktorom sa znižuje dráždivosť mozgovej kôry
tak,že organizmus prestáva reagovať na väčšinu podnetov z okolia.
Pri bdení človek pohotovo reaguje na podnety z okolia a podľa ich
dôležitosti organizmus je schopný reagovať výberovo. Počas spánku
regenerujú nervové bunky.Potreba spánku je individuálna,napr.
novorodenec spí až 21-23 hod. dospelý človej 6-8 hod.Počas spánku nie
je utlmená celá mozgová kôra,ale sú v nej strážne body,napr.spiaca
matka a jej malé dieťa.
Počas spánku sa vystriedajú dva typy spánku a to:l.)ortodoxný spánok
tvorí asi 80% celkového času spania,počas neho dochádza ku regenerácii
celkových telesných síl.
2.)paradoxný spánok predstavuje 20% v celkového času spánku.Táto fáza
nastupuje v pravidelných 90 min. intervaloch.Je to snová fáza a pomáha
regenerovať predovšetkým duševné sily a schopnosti.
Vyššia nervová činnosť.
Nervová sústava pracuje pomocou reflexov- podmienených a
nepodmienených.
1.)Podmienené reflexy: tvoria základ nervového riadenia CNS.Sú
vrodené,stále,nemenné a špecifické.Ich podkladom je anatomický a
funkčný vzťah medzi istými nervami a istými oblasťami CNS.Ústredia
nepodmienených reflexov sú v nižších oddieloch CNS,mozgovom kmeni a
mieche.
2.)Nepodmienené reflexy: tvoria dočasné spojenia medzi nervami a
oblasťami CNS,ktoré vznikajú až po narodení,počas života.Podmienkou
vzniku dočasného spojenia v mozgovej kôre je pôsobenie 2 alebo
viacerých podnetov,ktoré často spolu súvisia.Vypracovanie podmienených
reflexov u človeka sa nazýva učenie.Nepodmienené reflexy sú
charakteristické tým,že nie sú špecifické a nemajú trvalý charakter,
môžu zaniknúť,ak sa prestane spájať podmienený podnet s nepodmieneným.
Tento jav sa nazýva zabúdanie.
Najväčšiu dokonalosť a zložitosť pri vypracovaní podmienených reflexov
u človeka majú vzťahy medzi podnetmi.Človek ako jediný dokáže tvoriť
nové spojenia nielen na priamy podnet,ale aj na slovo a ľudskú reč.
Mozog človeka získané informácie uchováva do pamäti a je schopný ich
odovzdávať nasledujúcej gnerácii.
45
Imunita a jej formy
Imunita-odolnosť je schpnosť organizmu reagoať na cudzorodý materiál
nešpecifickou alebo špecifickou reakciou.Pri protiinfekčnej imunite je
to schopnosť zničiť a vylúčiť pôvodcov infekcie.
Imunitný systém (IS) je difúzny orgán o hmotnosti asi 1 kg.Bunky IS
sú sústredené v primárnych a sekundárnych lymfatických orgánoch.
Hlavné bunky IS sú lymfocyty.
Primárne orgány IS sú tymus a kostná dreň(burza fabrici u vtákov).
Sekundárne orgány IS sú lymfatické uzliny,slezina a lymfatické tkanivo
v tráviacej, dýchacej a vylučovacej sústave.
Kmeňová bunka počas vnútromaternicového vývoja sa dostáva do tymusu a
účinkom tymozínu sa mení na T-Lymfocyt. T-lymfocyty tvoria 65-75% z
celkového počtu lymfocytov. Delia sa na 5 typov- TH,TS,TC,NK a C.
Kmeňová bunka prechádzajúva kostnou dreňou sa mení na B-Lymfocyt.
B-lymfocyty tvoria 25-35% celkového počtu lymfocytov.Tvoria protilátky
typu gama-globulínovej frakcie-čiže imunoglobulíny.Delíme ich na 5
tried- IgA,IgM,AgD,IgG,IgE.
Lymfatické uzliny majú na povrchu kôru,kde sú prevážne B-lymfocyty a
dreň,kde sú T lymfocyty.
Slezina je predovšetkým miestom zániku Er. a Leu. avšak je v nej
nahromadené veľké množstvo lymfoidného tkaniva vo forme bielej a
červenej pulpy. V bielej pulpe sú B-ly, v červenej T-ly.
Imunitné reakcie sú:a) nešpecifické-fagocytoza realizujú je
granulocyty predovšetkým neutrofilné leukocyty a monocyty.Tieto
vytvárajú makrogágy-požieračne cudzorodého materiálu.
Eozinofilné a bazofilná leukocyty sa podieľajú na alergickej reakcii
včasného typu.
b) špecifické :l.) protilátková imunitná
odpoveď- realizovaná B-Ly.
2.) bunková imunitná odpoveď
realizivaná T-lymf.
Imunitná odpoveď je súbor bunkových a protilátkových procesov
prebiehajúcich v organizme po jeho kontakte s antigenom-cudzorodou
látkou. IS realizuje svoju funkciu na rozpoznávaní vlastného a
cudzieho.
Imunitná odpoveď má 2 základné črty: l.špecifickosť
2.pamäť
Na imunitnej odpovedi sa podieľa celý rad pomocných látok a faktorov
čo označujeme ako amplifikačný systém imunity-komplementový
systém,properdínový systém,hemokagulačný systém.
Komplement je súbor bielkovín krvnej prazmy a je nástrojom prirodzenej
imunity organizmu.Poškodzuje membrány cudzorodých buniek a tým ich
ničí.
Imunitné reakcie môžu v organizme prebiehať: l.) Atg.vyvolá imunitnú
reakciu-a)sprostredkovanú protilátkami-humorálny typ imunity
b)sprostredkovanú T.lymfocytmi-bunkami sprostredkovaná imunita
2.)Antigen po styku s precitlivelým organizmom vyvolá
precitlivelosť-alergiu, ktorá vedie ku poškodeniu buniek ,tkanív a
orgánov.Podľa rýchlosti nástupu chorobných prejavov alergie
rozorznávame precitlivelosť:
a)včasného typu- sprostredkovanú protilátkami-IgE-peľová alergia,
b)neskorého ypu sprostredkovaná T lymfocytmi -tuberkulínový test.
46
3.)Antigen može navodiť toleranciu- organizmus ho toleruje.U malého
dieťaťa,pokiaľ nie je vyvinutý IS a u dospelého po ožiarení a
imunosupresii-liekmi potlačené imunitné reakcie-transplantácia.
A) Protilátková imunita
je sprostredkovaná cirkulujúcimi protilátkami-bielkovinami typu
imunoglobulínov Ig.Tieto sa nachádzajú v krvnej
plazme,slinách,lymfatickom tkanive v tráv.a dýchacej sústave .V
organizme protilátky zneškodňujú vírusy,jedy niektorých
baktérii.Pôsobia tak,že sa naviažu na povrch bakterii a tak napomáhajú
ich fagocytoze.Protlátky robia baktárie pre mikro a makrogágy
lákavejšími a chutnejšími.Tieto poznatky sa využívajú pri zvyšovaní
odolnosti voči infekčným chorobám a to:
a)aktívnou imunizáciou- očkovaním, čo je vpravenie usmrtených alebo
oslabených vírusov alebo mikroorganizmov,alebo len ich toxínov do
organizmu.Organzimus vytvorí proti ním protilátky.Keď sa človek potom
počas života náhodne infikuje danými infekciami, hotové pripravené
protilátky v tele okamžite reagujú s vniknutým antigenom a zneškodnia
ho.Človek neochorie.
b)pasívna imunizácia je podávanie hotových protilátok pri infikovaní
vo forme umelo vyrobeného séra-antirabické
sérum,
antitetanické,antibutulinické,serum proti hadiemu jedu.Toto sérum
okamžite chráni organizmus,ale len na krátky čas.
B) Bunková imunita
je realizovaná T lymfocytmi a závisi od prítomnosti týmusu.
Týmus-detská žľaza je orgán nachádzajúci sa za hrudnou kosťou,nasadá
na osrdcovník, má 2 laloky.Najväčší je medzi 2 a 3 rokom života,potom
sa postupne stráca a mení sa na tukové tkanivo.Bunková imunita
zabezpečuje ochranu proti mikroorganizmom,ktoré sa množia v bunkách,
obmedzuje nádorové bujnenie (protinádorová imunita),ničí transplantáty
a vírusmi napadnuté bunky.T-lymfocyty sú nadradené pre B lymf.Poznatky
o bunkovej imunite sa využívajú pri transplantácii orgánov.
Ochorenia pri puruchách imunity sú hnisavé zápaly,alergické ochorenianádcha,
astma,reumatoidná artritída, protilátková hemolytická
anímia,nádory,AIDS, glomerulonefritídy a iné.
Infekčné ochorenia
sú ochorenia vyvolané živými organiumami,ktoré sa do ľudského tela
dostanú zo zdroja nákazy vstupnou bránou.
Povodcami nákazy môžu byť: a)baktérie
b)vírusy
c)pliesne
d)parazity
Zdroj nákazy:a) človek
b) zviera-chorý,v rekonvalescencii alebo bacilonosič.
Prenos pôvodcu nákazy:a)vzdušnou cestou- chrípka
b)alimentárnou cestou-infekčná hnačka
c)prenos hymzom-kliešť,blcha voš
Vstupná brána:koža, sliznica dých.ciest,tráviacej rúry,spojivky,
47
sliznica močových a pohlavných orgánov.
Inkubačná doba:je obdobie rôzne dlhé,počas ktoréha sa pôvodca
infekčného ochorenia pomnoží a prekoná obranné mechanizmy človeka.Toto
obdobie trvá od niekoľko hodín až po niekoľko týždňov.Človek je
navonok zdravý.
Klinicky manifestné ochorenie:a)nešpecifické prodromálne štádium, je
skoro u všetkých infekčných ochorení rovnakezimnica,
triaška,teplota,nevoľnosť,malátnosť,nechutenstvo,zvracanie,boles
ti
hlavy,svalov,celého tela.Toto štádium trvá niekoľko hodín až dní.
b)vlasné ochorenie- závisí od postihnutého orgánu- angína, chrípka,
zápal mozgových blán,infekčná žltačka,hančka,vyrážka na koži.Každé
infekčné ochorenie môže mať formu-ľahká,stredne ťažkú a ťažkú.
c)rekonvalescencia- je obdobie v ktorom sa organizmus po infekčnej
chorobe zotavuje,regeneruje.Čím bol ťažší priebeh inf.ochorenia,tým je
dlhšie. Po prekonaní niektorých infekčných ochorení može byť doživotná
imunita,napr.osýpky,ružienka, kiahne,parotitída.
Infekčné ochorenia v minulosti a dnes.
V minulosti to boli epidémie moru,malomocenstva,TBC a iné ktoré pred
érou antibiotík končili smrteľne.V súčasnosti je najzákernejšia
infekčná choroba AIDS - syndrom získanej imunodeficiencie,ktorý je
vyvolaný vírusom so skupiny retrovírusov-HIV. RNK-vírus.Ochorenie sa
zistilo v roku 1970 v Strednej Afrike l. dôkaz pôvodcu bol v r.l981.
Zdrojom je chorý alebo infikovaný človek.AIDS je charakterický tým,že
HIV vírus napadá T-lymfocyty a ničí bunkovú imunitu. Inkubačná doba
je 16-65 mesiacov.Ochorenie má 4 fázy
1.)Bezpríznakové nosičstvo
2.)PGL-lymfadenopatický syndrom-charakterizovaný zväčšením lymf.uzlín
a teploty dlhšie ako 3 mesiace.
3.)Komplex príznakov AIDS-ARC
4.)Plne vyvinutý AIDS
Posledné obdobie je charakterizované teplotami, zväčšenými
lymfatickými
uzlinami dlhšie ako 3 mesiace, zápaly pľúc,kože,celková slabosť,
chudnutie,potenie.Sú prítomné charakteristické zmeny v počte
lymfocytov a imunoglobulínov.
Liečba- účinná je v štádiu výskumu, na trhu v súčasnosti sa už viaceré
objavujú,ale výsledky nie sú uspokojivé. Pred týmto ochorením je
potrebná 100% prevencia.
1.) Chrániť sa pred stykom s krvou a semenov chorého,
2.)Nestridať sexuálnych partnerov.
Ochorenie sa prenáša predovšektým stykom s krvou a semenom.Može sa
preniesť aj transfúziou,ale v súčasnosti každá krvná konzerva už je na
HIV infekciu vyšetrená a ko infikovaniu touto cestou
nedôjde. Pozor-zdravotné sestry pri odbere krvi od chorých pacientov a
pri odbere dôjde ku krvavému poraneniu sestričky - nechtiac sa pichne.
Okamžite ošetriť ranu - nechať dostatočne dlho krvácať a
vydezinfikovať.Test na dôkaz infekcie HIV je pozitívny až za 2 mesiace
po nákaze.Každá tehotná žena je vyš. na HIV-protilátky.
Rizikové skupiny pre AIDS:
1.)Homosexuali-72%
2.)Narkomani s i.v.aplikáciou drog 17%
3.)Hemofilici 1%
48
4.)Opakované transfúzie krvi v minulosti
4.)Heterosexuali s častým striedaním partnerov 4%
5.)Rôzne 4%
Toxikomania, alkoholizmus.
Toxikomania je stav chronickej alebo periodickej otravy vyvolaný
užívaním drogy.Škodí jednotlivcovi aj celej spoločnosti.
Charakterizuje sa:1.)Nutkavou potrebou látky-jej užívanie a obstarávanie
za každú cenu
2.)Postupné zvyšovanie dávky
3.)Psychická a fyzická závislosť od drogy s abstinenčným
syndromom po jej vynechan.
Droga je každá látka,ktorá pôsobi na CNS a v tele mení 1 alebo viac
funkcii.
Drogová závislosť je fyzický alebo psychický stav charakterizovaný
zmenami správania, ktoré vždy zahrňujú nutkanie užívať látku,stále a
pravidelne,pre jej účinok na CNS.
Závislosť je psychická- je to túžba po látke,ktorá ho núti ku
pravidelnému zžívaniu.
fyzická-látka je potrebná pre zmenený metabolizmus človeka.Pri
nedostatku drogy sa objavia abstinenčné
príznaky-potenie,slzenie,hnačky,tras,nechutenstvo,pokles TK,úzkosť,
náladovosť,depresia,nespavosť až psychoza.Každá droga pôsobi:
1.)somatotoxicky- telesná zošlosť,chudnutie,rôzne
inf.ochorenia-Tbc,zápaly pľúc,ochorenia pečene,
2.)psychotoxicky-neurotické prejavy až psychozy,zmena charakteru
osobnosti,poruchy správania,konflikty s okolím.Ku vzniku dgogovej
závislosti sú potrebné:a)osobnosť-slabé osobnosti
b)droga- jej ľahká dostupnosť
c)podnet-dlhodobé duševné napätie,nezhody v
rodine,konflikty v spoločenskom živote
Drogy poznáme 1.)tvrdé-morfium,hašiš,kokain,opiáty,marihuana-zvyšujú
aktivitu a robia euforiu-zlepšujú náladu.
2.)analgetika-dinyl,alnagon
3.)hypnotika a ataraktika
4.)prchavé látky-toulen,čikuli,aceton.
Alkoholizmus
je najčastejšia a najrozšírenejšia forma toxikománie hlavne pre jej
ľahkú dostupnosť.Má štyri vývojové štádia.
1.)Začiatočná fáza-spočiatku len príležitostne,postupne je
príležitosti stále viac,neskôr konzum pravidelne.Pitie bez
opilosti,len pre potechu,zbavenie strachu,úzkosti,zlepšeniu nálady.
2.)Varovná fáza-alkohol začína byť pre jedinca potrebou.Objavuje sa
opilosť s okienkami.Je zachovaná kritičnosť.
3.)Rozhodujúca fáza- strata kritičnosti,ranné pitie,denné dúšky,zmena
osobnosti.
4.)Terminálna fáza- sústavné požívanie,pokles tolerancie,pokles
kritičnosti-alkoholická osobnosť.
Delirium tremens je akútna alkoholická psychoza, ktorá vzniká u
chronického alkoholika následkom intoxikácie alkoholom,chorobou,
49
stresom,úrazom.Prejavuje sa potením,slabosťou,tachykardiou,halucisa
náciami-videnie bielých myší.
Korsakovova psychoza je chronická psychoza charakterizovaná demenciou,
halucináciami,epilepsiou.
Dôsledky alkoholizmu sú tragické pre jednotlivca ale aj pre
spoločnosť. Podpisuje sa pod 70% rozvodov,48% trestnej činnosti,
60% trestnej činnosti v doprave,30% odsúdených.Slovenská republika je
na II.mieste vo svete v spotrebe alkoholu na l obyvateľa-9,5-12,5 l
96% alkoholu/1 obyvateľ vrátane detí. Zisťuje sa každoročný nárast
prevážne žien vo veku 30-50 rokov.
Chronický alkoholizmus je zvláštna choroba,pretože nepostihuje iba
chorého, jeho rodinu,ale aj jeho okolie a celú spoločnosť.
"V alkohole človek stráca to,čo ho robí človekom."
Alkoholik sa postupne stáva zverom, prežívajúcim na úkor druhých,kým
ho alkohol úplne nestroví.Stáva sa odlúčeným od spoločnosti, od
rodiny, od prírody,ktorá ho nakoniec pohltí do svojich útrob a ostane
po ňom iba bôľ blízkych a trpká spomienka.Alkoholik sa dostal do
stavu,keď nemôže žiť s alkoholom,ale ani bez neho.
Východisko:
1.) Liečba a prísna abstinencia
2.) Nenúkať alkohol pri každej príležitosti
3.) Stimulovať chorého ,jeho najbližších a modliť sa za neho
4.) Nepodávať alkohol deťom a mládeži
5.) Ľudia slabej vôle sa majú alkoholu vystríhať
6.) Zodpovednosť spoločnosti za alkoholizmus
7.) Platí - čím silnejší alkoholik,tým menej sa nim cíti byť !